Svedectvo mŕtvych z Kolumbovej výpravy

Vedci podrobne preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z Dominikánskej republiky, členov posádky, ktorí sprevádzali Kryštofa Kolumba (1451 - 1506) do Nového sveta počas jeho druhej plavby. Okrem Európanov medzi nimi už asi vtedy boli aj Afričania.

Kostra pravdepodobného účastníka druhej Kolumbovej plavby z rokov 1493-1494, nájdená počas vykopávok na kostolnom cintoríne v La Isabela na ostrove Hispaniola (Dominikánska republika) v roku 1990. La Isabela bolo prvé sídlo Európanov v Novom svete.(Zdroj: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price)

Kolumbova druhá plavba do Ameriky sa uskutočnila v rokoch 1493 - 1494. Pristál na veľkom karibskom ostrove Hispaniola a založil tam prvé europske sídlo. Pomenoval ho La Isabela, na počesť kastílskej a španielskej kráľovnej, svojej hlavnej podporovateľky a ochrankyne.

Sídlo na ostrove dvoch svetov

Hispaniola je dnes rozdelená medzi Dominikánsku republika na východe a Haiti na západe. Prvá krajina je takmer dvakrát väčšia a hoci je tiež rozvojová, je na tom oveľa lepšie. V oboch dlho vládli diktátori, no nie je diktátor ako diktátor či autoritatívny režim, čo po roku 1966 ukázal nadmieru pozoruhodný prípad dominikánskeho prezidenta Joaquína Balaguera. Dominikánci majú španielsku kultúrnu identitu s veľkým podielom európskeho obyvateľstva, aj prisťahovacov novšieho dáta. Haiťania zasa francúzsku, s prevahou obyvateľstva afrického pôvodu.

La Isabela leží v dominikánskej časti. Pri Kolumbovom príchode toto územie patrilo Tainom, arawackým Indiánom, ktorí sa v značnej miere živili poľnohospodárom. Španieli sa však začali správať ako dobyvatelia a prisvojovali si všetko cenné. Tainov postupne zotročili, aby pre nich pracovali na plantážach a pri ťažbe nerastov. Prakticky ich vyhubili, na čom sa výrazne podieľali zavečené infekcie. Neskôr preto aj na Hispaniolu doviezli čiernych otrokov.

kolumbus_mrtvi2.jpg

Pohľad na severné dominikánske pobrežie, kde leží La Isabela.
Foto: Eileen Dugan, Creighton University

kolumbus_mrtvi3.jpg

Mapka Karibiku s vyznačením Kolumbovej prieskumnej plavby v apríli až septembri 1494, počas ktorej navštívil Kubu a Jamajku a na spiatočnej ceste oboplával Hispaniolu.
Ilustrácia: PNAS

kolumbus_mrtvi4.jpg

Základy kráľovského skladiska v La Isabela.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi5.jpg

Hrudy olovenej rudy s prímesou striebra a opracované kusy olova, ktoré pochádzajú z vykopávok v La Isabela. Keď Španieli zistili, že Tainovia majú iba málo zlata, nútili ich ťažiť práve túto rudu.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi6.jpg

Základy obytných domov v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Poznatky z kostolného cintorína

O La Isabela si odborníci pôvodne mysleli, že ju obývali výlučne členovia posádok sedemnástich lodí, ktoré tvorili druhú Kolumbovu výpravu do Nového sveta. Zmenilo sa to pred takmer dvadsiatimi rokmi po prvých dôkladnejších vykopávkach, ktoré tam urobili talianski a dominikánski archeológovia.

Z plytkých hrobov na predpokladanom kostolnom cintoríne vyzdvihli okolo 20 kostier. Pri hroboch sa však nezachovali nijaké náhrobné kamene či iné identifikačné znaky. Aj dosiaľ exhumovaní mŕtvi boli pochovaní bez zreteľne rozpoznateľných materiálnych doplnkov, nepoužili sa ani truhly, ani rubáše či rúšky.

Kolónia s centrom v La Isabela síce nepretrvala ani päť rokov, vedci ju však považujú za plne vyvinuté a pomerne veľké sídlo európskeho typu s kostolom, administratívnymi budovami a skladmi kráľovskej správy a obchodníkov, ako aj s opevnením. A jediné známe v Novom svete, kde skutočne žil Kolumbus.

Výskumy kostier ukázali, že so Španielmi v La Isabela žili aj Tainovia, zjavne ženy a deti. To síce odporovalo výslovným opisom dobovej situácie, vývoj to bol celkom prirodzený.

Čo však prekvapilo, boli znaky prítomností Afričanov - o tých sa totiž dosiaľ predpokladalo, že ich Španieli doviezli do Ameriky a konkrétne na Hispaniolu až po niekoľkých desaťročiach, najmä ako otrockú pracovnú náhradu za Tainov. Podľa všetkého tak Afričania boli v Novom svete už Kolumbovými súčasníkmi.

kolumbus_mrtvi7.jpg

Základy kostola z Kolumbových čias v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

kolumbus_mrtvi8.jpg

Časť kostier z kostolného cintorína v La Isabela, ktoré archeológovia vyzdvihli v roku 1990.
Foto: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price

kolumbus_mrtvi9.jpg

Kosti kresťanov sa dali rozlíšiť podľa charakteristicky skrížených rúk na hrudi. Tainovia svojich pochovávali v skrčenej polohe, Španieli sa ale Tainov hneď usilovali pokrstiť.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Izotopové tajomstvo zubov

Douglas Price a James Burton z Winsonsinskej univerzity v Madisone (USA) teraz s dvomi mexickými kolegami preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z kostolného cintorína v La Isabela. Sústredili sa určenie pomerov izotopov troch prvkov, uhlíka, kyslíka a stroncia.

Profily uhlíkových izotopov vypovedajú o zložení stravy v detstve osoby, keď získala trvalý chrup. Takto možno spoľahlivo rozlíšiť dominantných konzumentov rôznych obilovín, špecifických pre tú či onú časť sveta (napríklad pšenica verzus ryža verzus kukurica).

„Ťažký uhlík znamená, že ste jedávali tropické traviny ako kukurica, ktorá sa v tom čase vyskytovala iba v Novom svete, alebo proso zasa v Afrike - ani jednu z týchto plodín však vtedy nekonzumovali obyvatelia Európy," povedal James Burton.

Z izotopov kyslíka zasa možno odvodiť poznatky o tom, akú vodu predmetná osoba pila. Nuž a keďže izotopové zloženie vody sa mení od jedného miesta ku druhému podľa zemepisnej šírky a vzdialenosti od oceánu, dá sa tak stanoviť, kde tento človek vyrástol.

Stroncium putuje zo základnej horniny do ľudského tela cez potravinový reťazec: s ostatnými živinami prechádza do pôdy a vody a odtiaľ do rastlín a zvierat. Zubná sklovina, najstabilnejší a natrvanlivejší materiál tela, zachováva i stronciový „podpis" detského prostredia osoby.

kolumbus_mrtvi10.jpg

Základy Kolumbovho domu v La Isabela so zrekonštruovanou strechou.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Dozvieme sa, kto to bol?

Tri zo skúmaných kostier patrili mužom, ktorí zomreli mladší ako štyridsaťroční. Ich zuby majú odlišné profily uhlíkových izotopov ako zuby z iných kostier. Konkrétne poukazujú na pôvod v Starom svete. „Stavil by som peniaze na to, že táto osoba bola Afričan," povedal o jednom z nich Douglas Price.

V súvislosti s Kolumbovými prieskumnými plavbami do Nového sveta historici skutočne našli písomné odkazy, že mal osobného afrického otroka. V La Isabela nemusí byť pochovaný práve on, ale prítomnosť kostry s takými znakmi je nepochybne zaujímavá. Pri tak početnej výprave, ako bola Kolumbova druhá, mohli Španieli zobrať viacerých.

Zvyšné dve kostry so skúmanými zubmi patrili Európanom. Analýza stronciových izotopov pokračuje. Vedci chcú výsledky porovnať so vzorkami španielskych pôd, čo azda umožní osobnú identifikáciu. „V Seville totiž zaznamenali meno, rodisko a vek každého člena posádky lodí druhej Kolumbovej plavby," povedal Douglas Price.

Nech už išlo o kohokoľvek, kostry nesú znaky skorbutu, choroby námorníkov z nedostatku vitamínov, podvýživy i fyzického stresu. Správy o druhej plavbe vypovedajú, že väčšina účastníkov - aj sám Kolumbus - krátko po pristaní na Hispaniole ochorela a mnohí zomreli. Možno to boli prví pochovaní na kostolnom cintoríne v La Isabela.

Hlavný zdroj: Komuniké University of Wisconsin at Madison z 19. marca 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: Študenti opäť pochodujú proti korupcii

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 183
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 619
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 814
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 279
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 510
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 278
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 048
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 871
  9. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 807
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 773