SME
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Svedectvo mŕtvych z Kolumbovej výpravy

Vedci podrobne preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z Dominikánskej republiky, členov posádky, ktorí sprevádzali Kryštofa Kolumba (1451 - 1506) do Nového sveta počas jeho druhej plavby. Okrem Európanov medzi nimi už asi vtedy boli aj Afričania.

Kostra pravdepodobného účastníka druhej Kolumbovej plavby z rokov 1493-1494, nájdená počas vykopávok na kostolnom cintoríne v La Isabela na ostrove Hispaniola (Dominikánska republika) v roku 1990. La Isabela bolo prvé sídlo Európanov v Novom svete.Kostra pravdepodobného účastníka druhej Kolumbovej plavby z rokov 1493-1494, nájdená počas vykopávok na kostolnom cintoríne v La Isabela na ostrove Hispaniola (Dominikánska republika) v roku 1990. La Isabela bolo prvé sídlo Európanov v Novom svete. (Zdroj: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price)

Kolumbova druhá plavba do Ameriky sa uskutočnila v rokoch 1493 - 1494. Pristál na veľkom karibskom ostrove Hispaniola a založil tam prvé europske sídlo. Pomenoval ho La Isabela, na počesť kastílskej a španielskej kráľovnej, svojej hlavnej podporovateľky a ochrankyne.

Sídlo na ostrove dvoch svetov

Hispaniola je dnes rozdelená medzi Dominikánsku republika na východe a Haiti na západe. Prvá krajina je takmer dvakrát väčšia a hoci je tiež rozvojová, je na tom oveľa lepšie. V oboch dlho vládli diktátori, no nie je diktátor ako diktátor či autoritatívny režim, čo po roku 1966 ukázal nadmieru pozoruhodný prípad dominikánskeho prezidenta Joaquína Balaguera. Dominikánci majú španielsku kultúrnu identitu s veľkým podielom európskeho obyvateľstva, aj prisťahovacov novšieho dáta. Haiťania zasa francúzsku, s prevahou obyvateľstva afrického pôvodu.

Skryť Vypnúť reklamu

La Isabela leží v dominikánskej časti. Pri Kolumbovom príchode toto územie patrilo Tainom, arawackým Indiánom, ktorí sa v značnej miere živili poľnohospodárom. Španieli sa však začali správať ako dobyvatelia a prisvojovali si všetko cenné. Tainov postupne zotročili, aby pre nich pracovali na plantážach a pri ťažbe nerastov. Prakticky ich vyhubili, na čom sa výrazne podieľali zavečené infekcie. Neskôr preto aj na Hispaniolu doviezli čiernych otrokov.

kolumbus_mrtvi2.jpg

Pohľad na severné dominikánske pobrežie, kde leží La Isabela.
Foto: Eileen Dugan, Creighton University

kolumbus_mrtvi3.jpg

Mapka Karibiku s vyznačením Kolumbovej prieskumnej plavby v apríli až septembri 1494, počas ktorej navštívil Kubu a Jamajku a na spiatočnej ceste oboplával Hispaniolu.
Ilustrácia: PNAS

Skryť Vypnúť reklamu

kolumbus_mrtvi4.jpg

Základy kráľovského skladiska v La Isabela.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi5.jpg

Hrudy olovenej rudy s prímesou striebra a opracované kusy olova, ktoré pochádzajú z vykopávok v La Isabela. Keď Španieli zistili, že Tainovia majú iba málo zlata, nútili ich ťažiť práve túto rudu.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi6.jpg

Základy obytných domov v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Poznatky z kostolného cintorína

O La Isabela si odborníci pôvodne mysleli, že ju obývali výlučne členovia posádok sedemnástich lodí, ktoré tvorili druhú Kolumbovu výpravu do Nového sveta. Zmenilo sa to pred takmer dvadsiatimi rokmi po prvých dôkladnejších vykopávkach, ktoré tam urobili talianski a dominikánski archeológovia.

Skryť Vypnúť reklamu

Z plytkých hrobov na predpokladanom kostolnom cintoríne vyzdvihli okolo 20 kostier. Pri hroboch sa však nezachovali nijaké náhrobné kamene či iné identifikačné znaky. Aj dosiaľ exhumovaní mŕtvi boli pochovaní bez zreteľne rozpoznateľných materiálnych doplnkov, nepoužili sa ani truhly, ani rubáše či rúšky.

Kolónia s centrom v La Isabela síce nepretrvala ani päť rokov, vedci ju však považujú za plne vyvinuté a pomerne veľké sídlo európskeho typu s kostolom, administratívnymi budovami a skladmi kráľovskej správy a obchodníkov, ako aj s opevnením. A jediné známe v Novom svete, kde skutočne žil Kolumbus.

Výskumy kostier ukázali, že so Španielmi v La Isabela žili aj Tainovia, zjavne ženy a deti. To síce odporovalo výslovným opisom dobovej situácie, vývoj to bol celkom prirodzený.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo však prekvapilo, boli znaky prítomností Afričanov - o tých sa totiž dosiaľ predpokladalo, že ich Španieli doviezli do Ameriky a konkrétne na Hispaniolu až po niekoľkých desaťročiach, najmä ako otrockú pracovnú náhradu za Tainov. Podľa všetkého tak Afričania boli v Novom svete už Kolumbovými súčasníkmi.

kolumbus_mrtvi7.jpg

Základy kostola z Kolumbových čias v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

kolumbus_mrtvi8.jpg

Časť kostier z kostolného cintorína v La Isabela, ktoré archeológovia vyzdvihli v roku 1990.
Foto: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price

kolumbus_mrtvi9.jpg

Kosti kresťanov sa dali rozlíšiť podľa charakteristicky skrížených rúk na hrudi. Tainovia svojich pochovávali v skrčenej polohe, Španieli sa ale Tainov hneď usilovali pokrstiť.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Skryť Vypnúť reklamu

Izotopové tajomstvo zubov

Douglas Price a James Burton z Winsonsinskej univerzity v Madisone (USA) teraz s dvomi mexickými kolegami preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z kostolného cintorína v La Isabela. Sústredili sa určenie pomerov izotopov troch prvkov, uhlíka, kyslíka a stroncia.

Profily uhlíkových izotopov vypovedajú o zložení stravy v detstve osoby, keď získala trvalý chrup. Takto možno spoľahlivo rozlíšiť dominantných konzumentov rôznych obilovín, špecifických pre tú či onú časť sveta (napríklad pšenica verzus ryža verzus kukurica).

„Ťažký uhlík znamená, že ste jedávali tropické traviny ako kukurica, ktorá sa v tom čase vyskytovala iba v Novom svete, alebo proso zasa v Afrike - ani jednu z týchto plodín však vtedy nekonzumovali obyvatelia Európy," povedal James Burton.

Skryť Vypnúť reklamu

Z izotopov kyslíka zasa možno odvodiť poznatky o tom, akú vodu predmetná osoba pila. Nuž a keďže izotopové zloženie vody sa mení od jedného miesta ku druhému podľa zemepisnej šírky a vzdialenosti od oceánu, dá sa tak stanoviť, kde tento človek vyrástol.

Stroncium putuje zo základnej horniny do ľudského tela cez potravinový reťazec: s ostatnými živinami prechádza do pôdy a vody a odtiaľ do rastlín a zvierat. Zubná sklovina, najstabilnejší a natrvanlivejší materiál tela, zachováva i stronciový „podpis" detského prostredia osoby.

kolumbus_mrtvi10.jpg

Základy Kolumbovho domu v La Isabela so zrekonštruovanou strechou.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Dozvieme sa, kto to bol?

Tri zo skúmaných kostier patrili mužom, ktorí zomreli mladší ako štyridsaťroční. Ich zuby majú odlišné profily uhlíkových izotopov ako zuby z iných kostier. Konkrétne poukazujú na pôvod v Starom svete. „Stavil by som peniaze na to, že táto osoba bola Afričan," povedal o jednom z nich Douglas Price.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s Kolumbovými prieskumnými plavbami do Nového sveta historici skutočne našli písomné odkazy, že mal osobného afrického otroka. V La Isabela nemusí byť pochovaný práve on, ale prítomnosť kostry s takými znakmi je nepochybne zaujímavá. Pri tak početnej výprave, ako bola Kolumbova druhá, mohli Španieli zobrať viacerých.

Zvyšné dve kostry so skúmanými zubmi patrili Európanom. Analýza stronciových izotopov pokračuje. Vedci chcú výsledky porovnať so vzorkami španielskych pôd, čo azda umožní osobnú identifikáciu. „V Seville totiž zaznamenali meno, rodisko a vek každého člena posádky lodí druhej Kolumbovej plavby," povedal Douglas Price.

Nech už išlo o kohokoľvek, kostry nesú znaky skorbutu, choroby námorníkov z nedostatku vitamínov, podvýživy i fyzického stresu. Správy o druhej plavbe vypovedajú, že väčšina účastníkov - aj sám Kolumbus - krátko po pristaní na Hispaniole ochorela a mnohí zomreli. Možno to boli prví pochovaní na kostolnom cintoríne v La Isabela.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavný zdroj: Komuniké University of Wisconsin at Madison z 19. marca 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Demografický problém nikto nerieši.


9. jún
Minister vnútra Roman Mikulec čelí odvolávaniu.

Nikto z koaličných poslancov nehlasoval za vyslovenie nedôvery.


a 2 ďalší 10 h
Peter Schutz

Východisko na spôsob "vláda národnej spásy" je čistá fantazmagória.


3 h
Andrej Šabík odmieta, žeby z väzenia vynášal tajné správy.

Šabík dostal za motáky aj verejné napomenutie.


SITA 2 h

Neprehliadnite tiež

Hviezdu Betelgeuze môžete na nočnej oblohe vidieť aj bez použitia teleskopu. Tvorí pravé rameno súhvezdia orion.

Hviezdu Betelgeuze z nášho pohľadu zahalil závoj prachu.


2 h
Čínska kozmická loď Šen-čou.

Astronauti strávia na stanici tri mesiace.


TASR 3 h

Potrebujú smartfóny ešte klávesnice?


4 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Ako sa mení dynamika firiem?
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 24 472
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 018
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 816
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 948
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 164
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 175
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 015
  9. Po Slovensku na motorke 5 306
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 058