Svedectvo mŕtvych z Kolumbovej výpravy

Vedci podrobne preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z Dominikánskej republiky, členov posádky, ktorí sprevádzali Kryštofa Kolumba (1451 - 1506) do Nového sveta počas jeho druhej plavby. Okrem Európanov medzi nimi už asi vtedy boli aj Afričania.

Kostra pravdepodobného účastníka druhej Kolumbovej plavby z rokov 1493-1494, nájdená počas vykopávok na kostolnom cintoríne v La Isabela na ostrove Hispaniola (Dominikánska republika) v roku 1990. La Isabela bolo prvé sídlo Európanov v Novom svete.(Zdroj: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price)

Kolumbova druhá plavba do Ameriky sa uskutočnila v rokoch 1493 - 1494. Pristál na veľkom karibskom ostrove Hispaniola a založil tam prvé europske sídlo. Pomenoval ho La Isabela, na počesť kastílskej a španielskej kráľovnej, svojej hlavnej podporovateľky a ochrankyne.

Sídlo na ostrove dvoch svetov

Hispaniola je dnes rozdelená medzi Dominikánsku republika na východe a Haiti na západe. Prvá krajina je takmer dvakrát väčšia a hoci je tiež rozvojová, je na tom oveľa lepšie. V oboch dlho vládli diktátori, no nie je diktátor ako diktátor či autoritatívny režim, čo po roku 1966 ukázal nadmieru pozoruhodný prípad dominikánskeho prezidenta Joaquína Balaguera. Dominikánci majú španielsku kultúrnu identitu s veľkým podielom európskeho obyvateľstva, aj prisťahovacov novšieho dáta. Haiťania zasa francúzsku, s prevahou obyvateľstva afrického pôvodu.

La Isabela leží v dominikánskej časti. Pri Kolumbovom príchode toto územie patrilo Tainom, arawackým Indiánom, ktorí sa v značnej miere živili poľnohospodárom. Španieli sa však začali správať ako dobyvatelia a prisvojovali si všetko cenné. Tainov postupne zotročili, aby pre nich pracovali na plantážach a pri ťažbe nerastov. Prakticky ich vyhubili, na čom sa výrazne podieľali zavečené infekcie. Neskôr preto aj na Hispaniolu doviezli čiernych otrokov.

kolumbus_mrtvi2.jpg

Pohľad na severné dominikánske pobrežie, kde leží La Isabela.
Foto: Eileen Dugan, Creighton University

kolumbus_mrtvi3.jpg

Mapka Karibiku s vyznačením Kolumbovej prieskumnej plavby v apríli až septembri 1494, počas ktorej navštívil Kubu a Jamajku a na spiatočnej ceste oboplával Hispaniolu.
Ilustrácia: PNAS

kolumbus_mrtvi4.jpg

Základy kráľovského skladiska v La Isabela.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi5.jpg

Hrudy olovenej rudy s prímesou striebra a opracované kusy olova, ktoré pochádzajú z vykopávok v La Isabela. Keď Španieli zistili, že Tainovia majú iba málo zlata, nútili ich ťažiť práve túto rudu.
Foto: James Quine, Florida Museum of Natural History, University of Florida

kolumbus_mrtvi6.jpg

Základy obytných domov v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Poznatky z kostolného cintorína

O La Isabela si odborníci pôvodne mysleli, že ju obývali výlučne členovia posádok sedemnástich lodí, ktoré tvorili druhú Kolumbovu výpravu do Nového sveta. Zmenilo sa to pred takmer dvadsiatimi rokmi po prvých dôkladnejších vykopávkach, ktoré tam urobili talianski a dominikánski archeológovia.

Z plytkých hrobov na predpokladanom kostolnom cintoríne vyzdvihli okolo 20 kostier. Pri hroboch sa však nezachovali nijaké náhrobné kamene či iné identifikačné znaky. Aj dosiaľ exhumovaní mŕtvi boli pochovaní bez zreteľne rozpoznateľných materiálnych doplnkov, nepoužili sa ani truhly, ani rubáše či rúšky.

Kolónia s centrom v La Isabela síce nepretrvala ani päť rokov, vedci ju však považujú za plne vyvinuté a pomerne veľké sídlo európskeho typu s kostolom, administratívnymi budovami a skladmi kráľovskej správy a obchodníkov, ako aj s opevnením. A jediné známe v Novom svete, kde skutočne žil Kolumbus.

Výskumy kostier ukázali, že so Španielmi v La Isabela žili aj Tainovia, zjavne ženy a deti. To síce odporovalo výslovným opisom dobovej situácie, vývoj to bol celkom prirodzený.

Čo však prekvapilo, boli znaky prítomností Afričanov - o tých sa totiž dosiaľ predpokladalo, že ich Španieli doviezli do Ameriky a konkrétne na Hispaniolu až po niekoľkých desaťročiach, najmä ako otrockú pracovnú náhradu za Tainov. Podľa všetkého tak Afričania boli v Novom svete už Kolumbovými súčasníkmi.

kolumbus_mrtvi7.jpg

Základy kostola z Kolumbových čias v La Isabela.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

kolumbus_mrtvi8.jpg

Časť kostier z kostolného cintorína v La Isabela, ktoré archeológovia vyzdvihli v roku 1990.
Foto: Fernando Luna Calderon, provided courtesy of T. Douglas Price

kolumbus_mrtvi9.jpg

Kosti kresťanov sa dali rozlíšiť podľa charakteristicky skrížených rúk na hrudi. Tainovia svojich pochovávali v skrčenej polohe, Španieli sa ale Tainov hneď usilovali pokrstiť.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Izotopové tajomstvo zubov

Douglas Price a James Burton z Winsonsinskej univerzity v Madisone (USA) teraz s dvomi mexickými kolegami preskúmali zubnú sklovinu troch kostier z kostolného cintorína v La Isabela. Sústredili sa určenie pomerov izotopov troch prvkov, uhlíka, kyslíka a stroncia.

Profily uhlíkových izotopov vypovedajú o zložení stravy v detstve osoby, keď získala trvalý chrup. Takto možno spoľahlivo rozlíšiť dominantných konzumentov rôznych obilovín, špecifických pre tú či onú časť sveta (napríklad pšenica verzus ryža verzus kukurica).

„Ťažký uhlík znamená, že ste jedávali tropické traviny ako kukurica, ktorá sa v tom čase vyskytovala iba v Novom svete, alebo proso zasa v Afrike - ani jednu z týchto plodín však vtedy nekonzumovali obyvatelia Európy," povedal James Burton.

Z izotopov kyslíka zasa možno odvodiť poznatky o tom, akú vodu predmetná osoba pila. Nuž a keďže izotopové zloženie vody sa mení od jedného miesta ku druhému podľa zemepisnej šírky a vzdialenosti od oceánu, dá sa tak stanoviť, kde tento človek vyrástol.

Stroncium putuje zo základnej horniny do ľudského tela cez potravinový reťazec: s ostatnými živinami prechádza do pôdy a vody a odtiaľ do rastlín a zvierat. Zubná sklovina, najstabilnejší a natrvanlivejší materiál tela, zachováva i stronciový „podpis" detského prostredia osoby.

kolumbus_mrtvi10.jpg

Základy Kolumbovho domu v La Isabela so zrekonštruovanou strechou.
Foto: Eileen Dugen, Creighton University

Dozvieme sa, kto to bol?

Tri zo skúmaných kostier patrili mužom, ktorí zomreli mladší ako štyridsaťroční. Ich zuby majú odlišné profily uhlíkových izotopov ako zuby z iných kostier. Konkrétne poukazujú na pôvod v Starom svete. „Stavil by som peniaze na to, že táto osoba bola Afričan," povedal o jednom z nich Douglas Price.

V súvislosti s Kolumbovými prieskumnými plavbami do Nového sveta historici skutočne našli písomné odkazy, že mal osobného afrického otroka. V La Isabela nemusí byť pochovaný práve on, ale prítomnosť kostry s takými znakmi je nepochybne zaujímavá. Pri tak početnej výprave, ako bola Kolumbova druhá, mohli Španieli zobrať viacerých.

Zvyšné dve kostry so skúmanými zubmi patrili Európanom. Analýza stronciových izotopov pokračuje. Vedci chcú výsledky porovnať so vzorkami španielskych pôd, čo azda umožní osobnú identifikáciu. „V Seville totiž zaznamenali meno, rodisko a vek každého člena posádky lodí druhej Kolumbovej plavby," povedal Douglas Price.

Nech už išlo o kohokoľvek, kostry nesú znaky skorbutu, choroby námorníkov z nedostatku vitamínov, podvýživy i fyzického stresu. Správy o druhej plavbe vypovedajú, že väčšina účastníkov - aj sám Kolumbus - krátko po pristaní na Hispaniole ochorela a mnohí zomreli. Možno to boli prví pochovaní na kostolnom cintoríne v La Isabela.

Hlavný zdroj: Komuniké University of Wisconsin at Madison z 19. marca 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Neprehliadnite tiež

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Na internete by ste mali klamať, aby ste sa ochránili

Nezmyselné odpovede na bezpečnostné otázky vás môžu ochrániť pred hackermi.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 975
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 844
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 044
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 420
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 893
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 259
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 089
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 621
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 756
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 736

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop