Nový americký prezident začiatkom marca dodržal svoj predvolebný sľub a zrušil obmedzenia výskumu embryonálnych kmeňových buniek. Je však skoro rozplývať sa nad víťazstvom amerického liberalizmu nad konzervativizmom, ktoré môže vede - nielen americkej - iba prospieť.
Od jediného škrtu pera, ktorý Barack Obama (na snímke SITA/AP) ohlásil už dávnejšie, nemôžeme čakať nijaké zázraky. Takže ešte nie je dobojované, a debata o využívaní ľudských embryí na vedecké účely v USA bude pokračovať. Ako upozornil New Scientist, vstúpila iba do novej fázy a môže byť dosť tvrdá.
Amerických vedcov môže zatiaľ tešiť, že z federálneho rozpočtu potečú na tento výskum konečne peniaze. Veľa peňazí. Národný inštitút zdravia (NIH), ktorý je prevodovou pákou medzi americkou vládou a biomedicínskym výskumom, získa 10,4 miliardy dolárov z Obamovho balíčka ekonomických protikrízových stimulov.
Lenže: už v roku 1996 v Spojených štátoch prijali Dickey-Wickerovu novelu zákona, ktorá zakazuje federálne financovanie výskumu, ktorý zahŕňa vytváranie, ničenie alebo poškodzovanie ľudských zárodkov.
NIH preto momentálne môže udeliť granty aj tak iba na výskum tých niekoľkých línií kmeňových buniek, ktoré existovali už v časoch vlády Georgea Busha.
Odborníci NIH dostali 120 dní na to, aby prišli s novými nápadmi vo výskume ľudských embryonálnych buniek. Keďže sa však musia držať zákona, nebude to iba mierny pokrok v medziach zákona, známy vďaka Haškovi aj z našich krajín?
Isto existuje cesta, ako novelu obísť, napríklad tým, že by sa začali vytvárať nové línie z embryí, uložených v mrazničkách „na doživotie" po tom, čo sa ich úspešnejší súrodenci uplatnili pri umelom oplodnení.
Existuje aj priamočiarejšia cesta: novelu zrušiť. To by však musel urobiť Kongres, a tam už Obamovo pero veľa nezmôže. O to skôr, že v americkej verejnosti sú silno zakorenené postoje, ktoré vedeckému pokroku príliš nenahrávajú.
