Vesmír bol nebezpečný vždy. Riziko pri cestách raketoplánmi a raketami však stúpa. Môže za to odpad po havarovaných a nepotrebných satelitoch či zvyškoch rakiet. Stretnutie s kozmickými smeťami môže mať nepríjemné následky.
BRATISLAVA. Na obežnej dráhe okolo Zeme sa pohybujú desaťtisícky úlomkov. Pretože sú väčšinou z tvrdých materiálov predstavujú veľké riziko pre vesmírnych cestovateľov.
Kedysi bol pre americké raketoplány najnebezpečnejší štart (havária Challengeru v januári 1986) či pristávací manéver (nezvládla ho poškodená Columbia vo februári 2003). Teraz však už podľa špecialistov hlavné riziko spočíva v stretnutí s kúskom pozemského odpadu.
Útek z ISS
Pred týždňom zažila posádka Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) evakuáciu do kozmickej lode Sojuz, ktorá je pri podobných zriedkavých prípadoch v zálohe. O poplach sa tentoraz postaral 13-centimetrový úlomok zo starého použitého družicového motora s hmotnosťou niekoľkých kilogramov.
Kozmický odpad síce sledujú pozemskí operátori vybavení najmodernejšou technikou, no v tomto prípade zachytili úlomok neskoro, takže ISS nemala čas na únikový manéver s pomocou vlastných motorov.
Odborníci NASA odhadli, že nebezpečný objekt preletí okolo stanice vo vzdialenosti 4,5 kilometra, no vzhľadom na jeho výstrednú dráhu to nemusel byť presný výpočet.
Posádka kapitána Michaela Fincka sa preto premiestnila na palubu Sajuzu. Ak by úlomok skutočne zasiahol hermeticky uzavretú ISS, mohol by spôsobiť nenapraviteľné škody.
Ako zrážka s automobilom
„Predstavte si, že vesmírnym priestorom letí kovová minca rýchlosťou 10 kilometrov za sekundu, čo je odhadovaná relatívna rýchlosť medzi stanicou a úlomkom," povedal pre New Scientist Gene Stansbery, manažér programu NASA, ktorý sleduje kozmický odpad.
„Náraz by mal podobnú silu, ako keby sa stanica zrazila s malým automobilom idúcim rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu. V prípade úlomku zo satelitného motora by bola energia nárazu oveľa vyššia."
Ide skutočne o reálne nebezpečenstvo. Podľa odhadov NASA teraz na orbite krúži vyše 18 000 kúskov odpadu, veľkého minimálne ako tenisová loptička.
Mnohé z nich pochádzajú z nedávnej zrážky amerického a ruského satelitu nad Sibírou, ďalšie zo zostreleného čínskeho meteorologického satelitu v roku 2007.
Náramok z odpadkov
Medzi nebezpečnými troskami na orbite nájdeme časti použitých rakiet, nefunkčné satelity a dokonca náradie, ktoré stratili kozmonauti pri výstupoch do voľného priestoru.
Na riziko, že sa okolo Zeme vytvorí náramok či pás z odpadkov, upozornili dvaja vedci NASA už v roku 1978.
Krátko nato NASA poverila jedného z nich, Donalda Kesslera, aby začal nový kozmický program - čo s pribúdajúcim odpadom na orbite.
Kessler pre Wall Street Journal priznal, že možné scenáre pripomínali skôr science-fiction zo seriálu Star Trek než reálnu víziu. Problémom bolo aj to, že veľké kozmické upratovanie nikomu nesľubovalo okamžitý zisk.
Teraz sa ukazuje, že situácia je naozaj vážna. Množstvo trosiek bude nevyhnutne rásť, dokonca aj v nereálnom prípade, že by sa hneď zastavili všetky štarty satelitov. Niektoré trosky môžu vybuchnúť, ak obsahujú zvyšky paliva.
Penová guľa asi nepomôže
Záchranné scenáre však naďalej zostávajú skôr v oblasti sci-fi.
Jedným z nich je napríklad vytvoriť veľkú penovú guľu, ktorá by plávala na orbite a pohlcovala odpad.
Problémom je nielen jej výroba, a ako ju vypustiť, ale najmä to, ako by rozlišovala trosky od funkčných družíc, zabezpečujúcich televízne vysielanie, predpovede počasia alebo mobilné spojenie.
Najreálnejším, aj keď súčasne najpomalším riešením sú pripravované normy, na ktorých pracuje Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu v Ženeve.
Nemali by dovoliť štart nijakej družici, ktorá nemá vyriešený problém bezpečnej likvidácie. Doteraz ich vyletelo do kozmu 6-tisíc, funkčných je asi 800.
Ak normy začnú platiť ešte v tomto roku, bude to prvý krok k očiste kozmu.
