BRATISLAVA. V čínskom okrese Jian-čang v západnej časti provincie Liao-ning na severovýchode krajiny už dávnejšie našli fosílie dinosaura. Uložili ich v zbierkach Prírodovedného múzea Ťian-ju v Pin-jine v prevažne polostrovnej provincii Šan-tung, ktorá leží juhovýchodne od Pekingu.
Keď sa čínsky vedecký výskum začal od 90. rokov minulého storočia otvárať svetu, objasnili sa mnohé záhady, objavili sa však aj nové. Azda nikde inde to neplatí viac ako v paleontológii, ktorá skúma praveké organizmy.
Tvor, ktorý nabúral harmóniu
Bez nálezov fosílií prevažne zo severovýchodnej, severnej a južnej Číny by si dnes mnohí paleontológovia vôbec nevedeli predstaviť pokrok svojho odboru.
Najnovší príspevok však patrí však paradoxne vyvoláva viac otázok, než na koľko odpovedá. Ide pri ňom predovšetkým o hľadanie pôvodu dôležitej časti pokožky živočíchov - operenia.
Ešte v minulom desaťročí panoval na evolúciu operenia harmonický ucelený pohľad. Stopa viedla od dnešných vtákov k ich prapredkovi Archaeopteryxovi v závere druhohorného útvaru jury pred asi 150 miliónmi rokov.
Lenže potom prišli čínske objavy operených dinosaurov, a zistilo sa, že operené boli aj dinosaury zo skupín, ktoré s evolučnou líniou vtákov mali len málo spoločného. (Vtáky sa považujú sa výsledok vývoja istej skupiny malých dvojnohých dravých dinosaurov, maniraptorov.)
Nálezy operených dinosaurov (napríklad rody Caudipteryx a Microraptor) poskytla práve predovšetkým provincia Liao-ning. Osobitne tamojšie geologické formácie staré približne 125 miliónov rokov, čiže pochádzajúce z prvej polovice druhohorného útvaru krieda.
Dračí konfucián
Najnovšie opísaná fosília sa týka nenápadného tvora. Patril k menším druhom dinosaurov. Dlhý bol 70 centimetrov, z toho väčšinu tvoril chvost, lebka má 6 centimetrov. Zjavne bol bylinožravý.
Malý, ale z dosiaľ neznámeho rodu a druhu - objavitelia ho nazvali Tianyulong confuciusi. Rodová časť mena sa týka spomenutého múzea, pričom lóng je po čínsky „drak", druhová je holdom staročínskemu mysliteľovi Konfuciovi.
Fosília odhalila aj tri časti tela s dlhými vláknami, pripomínajúcimi operenie. Podľa objaviteľov sa nachádzali na pokožke zvonku a boli duté. Žiaľ, biochemicky sa nedá stanoviť, či išlo o bielkovinu keratín, zvyčajnú pri operení, alebo o bielkovinu kolagén spod pokožky.
Perie, kde nemalo byť
Ani to by ale nebolo až také prekvapivé. Podstatné je, kam novoobjavený dinosaurus patrí. Je prvou ázijskou ukážkou heterodontosauridov, doložených z Afriky, predkov hadrosaurov s kačacím zobákom. Tí ale žili oveľa skôr. Tianyulong bol už v kriede akási živá fosília.
Koreňom záhady je fakt, že heterodontosauridy sa považujú za základ veľkej skupiny bylinožravých dinosaurov radu Ornithischia. Čiže vtákopanvých dinosaurov.
Vtáky sa ale paradoxne vyvinuli z druhej skupiny, radu Saurischia, plazopanvých dinosaurov.
Nuž a vtákopanvé dinosaury by operenie nemali mať - Tianyulong je prvá ukážka. Všetky ostatné známe dinosaury s operením či podobnými štruktúrami sú plazopanvé.
Hmla nad protoperím
Popravde, nejde o plne vyvinuté operenie, ale o protoperie. Vedecký komentátor objavu ho nazval „dinopáperie".
Lenže čosi také dosiaľ bolo známe tiež len pri plazopanvých dinosauroch, buď spoločne s ozajstným perím (rod Caudipteryx), alebo bez neho (rody Sinosauropteryx, Beipiaosaurus, predok tyrannosaurov Dilong - všetky „čínske").
Operenie či jeho zárodky očividne hralo v evolúcii dinosaurov väčšiu úlohu, ako sa myslelo: bolo funkčným prvkom metabolizmu, signalizačným prostriedkom (trebárs pri párení) a bolo pri zrode lietania, kĺzavého aj silového. Prvé dinosaury mohli byť páperovité, hoci - opäť slovami komentátora - nie milučké zvieratá.
Mnohé dinosaury, vtákopanvé aj plazopanvé, páperovité protoperie počas neskoršej evolúcie stratili - mali zvyčajnú šupinatú pokožku plazov.
Malý Tianyulong ďalej zahmlil beztak hmlistý obraz pôvodu dinosaurieho operenia.
Dosiaľ neznámy rod a druh dinosaura z Liano-ningu opísal v časopise Nature Xiao-Ting Zheng z Prírodovedného múzea Ťian-ju v Pin-jine s tromi čínskymi kolegami. Objav v Nature komentoval Lawrence Witmer z Ohijskej univerzity v Athens (USA).
Protoperá boli z jedného kusa
Evolúcia operenia bola komplikovaným javom, ako ukazujú fosílie iného dinosaura nájdené v Číne: kým vznikli perá z viacerých vlákien, išlo o jednoliate útvary.
BRATISLAVA. Západ provincie Liao-ning je skutočnou pokladnicou fosílií operených dinosaurov.
Dosiaľ všetky ukážky pier plazopanvých dinosaurov mimo vtáčej línie (tú tvoria maniraptory, pozri hlavný článok na tejto strane), predstavovali zložené štruktúry viacerých tenkých vlákien.
Zbierky spomenutého Prírodovedného múzea Ťian-ju ale obsahujú fosíliu, označenú ako STM31-1, ktorá, hoci má tiež asi 125 miliónov rokov, poukazuje na čosi celkom iné. Podľa všetkého patrila príslušníkovi dinosaurieho rodu Beipiaosaurus.
Zachovala sa iba predná časť kostry zvieraťa.
Vedcov však veľmi prekvapilo zistenie, že povrch tela tohto dinosaura na viacerých miestach, konkrétne na lebke a krku, trupe i predných končatinách, pokrýval nie jeden, ale dva typy perovitých útvarov.
Prvým sú krátke a tenké vláknité perá podobné tým, ktoré už boli opísané pri mnohých plazopanvých dinosauroch mimo vtáčej línie.
Oveľa zaujímavejšie sú dosiaľ nepozorované dlhé a pomerne široké perá bez zjavnej štruktúry. Vyskytujú sa vzadu pod sánkou, vzadu hore na lebke a vpredu na chrbte. V prípade skôr známej fosílie tvora z tohto rodu, opísanej ako druh Beipiaosaurus inexpectus, aj na chvoste.
Objav prekvapil, no napriek tomu v podstate len naplnil očakávania.
Dobre totiž zapadá do teoretických modelov evolúcie operenia. Kým kratšie zložené perá zodpovedajú už vyvinutému štádiu, dlhé jednoliate počiatočným hrubým verziám týchto útvarov.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to napísal Xing Xu z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu s kolegami.Zdeněk Urban
Hore - fosília beipiaosaura, B a C - detaily perovitých tvarov.
FOTO - PNA
