SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Fyzik, ktorý chytal blesky

Ruský fyzik Alexander Stepanovič Popov bol novátor a vynálezca, ktorý koncom 19. storočia skúšal prenášať signály bez drôtov s pomocou elektromagnetických vĺn. Svetové prvenstvo síce nezískal, no zachránil desiatky ľudských životov. Narodil sa pred 150 ro

(Zdroj: WIIKIMEDIA.ORG)

kmi, 16. marca 1859.

Alexander Stepanovič Popov

Narodil sa 16. marca 1859.
V roku 1882 ukončil štúdium na petrohradskej univerzite.
V máji 1895 predpovedal bezdrôtový prenos signálov.
Zomrel 13. januára 1906.
Popov pochádzal z veľkej rodiny chudobného popa z Uralu. Mal šesť súrodencov, čítať sa naučil až v jedenástich a chodil do popského seminára, lebo bol zadarmo. Nádeje svojho zbožného otca však nesplnil: nenadchol ho boh, ale elektrina. Aby ju mohol študovať, išiel pešo z Uralu do Petrohradu, kde sa vypracoval na jedného z najznámejších ruských fyzikov začiatku 20. storočia.

Pomohli mu k tomu pokusy s prenosom signálov vzduchom, ktoré koncom 19. storočia robili Nikola Tesla aj Guglielmo Marconi. Spolu s nimi pozná história Popova ako jedného z priekopníkov vtedy prevratnej technológie, vďaka ktorej dnes máme napríklad rozhlas a televíziu.

Vlny v priestore

Azda najväčší fyzik 19. storočia Škót James C. Maxwell už v roku 1873 tvrdil, že musia existovať vlny, ktoré sa šíria priestorom rovnako ako svetlo. Existenciu elektromagnetických vĺn dokázal v laboratóriu v roku 1886 nemecký fyzik Heinrich Hertz.

Na jar roku 1894 dostal Popov do rúk článok anglického fyzika Olivera Lodgea. Bol o tom, ako možno zistiť prítomnosť elektromagnetických vĺn elektrinou, vedenou cez obyčajný kovový prášok. Lodge si neuvedomil, že má v ruke kľúč k tajomstvu bezdrôtového prenosu signálov. Zato Popov začal hneď skúšať, ako by sa dalo s pomocou vĺn vysielať a prijímať. Použil anténu, vynález N. Teslu.

Študoval vlastnosti najrôznejších kovových pilín, čomu venoval všetok voľný čas. Zdokonalil prístroj nazvaný koherer - jednoduché zariadenie na zisťovanie elektromagnetických vĺn .

Využil silu bleskov

Popov, ktorý bol vtedy už profesorom na vojenskej škole v Kronštadte, použil vylepšený koherer ako indikátor atmosférických porúch.

Siedmeho mája 1895 vystúpil na schôdzke Ruskej fyzikálno-chemickej spoločnosti Petrohradskej univerzity. Udiveným vedcom predviedol svoj prijímač s anténou, ktorý nazval hlásič búrky (grozootmetčik). Dokázal zachytiť blesky zo vzdialenosti tridsiatich kilometrov.

Svoje vystúpenie zakončil pamätným slovami: „V závere chcem vyjadriť nádej, že mojím prístrojom sa budú prenášať signály na diaľku hneď, ako bude k dispozícii dostatočne silný zdroj elektrických kmitov.“

Popov svoj prístroj ďalej zdokonaľoval. V júni 1896 síce získal patent na bezdrôtový telegraf G. Marconi, no ruského fyzika, ktorý o jeho práci vedel, to neodradilo. O rok neskôr demonštroval znova pred členmi Fyzikálno-chemickej spoločnosti, že signály z jeho vysielača zachytí vzdialený prijímač. Z budovy chemického ústavu až do starého fyzikálneho ústavy univerzity odvysielal cez záhradu, čo bolo vyše 250 metrov, Morseovou abecedou meno Heinricha Hertza. Keď ho napísali kriedou na tabuľu, v sále sa rozpútali ovácie.

Zachránení námorníci

V novembri 1899 stroskotala pri ostrove Hogland vo Fínskom zálive v Baltickom mori ruská vojnová obrnená loď Generál-admirál Apraksin. Bezdrôtová rádiokomunikácia bola v tom čase niečo nezvyčajné, a tak námorníci predpokladali, že sú odsúdení na smrť.

No vďaka Popovovi, ktorý medzitým nainštaloval na ostrove Kutsalo, vzdialenom 45 kilometrov, svoj bezdrôtový telegraf, bolo možné udržať spojenie a odovzdať správu SOS posádke ľadoborca Jermak.
Keď sa Jermak v poslednej chvíli vynoril z hmly pri ostrove Hogland, premrznutí a hladní námorníci si museli myslieť, že ich prišiel zachrániť sám anjel. Netušili, že ten anjel má ľudskú podobu a volá sa Popov.

Znalosti ruského fyzika ocenili v roku 1901, keď sa stal profesorom Petrohradského elektrotechnického inštitútu.

Krátko pred smrťou v januári 1906 ho vymenovali za rektora.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mads Mikkelsen pre SME: Som slávny, som úspešný, ale toto som chcel?

Slávny dánsky herec priznáva, že mu niekedy pomôže pohár vína.

Dánsky herec Mads Mikkelsen.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sám si už Fico nepomôže

Špekulatívne štiepenie Smeru je obyčajná konšpirácia.

Peter Tkačenko

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Český semafor začal úradovať. Dívajme sa

PES a jeho diery.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.