Fyzik, ktorý chytal blesky

Ruský fyzik Alexander Stepanovič Popov bol novátor a vynálezca, ktorý koncom 19. storočia skúšal prenášať signály bez drôtov s pomocou elektromagnetických vĺn. Svetové prvenstvo síce nezískal, no zachránil desiatky ľudských životov. Narodil sa pred 150 ro

(Zdroj: WIIKIMEDIA.ORG)

kmi, 16. marca 1859.

Alexander Stepanovič Popov

Narodil sa 16. marca 1859.
V roku 1882 ukončil štúdium na petrohradskej univerzite.
V máji 1895 predpovedal bezdrôtový prenos signálov.
Zomrel 13. januára 1906.
Popov pochádzal z veľkej rodiny chudobného popa z Uralu. Mal šesť súrodencov, čítať sa naučil až v jedenástich a chodil do popského seminára, lebo bol zadarmo. Nádeje svojho zbožného otca však nesplnil: nenadchol ho boh, ale elektrina. Aby ju mohol študovať, išiel pešo z Uralu do Petrohradu, kde sa vypracoval na jedného z najznámejších ruských fyzikov začiatku 20. storočia.

Pomohli mu k tomu pokusy s prenosom signálov vzduchom, ktoré koncom 19. storočia robili Nikola Tesla aj Guglielmo Marconi. Spolu s nimi pozná história Popova ako jedného z priekopníkov vtedy prevratnej technológie, vďaka ktorej dnes máme napríklad rozhlas a televíziu.

Vlny v priestore

Azda najväčší fyzik 19. storočia Škót James C. Maxwell už v roku 1873 tvrdil, že musia existovať vlny, ktoré sa šíria priestorom rovnako ako svetlo. Existenciu elektromagnetických vĺn dokázal v laboratóriu v roku 1886 nemecký fyzik Heinrich Hertz.

Na jar roku 1894 dostal Popov do rúk článok anglického fyzika Olivera Lodgea. Bol o tom, ako možno zistiť prítomnosť elektromagnetických vĺn elektrinou, vedenou cez obyčajný kovový prášok. Lodge si neuvedomil, že má v ruke kľúč k tajomstvu bezdrôtového prenosu signálov. Zato Popov začal hneď skúšať, ako by sa dalo s pomocou vĺn vysielať a prijímať. Použil anténu, vynález N. Teslu.

Študoval vlastnosti najrôznejších kovových pilín, čomu venoval všetok voľný čas. Zdokonalil prístroj nazvaný koherer - jednoduché zariadenie na zisťovanie elektromagnetických vĺn .

Využil silu bleskov

Popov, ktorý bol vtedy už profesorom na vojenskej škole v Kronštadte, použil vylepšený koherer ako indikátor atmosférických porúch.

Siedmeho mája 1895 vystúpil na schôdzke Ruskej fyzikálno-chemickej spoločnosti Petrohradskej univerzity. Udiveným vedcom predviedol svoj prijímač s anténou, ktorý nazval hlásič búrky (grozootmetčik). Dokázal zachytiť blesky zo vzdialenosti tridsiatich kilometrov.

Svoje vystúpenie zakončil pamätným slovami: „V závere chcem vyjadriť nádej, že mojím prístrojom sa budú prenášať signály na diaľku hneď, ako bude k dispozícii dostatočne silný zdroj elektrických kmitov.“

Popov svoj prístroj ďalej zdokonaľoval. V júni 1896 síce získal patent na bezdrôtový telegraf G. Marconi, no ruského fyzika, ktorý o jeho práci vedel, to neodradilo. O rok neskôr demonštroval znova pred členmi Fyzikálno-chemickej spoločnosti, že signály z jeho vysielača zachytí vzdialený prijímač. Z budovy chemického ústavu až do starého fyzikálneho ústavy univerzity odvysielal cez záhradu, čo bolo vyše 250 metrov, Morseovou abecedou meno Heinricha Hertza. Keď ho napísali kriedou na tabuľu, v sále sa rozpútali ovácie.

Zachránení námorníci

V novembri 1899 stroskotala pri ostrove Hogland vo Fínskom zálive v Baltickom mori ruská vojnová obrnená loď Generál-admirál Apraksin. Bezdrôtová rádiokomunikácia bola v tom čase niečo nezvyčajné, a tak námorníci predpokladali, že sú odsúdení na smrť.

No vďaka Popovovi, ktorý medzitým nainštaloval na ostrove Kutsalo, vzdialenom 45 kilometrov, svoj bezdrôtový telegraf, bolo možné udržať spojenie a odovzdať správu SOS posádke ľadoborca Jermak.
Keď sa Jermak v poslednej chvíli vynoril z hmly pri ostrove Hogland, premrznutí a hladní námorníci si museli myslieť, že ich prišiel zachrániť sám anjel. Netušili, že ten anjel má ľudskú podobu a volá sa Popov.

Znalosti ruského fyzika ocenili v roku 1901, keď sa stal profesorom Petrohradského elektrotechnického inštitútu.

Krátko pred smrťou v januári 1906 ho vymenovali za rektora.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 534
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 220
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 407
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 700
  5. Kam do tepla v januári? 2 481
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 427
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 376
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 136
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 293
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 045

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Hovoriace hlavy za volebnými lístkami

Babiš je na sieti hotový tatíček Masaryk. Aj čeština mu ide.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.