kmi, 16. marca 1859.
Alexander Stepanovič Popov
Narodil sa 16. marca 1859.
V roku 1882 ukončil štúdium na petrohradskej univerzite.
V máji 1895 predpovedal bezdrôtový prenos signálov.
Zomrel 13. januára 1906.
Popov pochádzal z veľkej rodiny chudobného popa z Uralu. Mal šesť súrodencov, čítať sa naučil až v jedenástich a chodil do popského seminára, lebo bol zadarmo. Nádeje svojho zbožného otca však nesplnil: nenadchol ho boh, ale elektrina. Aby ju mohol študovať, išiel pešo z Uralu do Petrohradu, kde sa vypracoval na jedného z najznámejších ruských fyzikov začiatku 20. storočia.
Pomohli mu k tomu pokusy s prenosom signálov vzduchom, ktoré koncom 19. storočia robili Nikola Tesla aj Guglielmo Marconi. Spolu s nimi pozná história Popova ako jedného z priekopníkov vtedy prevratnej technológie, vďaka ktorej dnes máme napríklad rozhlas a televíziu.
Vlny v priestoreAzda najväčší fyzik 19. storočia Škót James C. Maxwell už v roku 1873 tvrdil, že musia existovať vlny, ktoré sa šíria priestorom rovnako ako svetlo. Existenciu elektromagnetických vĺn dokázal v laboratóriu v roku 1886 nemecký fyzik Heinrich Hertz.
Na jar roku 1894 dostal Popov do rúk článok anglického fyzika Olivera Lodgea. Bol o tom, ako možno zistiť prítomnosť elektromagnetických vĺn elektrinou, vedenou cez obyčajný kovový prášok. Lodge si neuvedomil, že má v ruke kľúč k tajomstvu bezdrôtového prenosu signálov. Zato Popov začal hneď skúšať, ako by sa dalo s pomocou vĺn vysielať a prijímať. Použil anténu, vynález N. Teslu.
Študoval vlastnosti najrôznejších kovových pilín, čomu venoval všetok voľný čas. Zdokonalil prístroj nazvaný koherer - jednoduché zariadenie na zisťovanie elektromagnetických vĺn .
Využil silu bleskovPopov, ktorý bol vtedy už profesorom na vojenskej škole v Kronštadte, použil vylepšený koherer ako indikátor atmosférických porúch.
Siedmeho mája 1895 vystúpil na schôdzke Ruskej fyzikálno-chemickej spoločnosti Petrohradskej univerzity. Udiveným vedcom predviedol svoj prijímač s anténou, ktorý nazval hlásič búrky (grozootmetčik). Dokázal zachytiť blesky zo vzdialenosti tridsiatich kilometrov.
Svoje vystúpenie zakončil pamätným slovami: „V závere chcem vyjadriť nádej, že mojím prístrojom sa budú prenášať signály na diaľku hneď, ako bude k dispozícii dostatočne silný zdroj elektrických kmitov.“
Popov svoj prístroj ďalej zdokonaľoval. V júni 1896 síce získal patent na bezdrôtový telegraf G. Marconi, no ruského fyzika, ktorý o jeho práci vedel, to neodradilo. O rok neskôr demonštroval znova pred členmi Fyzikálno-chemickej spoločnosti, že signály z jeho vysielača zachytí vzdialený prijímač. Z budovy chemického ústavu až do starého fyzikálneho ústavy univerzity odvysielal cez záhradu, čo bolo vyše 250 metrov, Morseovou abecedou meno Heinricha Hertza. Keď ho napísali kriedou na tabuľu, v sále sa rozpútali ovácie.
Zachránení námorníciV novembri 1899 stroskotala pri ostrove Hogland vo Fínskom zálive v Baltickom mori ruská vojnová obrnená loď Generál-admirál Apraksin. Bezdrôtová rádiokomunikácia bola v tom čase niečo nezvyčajné, a tak námorníci predpokladali, že sú odsúdení na smrť.
No vďaka Popovovi, ktorý medzitým nainštaloval na ostrove Kutsalo, vzdialenom 45 kilometrov, svoj bezdrôtový telegraf, bolo možné udržať spojenie a odovzdať správu SOS posádke ľadoborca Jermak.
Keď sa Jermak v poslednej chvíli vynoril z hmly pri ostrove Hogland, premrznutí a hladní námorníci si museli myslieť, že ich prišiel zachrániť sám anjel. Netušili, že ten anjel má ľudskú podobu a volá sa Popov.
Znalosti ruského fyzika ocenili v roku 1901, keď sa stal profesorom Petrohradského elektrotechnického inštitútu.
Krátko pred smrťou v januári 1906 ho vymenovali za rektora.
