Empire: Total War - konečne poriadna vojna

Ak vynecháme problémy so Steamom (nutná registrácia) a následné rozbombardovanie stabilnej hry do neustále reštartujúceho sa systému, ostane nám len to krásne. V prípade, že vám séria Total War ešte neprešla pod prstami, je odhaľovanie jej útrob fascinujúcou exkurziou nielen do strategické myslenia, plánovania a vojenskej taktiky, ale oceníte aj pomerne nepropagovanú stránku historických informácií. Empire: Total War je totiž hra krásna nielen svojim vzhľadom, ale aj dušou. Keby sa dalo, už aj ju žiadame o ruku – a to nám verte, že by sme neboli sami.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Väčšina strategických titulov vám ponúkne kampaň – tu krátku, tu nekonečne dlhú, prípadne nedohrateľnú z dôvodu umelého dvíhania náročnosti. Súpera proste neuklikáte. Ono dvojjadrový procesor už len predsa kliká trochu rýchlejšie a vidí trochu ďalej ako vy. Moderná technika. Empire: Total War je oproti iným projektom doslova masívnym gigantom, ktorý by pri troche snahy mohol ponúknuť zábavu takmer nekonečnú. Kampaň tu je, lenže lepšie by bolo premenovať štyri rozľahlé epizódy na najlepší tutorial v strategických hrách všetkých dôb. Pri všetkej úcte k vývojárom, ale učiť hráča kliknúť na jednotku a spraviť s ňou 5 a pol kroka, prípadne zničiť tankom nebrániaceho panáka, je urážka inteligencie i malého decka. V Empire: Total War máte tutorial nenápadný a učí vás skôr v náznakoch a skôr ako o príkazy ide o návod, sprievodcu. Dáva rady, ktoré nemusíte vôbec sledovať, ukazuje možnosti a otvára dvere do komplexného sveta ovládania postupne, aby ste sa hneď na začiatku nezbláznili z mora možností. Vysvetlí vám základné prvky, naznačí, čo sa môže diať, ak spravíte to alebo to a vy si vyskúšate, čo uznáte za vhodne a pochopíte napríklad výhodu (novinka) rozdelenia daní medzi šľachtu a ľud, možnosť daňových uľav pre práve dobité územie, ktoré paradoxne poslúžia ako sociálna páka pre poddaných – to by sa naša vláda divila, ale skutočne je tomu tak.

Tutorial, teda pardon, kampaň vám ukáže historicky najmodernejší konflikt, aký sme v sérii Total War mali možnosť hrať. Nie, že by sme z pleca zvesili flus-flinty a márovali emzákov s troma hlavami. Pokrok oproti minulosti je však nesmierne razantný. Presun do 18. až 19.storočia vám totiž dáva do rúk zbraň viac než nebezpečnú. Už v praveku vedeli, že soka môžem kameňom umlátiť, ale keď ho po ňom hodím, nielenže si nezašpiním svoje elegantné mokasíny z mamutej kože, ale nedôjde k zraneniu. Ak sa trafím, všakže. No a keďže v stredoveku sa nám páni v ťažkej zbroji hladili mečmi, kopijami, halapartňami, občas vystrelili z kuše alebo luku, nastala zmena viac než razantná. Tentoraz je boj na krátku vzdialenosť, respektíve desiatky vojačikov v chumli, minimálne využívaná taktika, vhodná leda tak na dorazenie zdecimovaného nepriateľa. Pušný prach je spoločne s disco hudbou jedna z vecí, ktoré nemali nikdy uvidieť svetlo sveta. Lenže stalo sa a trpíme všetci. Panák má mušketu, ktorú síce nabíja dlho (a až vtedy si uvedomíte význam slovíčka DLHO) a keď sa mu podarí, trafí panáka súperovho. Ak nie, možno trafí druhý panák jeho.

A takto si prejdete americké dejiny od počiatočných rozbrojov medzi domácim obyvateľstvom (pozor, žiadny Krištof a vylodenie), konflikt medzi Francúzmi a Angličanmi, neskôr si dáte šálku bostonského čaju a nesmie chýbať Vojna za nezávislosť. Spočiatku kratučké bitky sa postupne prenesú na plochu celého amerického kontinentu. Keď ste v úvode operovali na niekoľkých provinciách, tentoraz ich je tiež niekoľko, lež desiatok a megalomanské chúťky imperátora vo vás začnú spúšťať slinné žľazy. To máte však princíp hry vysvetlený vo veľmi skrátenej podobe. Americká kampaň je vhodným lízatkom, ktoré začnete cuckať hneď na začiatku, aby ste pochopili základy. A keď to spravíte, odhalíte v hre pre jedného hráča ďalšiu zásobu hrateľného obsahu. Nielenže máte pred sebou jednotlivé scenáre, vy sa môžete zvysoka vyprdnúť na nejaké historické fakty a americké dávanie si do držky. Zvoliť si môžete krajinu európsku a snažiť sa dotiahnuť splniť ciele na kontinente európskom. Alebo ázijskom. Na výber máte hneď niekoľko frakcií a je samozrejme rozdiel, ak si vyberiete Prusko alebo Francúzsko. Zatiaľ čo v prvom prípade sa bude snažiť skôr udržať svoje pozície, byť s každým zadobre, klikať častejšie na ikonu diplomacie, za pojedačov žabích stehienok môžete konečne ukázať všetkým vo svete, že Francúzi možno dokážu niektorú vojnu aj vyhrať – už keď sú neschopní v skutočnom svete, aspoň virtuálne víťazstvo poteší. Nič proti žabím stehienkam, ale starého croissanta novým kúskom nenaučíš.

Hra je rozdelená na ťahovú časť a časť realtimeovú. V prvom prípade čučíte na mapu, pozeráte sa na jednotlivé provincie, jednotky, udržujete poriadok v meste, vydávate príkazy na stavbu budov, určujete výskum nových technológií, riešite diplomatické otázky, vylepšujete vaše statky, ktoré produkujú potrebné bohatstvo, určujete dane, dávate príkazy na nábor jednotiek. Taká jednotka, to nie je len jeden panák, ale hneď niekoľko. Stodvadsať hladných žalúdkov povedzme. Tieto roty môžete spojiť do veľkého celku a takýmto panákom sa pohybujete po mape. Vyplytvá si počet pohybových bodov v ťahovom režime, zostane stáť na mieste. Dorazí do cieľovej destinácie, máte možnosť boj zvládnuť vlastnými silami (real-time časť hry) alebo to necháte na automatické vyriešenie bitky (budete ho používať hlavne v prípade bitiek so slabými súpermi), prípadne vezmete nohy na ramená a mávajúc bielymi trenkami dáte najavo, že keby ste nimi nemávali, ale mali na mieste pre ne určenom, už je na nich dávno hnedá škvrna zo strachu pred súperom.

Každému podľa chuti, pre niektorých je ťahová časť nutným a nudným zlom, ktoré musia pretrpieť, no vôbec to nie je tak. Ide o neskutočne podarenú súčasť hry, ktorým by mohlo byť obetovaných pokojne hneď niekoľko hodín dejepisu. Samozrejme, kto nevie minimálne tisíc časových údajov a udalostí, nie je správnym historikom, no tento pohľad na dejiny ponúka trochu inú stránku. Ako už bolo načrtnuté, riešite problémy globálne a verte, že prešľap v tomto prípade môže skončiť zle nedobre. Hrať môžete niekoľkými spôsobmi. Veľkou zmenou prešla diplomacia. Nadväzovanie kontaktov nie je samoúčelné, spolupráca nutná, najlepšie proti spoločnému nepriateľovi, ktorého potom môžete začať kopať do zadku z dvoch strán. Omnoho lepšou metódou ako si udržať hlavu nad hladinou a (s)pokojne prežívať, je vytváranie obchodnej spolupráce. Pokladnica má svoje dno a ak naň vidíte, pocíti to aj plebs a už keď sa sedlač rozhodne protestovať, je zle nedobre. Dohodnúť sa môžete rôzne, na uzmierenie alebo nadviazanie kontaktu ponúknete dokonca i celú provinciu a čo je vcelku dobré, funguje to aj opačne a ak máte problémy vy, môže vám niekto pomôcť. Možno ide o bug, možno o nekompetentnú AI, no ako sa už viackrát v histórii ukázalo, slabšieho občas silný neodmietne. A tu to funguje taktiež.

V prvom rade si však musíte spraviť poriadok na vlastnom dvore. Na mape, v každej provincii, nájdete hneď niekoľko špeciálnych miest produkujúcich výrobky pre trh. Sami volíte vylepšenia, prípadne smerovanie fariem či plantáží. Sami určujete, či sa prístav zameria na rybolov alebo z neho vytvoríte obchodné centrum. Vo vojnovom stave zas nevolíte dlho a radšej investujete do lodeníc, aby ste mohli vyrábať lode s toľko delami, že len pri pohľade na ne sa nepriateľský nafukovací čln radšej sám od seba potopí. Tak je to na viacerých miestach a každá investície niečo stojí a nikdy nejde o lacnú záležitosť. Nástenka nenástenka. I ten najmenší, nepremyslený ťah vás môže uvaliť do nebezpečenstva. Zdvihnutie daní na dlhú dobu nevydrží a búriaci sa ľud je možno ešte o čosi horší ako prázdna pokladnica. Keď si už myslíte, že jednoducho nahrabete čo najviac, vytvoríte si veľkú (a rôznorodú) armádu, veľmi skoro dopadnete na ústa. Vojakov treba platiť, bez žoldu vám ani bajonet na mušketu nenamontujú. Veľké vojsko, respektíve expanzívna politika si žiada bohatých sponzorov. To sa mimochodom dodnes nezmenilo, len v dnešných časoch sú to postavy v pozadí, o ktorých nik nevie.

Rozprávať o ťahovej časti sa dá dlho-predlho. Najlepšie však je, že vy vidíte reakciu na vašu voľbu po odkliknutí ukončenia ťahu. Začnete si uvedomovať, ako to v minulosti fungovalo, prečo niekedy nevyhrá ten najväčší, prečo boli piráti vítanými partnermi. Historickú presnosť skúmať netreba, Empire: Total War nie je encyklopédiou, no ponúka veľmi, VEĽMI zaujímavý pohľad na históriu národov a ukážku, ako to kedysi fungovalo. A to má možno omnoho väčšiu výpovednú hodnotu pre študentov ako ďalších dvadsať dátumov, ktoré musia ovládať. Komplexnosť by vás ovalila, nebyť zjednodušených parametrov, ktoré vás nezavalia miliónom tabuliek, ale ukážu len to podstatné. Akciu a následnú reakciu. Interface prechádza možno minimálnymi zmenami, avšak tentoraz nemusíme ako idioti preklikávať všetky budovy pre jedno vylepšenie, ale spravíme to prehľadnejším spôsobom. Drobnosti, ale potešia.

Dobre, vy čakáte na bitky, kde je vidno tisícky polygónových jednotiek a rozľahlé, rôznorodé územie, meniace sa v závislosti od počasia. Ako už bolo napísané, po strete armád môžete na boj dlabať a ak viete, že súpera porazíte a nemáte náladu na rozmiestňovanie jednotiek, aktívne zmeny taktiky, program vám vypľuje pomerne hodnoverný výsledok. Okrem toho, že musíte klásť veľký dôraz na skúsenosti vybraných jednotiek (ono panák s vysokou hodnosťou zabíja niekedy už pohľadom), zaoberať sa musíte rozmiestnením jednotiek ešte pred samotným stretom, počas boja aktívne pracovať s jednotlivými formáciami, meniť rozostavenie rôznych typov jednotiek a dbať na morálku. Tá je veru nesmierne dôležitá mrška, ktorá rozhoduje o úspechu a často sa vám stane, že pri zasiahnutí súpera na citlivé miesto (veliteľ), vplyvom morálky dokážete protivníka zdecimovať i pri jeho presile. Utekajúce jednotky môžete/nemusíte doraziť. Hranie sa jednotlivými formáciami je nádhernou ukážkou toho, ako môžete zvíťaziť vďaka správnej taktike. Ako sme už spomenuli, boj na krátku vzdialenosť je už v úzadí a úloha jazdy tak oproti minulosti mierne poklesla, nám sa osvedčila na ničenie delostrelectva, ktoré naopak zohráva veľmi dôležitú úlohu. Dostrel kanónov je vskutku obrovský, sila ničivá a letiaca guľa (v prípade vlhkého prostredia sa do zeme zapichne, na tvrdom povrchu sa kotúľa!!!) je nebezpečenstvom pre každého. Netreba pripomínať, že nechať delá v blízkosti nepriateľa osamotené, je poriadna facka slečne taktike. A nežné pohlavie sa nebije!

Takže si postavíte pred pechotu delá, najlepšie na kopec a nám sa, až na momenty obsadzovania miest, osvedčila defenzívna taktika. Delá vystrelia skryjete ich za vojakov, ktorým určíte čo najširšiu formáciu, aby vystrelil skutočne každý z nich, jazdou chránite delá, nenecháte sa obkľúčiť, nepriateľa postupne dostávate do klieští. To všetko si vyskúšate sami a rovnako i sami dopadnete nie raz veľmi zle. Stačí mať správnych ľudí na správnom mieste. Real-time časť môžete kedykoľvek zastaviť, vydať príkazy a následne spustiť, prípadne urýchliť v nudných, doslova šachových momentoch, kedy čakáte na presuny, rozmiestnenie – to taktiež nie je lusknutie prsta. Formácia vojakov sa musí dodržiavať a zoradenie je nesmierne dôležité. Medzi novinky patrí možnosť využívať nielen budovy pri obrane, ale kryť sa môžete i za ktorékoľvek objekty na mape. Postaviť si pred mestom múry je neskutočná výhoda, pretože kým sa k vám súper dostane, môže zostať už len hŕstka zbabelcov, ktorí pri pohľade na more chránených očí radšej začnú dupkať z bojového poľa. Ukrytá, morálne podporovaná a neunavená armáda je základom úspechu. Nikdy sa nesnažte svojich vojakov uštvať, doplňujte ich stavy i za vyššiu sumu (majú nenahraditeľné skúsenosti), ale to všetko zistíte sami.

To, čo zohráva v tomto móde dôležitú úlohu, je vizuálna stránka. Znovu o krôčik pokročila, animácie vojakov sú detailné, jednotlivé postavy sa od seba rozlišujú a nepripomínajú deti jednej matere. Všetko je skutočne vynikajúce, hlavne ak sa necháte uniesť a len sledujete dianie na bojisku, otáčate pohľadom a užívate si priam až filmovú scenériu. Je to krásne, ale až do momentu, kedy to začne sekať, prípadne neobmedzíte detaily a rôzne grafické efekty na mieru, v ktorej to už nemusí byť tak nádherné, ale aspoň to beží. Empire: Total War je hrou peknou, avšak zároveň nie najlepšie vyladenou, neoptimalizovanou. Nahrávanie bitiek taktiež nejakú tú chvíľu trvá. Neskôr sa začnete pýtať, či je vizuál natoľko príťažlivý, že vyžaduje až tak silné železo. A to je otázka za sto bodov a skôr by sme dopriali vývojárom čas na nejaký ten patch, aby dodatočne upravili program, ktorý je žrútom pamäte a procesoru.

Čert to ber, ak zbadáte námornú bitku v plynulom chode (nie, minimálna konfigurácia to nie je a doporučená taktiež nie je žiadna výhra) v maximálnych detailoch, od úžasu sa necháte unášať vlnami pokory. Námorné bitky mali byť jedným z najväčších lákadiel Empire: Total War. Pravda je to z polovice – dokonca máte aj štyri špeciálne scenáre pre masívne prestrelky na vode. Operovať na vode je s nemotornými loďami náročné. Ono to nie je len o tom, že musím loďku natočiť tak, aby delá vystrelili na súpera a on na mňa nie, prípadne zvolím ešte vhodný typ gule. Možno tak v arkádovom Sid Meier´s Pirates. Empire: Total War totiž ponúka náročný model simulujúci vplyv vetra nielen na jeho silu a smer v prípade pohyblivosti lode, ale aj na samotné more. Pohybovať sa proti rozbúreným vlnám je náročné, niekedy i nemožné. Viaceré lode síce môžete taktiež uzamknúť do formácie, no často je vhodnejšie manipulovať s každou zvlášť a vydávať príkazy každej z nich v iný okamih. Kým ovládnete dve lode a naučíte sa s nimi kooperatívne spolupracovať, prejde nejaký ten čas. Pri pohľade na tucet lodí, ktoré dostanete, sa budete prepadať do mrákot. Pohyb lode musíte načasovať, vhodne odhadnúť (každá loď má inú pohyblivosť) smer, uhol otočenia, naviazať sa na súpera a samozrejme i vhodne páliť. Jednoduché na pohľad, praktická skúsenosť vám ukáže, aké to mali vtedajší kapitáni náročné a skláňajúc sa nad mapami boli pod obrovským tlakom.

Všetko sa dá vyriešiť automatickými bitkami, ale tá nádhera, o ktorú tým prichádzate, je neopísateľná. Treba sa učiť postupne a pomaly. Už len tak prostá vec ako správne používanie typov gulí zásadne rieši situáciu, hoci máte na výber len tri druhy. Klasické delové gule slúžia na trhanie trupu lodí. To vieme, lenže oni lietajú po nádherne parabole a ak vypálite na menšiu loď v bližšej vzdialenosti, delové gule môžu preletieť nad sťažňami súpera a ten sa už škerí a ukazuje vám neslušné gestá. Reťazové gule trhajú plachty lode a ovplyvňujú tým pohyblivosť lode. Bez plachiet môžu i námorníci fúkať, nikam sa nepohnú, podobne bez sťažňa sú manévre „o kúsok“ náročnejšie. Loď samotnú príliš nepoškodíte a delá zostanú na svojich miestach. Posádka síce mierne zredne, ale nič markantné. A na záver gule kartáčové nám slúžia na trhanie samotných námorníkov, ktorí si potom hľadajú vyvrhnuté vnútornosti rozvešané po sťažňoch alebo lenivo zomrú. A keď nie sú námorníci, nemá ani kto obsluhovať delá, dlhšie sa nabíjajú, nestrieľajú všetky a podobne. Lenže kartáčové gule majú veľmi krátky dolet.

Všetko si to teraz spojte s viac než dvomi desiatkami rozličných lodí (počet diel, posádka, pohyblivosť, dosah, schopnosť nabíjania, manévrovateľnosť, cena, žold...) a ustrážiť bitky a udržať si posádku je náročná operácia. Chce to čas, musíte do tohto systému preniknúť a trvá to možno až nepríjemne dlho. Stačí však po prvýkrát uvidieť vypálenú salvu gúľ, ktoré trhajú plachty, lámu sťažne, robia do trupu diery, decimujú posádku – a tá ako vyskakuje z lode, klesá jej morálka... alebo sa zaháknete k lodi a zaútočite na protivníka „pozemným“ spôsobom. Nádhera. Loď nutne potopiť nemusíte. Ak sa vám podarí donútiť posádku lode, aby sa vzdala, máte zadarmo nové plavidlo, ktorú musíte v prístave len opraviť. Už len kvôli nádhernej vode (možno i krajšej ako v Bioshocku), vlnám, napínajúcim sa plachtám sa naučíte zvládať tieto komplexné boje.

Popisovať by sa toho dalo ešte mnoho. Jednotlivé scenáre ponúkajú zaujímavé situáciu, z menu v ťahovej časti budete nadšení, pretože je prehľadné (oceňujeme hlavne Prehliadač budov, kde vidíte všetko, čo vlastníte a Diplomaciu podobnú Civilizácii, takže nemusíte nikam vysielať špecializovanú jednotku, ale všetko dohodnete z jedného menu). Mohli by sme sa vyrozprávať o agentoch, ktorých sme posielali na výzvedy, osobnosti, ktoré boli morálnou podporou a prinášali rôzne bonusy. O vplyve prestíže na obyvateľstvo, o obchodných cestách na mori, ktoré je v prípade protivníkovej výhodne obsadzovať a odrezať tak súpera od financií – prostý útok dopredu totiž nie je vždy efektívny, musíte postupne ukrajovať z nepriateľského chlebíku a siahať mu na citlivé miesta. O zvukových efektoch pri bitkách (ktoré však občas vypadnú), o pompéznej hudbe. O džentlmenoch a učencoch. O vplyve technológií, infraštruktúre. Lenže odhaľovanie drobností a ich využívanie vo svoj prospech ponecháme na vás. Empire: Total War ponúka komplexný strategický pohľad na historické udalosti spred niekoľkých storočí. Sú zábavné, ponúknu aj trochu osvety do historického diania vo vtedajšej dobe a chyby sa hľadajú ťažko. Možno občasné bugy, možno by mohla byť umelá inteligencia niekedy dôraznejšia a viac premýšľať, nenechať sa poľahky vlákať do pasce... možno. Že sa to výborne hrá a na chyby nebudete klásť veľký dôraz, však hovoríme na rovinu. Empire: Total War je momentálne najlepšou strategickou hrou, ktorú si môžete zaobstarať.