Aj napriek pokroku v moderných technológiách, s domácimi predpoveďami počasia nie sme na tom o nič 
lepšie, ako pred sto rokmi.
Naši predkovia používali na predpoveď počasia veľmi jednoduché zariadenie - nástenný drevený domček s dvomi otvormi. V jednom bola schovaná figúrka pána a v druhom slečny so slnečníkom. Ak vyšla von slečna, znamenalo to, že bude pekne, ak pán, malo pršať. Ľuďom to stačilo, viac nepotrebovali.
Presnosť tejto „meteorologickej" stanice bola naozaj len približná - pohyb figúrok totiž spôsoboval napnutý zväzok vlasov. Tie majú tú vlastnosť, že vo vlhku sa naťahujú a v suchu skracujú. Takže ak bol vlhký vzduch (napríklad vďaka prítomnosti vodných pár vo vzduchu či dažďu), vlasy sa natiahli (povolili) a prevodový mechanizmus vysunul von pána. Šlo teda o jednoduchý vlhkomer a mohli by sme povedať, že neukazoval, aké počasie bude, ale aké práve je.
Tlak vzduchu
O niečo presnejšie sú prístroje fungujúce na princípe zmeny tlaku vzduchu. Dnes už všetci vieme, atmosférický tlak sa v istých odchýlkach mení a vo všeobecnosti platí, že nízky tlak znamená príchod zamračeného či daždivého počasia a vysoký tlak veští slnečné počasie. Zmeny atmosférického tlaku odhalil taliansky vedec Evangelista Torricelli (1608 - 1647) v roku 1643 a vyvinul zariadenie, ktoré sa volá ortuťový (kvapalinový) barometer.
V podstate ide o sklenú trubicu, naplnenú ortuťou a na jednom (hornom) konci zatavenú. Otvoreným koncom je trubica ponorená do nádobky s ortuťou. Tlak vzduchu pôsobí na hladinu ortuti v nádobke a tá vytláča ortuť v trubici vyššie. Nuž, a podľa výšky stĺpca ortuti určujeme výšku atmosférického tlaku. Toto jednoduché zariadenie sa používa dodnes, lebo je veľmi presné a často je súčasťou aj domácich barometrov.
Aneroid
Nevýhody barometra odstraňuje aneroid. Opäť ide o tlakomer, je však menej citlivý na otrasy, dá sa bez problémov prenášať a funguje na mechanickom princípe. Označujeme ho ako kovový tlakomer a jeho princípom je kovová škatuľka, v ktorej je vákuum. Tlak vzduchu tlačí na škatuľku, tá sa prehýba (aby sa úplne nerozpučila, je v nej strunka, čo vytvára protitlak) a tento pohyb sa prenáša na ručičku, ktorá na stupnici ukazuje, aké hodnoty tlaku sú.
Aneroidy (princíp vynašiel Lucien Vidi v polovici 19. storočia) sa masovo rozšírili - od veľmi presných profesionálnych prístrojov až po tie domáce. Kúpiť si ich môžete v hodinárstvach, lebo k aneroidu sú zväčša pridané aj hodiny, ručičkový teplomer a menej často aj vlhkomer. Vďaka aneroidu (alebo barometru) už môžete predpovedať počasie s omnoho väčšou istotou. Napríklad keď vás popoludní rozbolia kĺby alebo hlava a aneroid ukazuje výrazný pokles tlaku, môžete s istotou vyhlásiť: „Určite bude pršať, nejako ma rozboleli kĺby."
Digitálne meteostanice
Naozajstnú revolúciu v predpovedaní počasia spôsobil až príchod digitálnych meteorologických staníc. Minulý rok to bol jeden z najčastejších rodinných vianočných darčekov a spôsobil radosť najmä mužskej časti rodiny, ktorá tak získala skvelú hračku.
Digitálna meteostanica vám dokáže poskytnúť veľké množstvo údajov, ktoré majú pre laika minimálnu informačnú hodnotu, ale rozhľadenejší jednotlivci si z nich dokážu už zostaviť predpoveď počasia, aké bude napríklad o pár hodín, či na druhý deň.
Najkvalitnejšie meteostanice vám poskytujú tieto údaje: čas (riadený rádiovým signálom), atmosférický tlak, vlhkosť vzduchu, čas východu a západu slnka a mesiaca, fázy mesiaca (spln, nov), vnútornú (interiérovú) teplotu a vonkajšiu teplotu. Vonkajšiu teplotu meriate pomocou špeciálneho senzoru, ktorý pomocou vysielačky prenáša údaje do stanice.
K stanici môžete pripojiť až tri takéto senzory, ktoré môžete rozmiestniť, kde len chcete - jeden napríklad v garáži, druhý v pivnici a tretí v záhrade. Takže máte prehľad o tom, či víno v pivnici má optimálnu teplotu, v záhrade práve mrzne a v garáži buď vypadlo kúrenie, alebo ju niekto nechal dokorán otvorenú. Čo sa týka predpovede počasia, jedinou výhodou je graf, ukazujúci zmeny atmosférického tlaku v priebehu napríklad dvanástich hodín. Tak názorne vidíte, že tlak pomaly (alebo prudko) klesá či stúpa a podľa toho si naplánujete exteriérovú činnosť. Pre menej chápavých majú niektoré meteostanice a aj pomocný digitálny obrázok - napríklad dievčatko, ktorého oblečenie sa mení podľa počasia.
Túto figúrku veľmi obľubuje moja dvojročná dcéra, ktorá sa podľa nej chce aj obliekať. Takže ak má dievčatko šál, čiapku a v ruke dáždnik, znamená to, že rovnako by ste sa mali obliecť aj vy. V prípade dvojročného dieťaťa úžasná pomôcka, lebo takto ho oblečiete ľahko a bez zbytočného odporu. Ak sa pýtate, aký je rozdiel medzi dreveným domčekom so slečnou a pánom a digitálnou meteostanicou, odpoviem vám, že v baterkách. O počasí sa z nich dozviete takmer rovnako, v prípade meteostanice s presnosťou na desatiny stupňa.
