Počasie je vrtkavé. Ako ho predpovedať?

Počasie je vrtkavé. Rozkazovať vetru a dažďu sa ľuďom, našťastie, zatiaľ nepodarilo, zato sa naučili počasie predpovedať. Viac či menej úspešne to vedeli už naši predkovia, ktorí pozorovali oblohu a prírodu a o počasí vznikli rôzne ľudové pranostiky.

Ak vás zaujíma, ako pracujú meteorológovia, čoskoro budete mať šancu oboznámiť sa s ich prácou priamo ake-bude-pocas3.jpgna pracoviskách Slovenského hydrometeorologického ústavu. Ten totiž okolo 28. marca už tradične usporadúva Deň otvorených dverí pri príležitosti Svetového meteorologického dňa (23. 3.) a Svetového dňa vody (22. 3.). Aj my sme sa na vlastné oči presvedčili, že práca meteorológov je zaujímavá a vôbec nie je jednoduchá. Stretli sme sa tiež s klimatológom, ktorý nám potvrdil, že napriek globálnemu otepľovaniu ľudstvo čaká opäť aj doba ľadová. No nebojte sa, skôr ako o 10 000 rokov to nebude.

Dnes si však nevystačíme s konštatovaniami typu „Kriváň fajčí, pršať bude".

Počasie je celá veda a nie nadarmo sa študuje päť rokov na vysokej škole. Na to, aby ste vedeli predpovedať počasie, potrebujete veľkú sumu teoretických poznatkov, napozorovaných údajov a empirických skúseností. Pravda, aj tak sa môžete občas zmýliť. Veď posledné slovo pri tom, aké bude počasie, má vraj v nebi svätý Peter.

Meteorologická záhradka

V Slovenskom hydrometeorologickom ústave na bratislavskej Kolibe majú záhradku. Nepestujú v nej kvety ani zeleninu, majú v nej meteorologické prístroje, snímače rôzneho druhu - na meranie teploty a vlhkosti vzduchu, zrážok, smeru a rýchlosti vetra. Klasické aj automatické.

Pre nás laikov je záhadou, na čo všetky tie čudné nádoby a prístroje slúžia, po záhradke nás však sprevádza odborník, Branislav Chvíla, vedúci odboru meteorologický a klimatologický monitoring. Otvára búdku, v ktorej sa nachádzajú štyri sklenené teplomery, ale aj automatický teplomer a automatický merač vlhkosti vzduchu.

„Pozorovateľ chodí do búdky trikrát za deň odčítať teploty a vlhkosť. Máme tu tiež termograf, na záznam teploty vzduchu a hygrograf na záznam relatívnej vlhkosti vzduchu. Tú meriame aj vlhkomerom a takzvaným augustovým psychrometrom. Sú to vlastne dva ortuťové teplomery, z ktorých jeden má nádobku s ortuťou obalenú pančuškou, ktorá je namočená do destilovanej vody. Podľa rozdielu teplôt z týchto dvoch teplomerov sa dá určiť vlhkosť vzduchu."

Staníc s takouto meteorologickou búdkou je na Slovensku asi sto. Na dvadsiatich piatich pracujú profesionálni pozorovatelia, ostatné sú dobrovoľnícke. „Meria sa o siedmej, o štrnástej a dvadsiatej prvej hodine miestneho času."

Čím sa meria?

ake-bude-pocas1.jpgNiektoré prístroje sa používajú len v lete, iné naopak len v zime. Celoročne sa však používa celý rad zrážkomerov.

„Zrážkomer je nádoba, do ktorej naprší voda, tá sa odleje do odmerky a z odmerky vieme, koľko milimetrov zrážok spadlo."

V záhradke sa nachádzajú tiež pôdne teplomery, ktorými sa meria teplota pôdy v rôznych hĺbkach, štandardne je to dva, päť, desať, dvadsať, päťdesiat a sto centimetrov. „Máme aj štyri monitorovacie stanice, ktoré merajú teploty do hĺbky až jedenásť metrov."

Typické zimné meradlo je snehomerná tyč a snehomerná doska, na ktorej sa meria výška snehovej pokrývky. Pozornosť laika upúta „totalizátor", čo je však opäť zrážkomer, ibaže väčší. Využíva sa hlavne vo vysokohorskom teréne, na menej dostupných miestach. Slúži na meranie zrážok len dvakrát do roka. Keďže práve fúka, v záhradke sa krúti niekoľko vrtuliek. Smer a rýchlosť vetra sa meria vo výške desať metrov.

Okrem klasických sú tu aj automatické prístroje, ktoré merajú nepretržite a nimi namerané údaje sa prenášajú do komunikačnej siete, teda do počítača, ktorý je umiestnený v priestore pozorovateľa, v pozorovateľni, čiže vnútri v budove. Hoci počasie nie je práve vľúdne - teplomer v búdke nameral štyri stupne Celzia a k tomu intenzívne prší - s Branislavom Chvílom vystupujeme na strechu ústavu, odkiaľ máme Bratislavu ako na dlani. „Pozorovateľ sem chodí každú hodinu. Určuje horizontálnu dohľadnosť, typ oblačnosti a viaceré javy počasia, teda či prší, sneží a podobne. Samozrejme, aj intenzitu, či je slabé, alebo silné sneženie," vysvetľuje Chvíla.

Hneď pod strechou, v miestnosti s veľkými oknami, čiže s dobrým výhľadom na oblohu, má svoje pracovisko technička - pozorovateľka Jarmila Bajuszová. Už celé roky chodí odčítavať údaje z prístrojov v záhradke aj na streche a pripravuje z nich medzinárodné správy. Každá má špeciálne kódovanie a putuje ďalej do siete. Jarmila Bajuszová robí túto prácu už štyridsať rokov a na otázku, či sa jej nezdá nudná, odpovedá: „Pre mňa nie. Je to absolútne fantastická práca. Som v priamom kontakte s prírodou, čo mi veľmi vyhovuje. V lete si napríklad záhradku sami kosíme. Je to aj práca dosť náročná na vedomosti, veď tu máme dokopy 21 teplomerov a 80 prístrojov, o ktorých musíme vedieť, na čo slúžia. Mám z tej práce radosť."

Ako sa predpovedá?

Len takto namerané údaje by však na predpoveď počasia nestačili. „Všetky údaje, ktoré sa merajú na meteorologických staniciach, sa zbiehajú do meteorologických centier. Do hry však vstupuje aj obrovské ake-bude-pocas2.jpgmnožstvo ďalších údajov," vysvetľuje vedúci odboru predpovede a výstrahy Martin Benko.

„Údaje z meteorologických družíc, rádiosond, z meteorologických radarov, lietadiel - to všetko sa zbieha do veľkých predpovedných centier a zároveň to vstupuje aj do numerických predpovedných modelov. Tie predstavujú súhrn zložitých fyzikálnych rovníc, parametrizácií a pomocou veľmi výkonných počítačov sa vypočíta, ako by mali meteorologické prvky vyzerať o niekoľko hodín alebo dní dopredu. Výstupy z numerických modelov slúžia meteorológom na to, aby - laicky povedané - vedeli lepšie urobiť predpoveď počasia."

Kvalita predpovedí

Vďaka dokonalej výpočtovej technike nastalo v posledných rokoch výrazné zlepšenie kvality predpovedí. „Predpovedné modely sa stále vyvíjajú, sú čoraz presnejšie a čoraz zložitejšie a tým aj výsledky, ktoré poskytujú, sú spoľahlivejšie. Sme napríklad zapojení do medzinárodnej spolupráce na vývoji numerického modelu Aladin, spolupracuje na ňom osemnásť krajín."

Aby predpoveď absolútne nevyšla, na to sa Martin Benko už ani nepamätá. „Môžu byť odchýlky, väčšie alebo menšie. Závisí to od aktuálnej poveternostnej situácie. Niekedy je atmosféra lepšie predpovedateľná, niekedy menej. Keby sme robili predpoveď na zajtra, je väčšia šanca, že to vyjde, ako keď robíme predpoveď na týždeň dopredu. Napríklad taká presnosť, akú sme v osemdesiatych rokoch dosahovali na päť dní dopredu, sa teraz dosahuje na sedem-osem dní dopredu. Takže vývoj je pomerne dobrý, ale predpoveď na obdobie dlhšie ako týždeň bude ešte dlho problematická. Od minulého roka dostávame aj údaje z európskeho centra v Anglicku, kde sa robia numerické - počítačové predpovede počasia. Slovenská republika sa stala jeho spolupracujúcim členom, čiže pomerne nedávno sme sa dostali k veľmi kvalitným materiálom, ktoré využívame v predpovediach. Či trpí Martin Benko profesionálnou deformáciou a robí si súkromné predpovede? „Samozrejme. Každého zaujíma, aké bude počasie. Pri tejto práci sa dostanem ku všetkým informáciám a viem napríklad, ako bude, keď pôjdeme v sobotu so skautmi na výlet. Teda že v tomto prípade bude práve pršať," vraví, hľadiac na mapu s predpoveďou na monitore počítača. Žiaľ, zariadiť si slnečné počasie nedokáže ani meteorológ.

Sú zimy teplejšie?

Túto zimu miestami bohato nasnežilo. Zima pre nás laikov teda aspoň čiastočne splnila kritériá poriadnej, tuhej ake-bude-pocas4.jpgzimy, no odborník ju posudzuje exaktne, podľa teplotných a iných hodnôt, ktoré sa počas zimy namerali. A tak vieme, že tohtoročná zima u nás patrila k tým teplejším.

„Dnes som dokončil vyhodnotenie tejto zimy, robím to v spolupráci so SHMÚ už veľa rokov," vraví klimatológ, pôvodne aj synoptický meteorológ, profesor Milan Lapin, vedúci oddelenia meteorológie a klimatológie na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

„V novembri som urobil predpoveď na zimu, očakával som, že bude na Slovensku o jeden stupeň Celzia teplejšia, ako dlhodobý priemer. Trafil som sa celkom presne. Táto zima bola naozaj o jeden stupeň Celzia teplejšia ako dlhodobý priemer a patrila medzi tie teplejšie."

1,7 stupňa znamená tristo metrov

Sú teda v posledných rokoch zimy teplejšie? Je globálne otepľovanie reálnym javom, aj keď sa to Václavovi Klausovi nezdá, lebo z okna lietadla videl, že Grónsko je predsa stále biele? „Zimy sa otepľujú," potvrdzuje Milan Lapin.

„Za uplynulých 128 rokov sa priemerná ročná teplota na Slovensku zvýšila približne o 1,7 stupňa Celzia, čo je pomerne veľa. Podobne sa oteplili aj zimy. Ilustroval by som to na príklade. Rozdiel dvoch stupňov Celzia je medzi Komárnom a Žilinou, čiže keď sa oteplilo takmer o dva stupne Celzia, ako keby sa teplotné pomery z Podunajskej nížiny premiestnili k Zvolenu, Banskej Bystrici alebo Žiline. To už je dosť značné oteplenie. Môžeme to porovnať aj výškovo. Ak sa presunieme do väčšej nadmorskej výšky o sto metrov, je tam v dlhodobom priemere chladnejšie o 0,6 stupňa Celzia. Čiže rozdiel teploty 1,7 stupňa je skoro, ako keby sa o tristo metrov vegetácia posunula smerom hore. A to naozaj pozorujeme. Podľa biológov vegetačné pásma a rastlinné a živočíšne spoločenstvá sa presúvajú do väčšej nadmorskej výšky a od Stredomoria smerom na sever. Ale ak sa presúvajú smerom hore, môžu sa presúvať len tak vysoko, ako sú pohoria, to znamená, že tie, ktoré sa už nemôžu presunúť vyššie, vyhynú. To prebieha na celom svete, čiže nám miznú niektoré endemické druhy rastlín a živočíchov."

Skleníkový efekt

Príčiny globálneho otepľovania sú najmenej dve. „Jedna príčina je prirodzená - klíma na Zemi nikdy nebola stabilná, vždy sa menila," vraví Lapin.

„Ale tieto zmeny boli pomerne pomalé. Iba vo výnimočných prípadoch boli veľmi rýchle, napríklad po obrovských sopečných výbuchoch alebo na konci ľadových dôb. Teraz žiadna takáto ake-bude-pocas8.jpgpríčina neexistuje, napriek tomu od sedemdesiatych rokov minulého storočia prudko rastie teplota nielen u nás, ale aj globálne a za jedinú príčinu tejto rýchlej zmeny považujeme zmenu skleníkového efektu atmosféry. V atmosfére existujú plyny, ktoré nazývame radiačne aktívne, čiže skleníkové, a tie zadržujú tepelné vyžarovanie Zeme. Ohrievajú sa a tým zvyšujú teplotu prízemnej vrstvy atmosféry. V atmosfére je napríklad o 38 percent viac oxidu uhličitého, ako ho bolo pred dvesto rokmi a celé toto zvýšenie má na svedomí emisia fosílneho uhlíka využívaného človekom. Okrem toho sa do atmosféry dostávajú aj iné plyny, za posledných dvesto rokov je v atmosfére aj oveľa viac metánu, prízemného ozónu a oxidu dusného. Ďalej sú to freóny a halóny, plyny, ktoré sa v minulosti používali napríklad na spreje alebo do chladničiek. Človek vplýva na klímu aj inak - mestá sú teplejšie ako ich okolie, čiže aj mestské ostrovy tepla prispievajú k otepľovaniu atmosféry. Oblasti, ktoré sú odlesnené, sú teplejšie ako zalesnené, teda aj to, že človek odlesňuje rozsiahle oblasti na svete a vysušuje ich, prispieva k otepľovaniu atmosféry."

Zvyšovanie skleníkového efektu atmosféry nie je proces, ktorý by sa dal rýchlo zastaviť. Emisia skleníkových plynov je súčasťou rýchleho ekonomického rozvoja. Oxid uhličitý, ktorý do atmosféry vypustíme, v nej bude päťdesiat až dvesto rokov. „Keby sme aj teraz zastavili emisiu skleníkových plynov, len veľmi pomaličky sa vráti klimatický systém a tiež teplota do pôvodného stavu," vraví Milan Lapin.

Klíma sa mení

Naše vnúčatá už budú zažívať iné počasie ako my dnes. „Kým pred päťdesiatimi rokmi v nadmorskej výške tristo metrov bola u nás v zime stabilná snehová pokrývka, dnes je až v nadmorskej výške okolo päťsto - šesťsto metrov a do konca storočia to bude až v nadmorskej výške deväťsto - tisíc metrov. Čiže posúvajú sa nielen vegetačné, ale aj klimatické pásma. Snehová pokrývka prináša nielen vlahu do pôdy, ale ju aj chráni pred silným premrznutím, umožňuje dobré prezimovanie ozimín, ekosystémy vďaka nej prežívajú zimu normálnym spôsobom. Klimatické zmeny zasahujú aj do života zimných spáčov. Medvede sa budia už počas zimy, pretože keď sa roztopí sneh a zatečie im do brloha, vyjdú von. No keďže nemajú potravu, blúdia, hladujú a to ich veľmi vyčerpáva."

Klimatické zmeny majú vplyv aj na predpovede počasia. „Do modelov, ktoré nám predpovedajú počasie, sú zabudované takzvané okrajové podmienky. Keď sa menia tieto okrajové podmienky, mení sa aj vývoj takzvaných synoptických systémov. Preto sa občas stáva, že modely sa mýlia, pri predpovedi na viac ako päť dní sa odchyľujú jedným smerom. Skrátka predpovedajú chladnejšie počasie, ako v skutočnosti je. Meteorológovia sa preto snažia modely parametrizovať podľa zmenených podmienok. Počasie, ake-bude-pocas7.jpgktoré sa vyskytovalo v uplynulých päťdesiatich rokoch, sa nedá použiť ako analóg toho počasia, ktoré bude v budúcnosti. V tohtoročnej zime na niektorých miestach v Európe spadlo až dvojnásobné množstvo zrážok ako normálne. S tým súvisia lavíny a tiež zimné povodne. Toto nebývalo v minulosti v takom rozsahu. Keď je atmosféra teplejšia o jeden stupeň Celzia, zmestí sa do nej o šesť percent viac vodnej pary. A čím bude atmosféra teplejšia, tým v nej bude viac vodnej pary a tým aj môže spadnúť viac zrážok. Ale to je iba jedna stránka veci. Ide tiež o to, že procesy v atmosfére, ktoré majú veľkú dynamiku, sú založené zväčša na prítomnosti vodnej pary. Aj v cyklónach, aj v búrkach je hlavným motorom vodná para. A čím je viac vodnej pary, tým väčšia je dynamika týchto procesov, preto sú v teplejších oblastiach intenzívnejšie búrky, vyskytujú sa tam hurikány a tornáda. V severozápadnej Európe sa často stáva, že tam býva veľmi silný vietor. Víchric je teraz viac, ako bývalo v minulosti a sú ničivejšie."

Príde aj doba ľadová

Hoci sa atmosféra otepľuje, o desaťtisíc rokov by sa klíma opäť mala meniť smerom k ľadovej dobe. „Je to dané takzvanými Milankovičovými cyklami," vraví Milan Lapin. „Zem obieha okolo Slnka po určitej dráhe a dostávame slnečné žiarenie, ktoré závisí od toho, ako ďaleko je Zem od Slnka, aký je sklon zemskej osi. A zdá sa, že o desať- až pätnásťtisíc rokov sa zase bude preklápať smerom k ľadovej dobe. Ale to je príliš ďaleko. Netýka sa to ani našich najbližších generácií, nevieme, ako bude ľudstvo vyzerať o pätnásťtisíc rokov, koľko bude ľudí. Pre nás je dôležité najbližšie a ďalšie storočie. Veď pred osemnásťtisíc rokmi sme tu mali ľadovec, v nižších polohách tundru."

Čiže doba ľadová je reálna možnosť, aj keď zatiaľ veľmi vzdialená. Milan Lapin však tvrdí, že sa to týka generácií, za ktoré už nie sme zodpovední. No za generácie našich vnukov ešte zodpovední sme. A hoci teplo vo všeobecnosti považujeme za niečo príjemné, globálne otepľovanie môže mať na ľudstvo negatívny dosah. Preto by ho nemalo brať na ľahkú váhu.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Dominik Dán: Môj rukopis si do konca prečítalo len jedno vydavateľstvo

Najčítanejší spisovateľ má so slovenskými podnikateľmi zlú skúsenosť.

SVET

Kajínek opustil väzenie a ďakoval Zemanovi za milosť

Zeman podpísal milosť pre Jiřího Kajínka.

EKONOMIKA

Carrefour vrátil veriteľom smiešnu sumu. Podľa súdu to je v poriadku

Reťazec vrátil tri percentá z dlhov.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 11 388
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 399
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 038
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 738
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 6 526
  6. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 863
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 615
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 048
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 184
  10. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 772