;) |
Poľské štúdio The Farm 51 patrí medzi tie mladšie, avšak skúsenosti majú minimálne tí najvyššie postavení z vyše 20 členného tímu. NecroVisioN nie je na prvý pohľad žiadnym výrazným odklonom od ich predošlej konkurencie (Painkiller, Medal of Honor: Allied Assault, Men of Valor: Vietnam) – len sa prikladalo pod kotol. Hneď na začiatku treba upozorniť: viac, než bolo potrebné. To, že máme pred sebou strieľačku z vlastného pohľadu, je zrejmé už z okolitých screenshotov. Arkádovosť by sa z nich dala tiež vyčítať, avšak rozhodne nie chaos. Bizarné akčné hry, kde sa na vás valí hneď niekoľko desiatok nepriateľov a vy ich s úsmevom na tvári kosíte, patria medzi oddychové hry, kde stačí strieľať, strieľať, strieľať a keď vás to už prestane baviť (a presne dvestoosemdesiattri nepriateľov leží na zemi), spravíte niekoľko krokov, spustíte ďalšiu várku enemákov podivných tvarov a kosíte ako o dušu. S úsmevom na perách - niektorí si môžu aj modrú košieľku s červenou šatkou obliecť. Princíp prostý, dokonca aj funkčný – dodnes musíme uroniť slzu na bizarne skvostom s názvom Serious Sam (plus datadiskom a pokračovaním) či už spomínaným Painkillerom (datadiskom alebo slovenským premiérom priemerom).
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
NecroVisioN je vlastne niečo ako Painkiller. Ten mal príbeh pomerne prostý, ale aspoň sme vedeli, prečo hlavný hrdina chytil do rúk brokovnicu alebo kolíkomet a strieľal po desiatkach pekelných monštier ratata systémom. Bolo to síce plytké sťa tanier na pizzu, ale viac sme nepotrebovali. NecroVisioN začína jednoducho: Prvá svetová vojna, americký vojak Simon Bukner chce na fronte strieľať nacistov, a to všetko zabalené do temného hávu. Hororovú atmosféru síce nečakajte, ale dojem krvavých hodov je zaručený. Spravíte niekoľko krokov, strih, animovaná sekvencia, snažíte sa čítať „listy“ pri nahrávaní ďalšej úrovne (a nezaspať), vypočujete si rozhovor a hybaj ho strieľať. Spočiatku nemeckých nepriateľov, neskôr aj podivné kreatúry, ktoré prišli na poznávací zájazd priamo z pekla. Po ďalších animovaných sekvenciách, rozhovoroch a dopisoch zistíte, že na zemskom povrchu nezúri len krvavý konflikt medzi európskymi krajinami. Na lavičke náhradníkov sa nechcelo čakať démonom a upírom. Démoni, správne agresívne naladení, chcú celú Zem pre seba, takže sa budete musieť spojiť s upírmi. Strieľate však po všetkom.
Takže si to zhrnieme: Prvá svetová vojna, démoni, upíri, arkáda. Aj keby to pri bujnej fantázii mohlo fungovať, pod kožu sa nám NecroVisioN žiaľ nedostal. Nabaľovanie všetkého možného na primitívny koncept arkádovej strieľačky jednoducho fungovať nemôže z prostého dôvodu. Keď je niečo jednoduché a funkčné, načo zbytočne hráčom podhadzovať pod nohy polená zbytočného „vylepšenia“? Proste nie, takto to nepôjde. Prvým nedostatkom, ktorý by sme paradoxne v iných hrách privítali, je príbeh. Konkurencia často odbije zápletku niekoľkými patetickými vetami, v NecroVisioN dostanete rozhovory (ktoré len zdržujú a musíte si ich vypočuť, pretože ak ich zrušíte, neviete, prečo zrazu vojak, s ktorým ste sa rozprávali, sa vŕta bajonetom vo vašich vnútornostiach – nie, že by to bolo nutné riešiť, aj tak musíte zneškodniť všetko, čo sa hýbe alebo sa vám vŕta vo vnútornostiach), dostanete listy z frontu (ktorých je nielenže mnoho, ale sú i pomerne rozsiahle), dostanete animované sekvencie (ktoré sú potešia). A ono to zdržuje pred samotnou akciou. Keď treba mordovať desiatky nepriateľov, nie je potrebné sa k tomu dostať cez more textu, more dialógov. Načo? Arkádová strieľačka, podobne ako porno, NEPOTREBUJE príbeh dlhší ako na pár riadkov! Ale aby hra vyzerala komplexnejšie, tak nám ho sem dali. Ono to však komplexnejšie nie je (pre jalovú zápletku typu blablabla hrdina... blablabla zachráň svet... blablabla...chŕŕŕ) a je to tým pádom maximálne zbytočné.
Druhá facka príde v okamihu samotného hrania. Viete, prečo sme sa neskutočne pri Serious Samovi alebo Painkillerovi bavili? Bola to márovačka ako hrom, prst zo spúšte sme ani nedali dole. NecroVisioN sa odohráva v období Prvej svetovej vojny, čo znamená jediné. Zbrane majú buď malú kadenciu, dlho ich nabíjate, slabú účinnosť alebo malý zásobník. Alebo všetko dokopy. Účinok zbraní navyše nie je až tak devastujúci, takže skôr ako arkádu si užívate pobehovanie po bojisku (ocitnete sa na mnohých miestach, celkovo vás čaká tucet úrovní) a strieľanie po všetkom je v niektorých prípadoch skôr frustrujúce ako zábavné. Čiastočne to vylepšuje boj na blízko a možnosť držania dvoch zbraní. Slastný pocit z brokovnice a jej enormnej sily (torzá nepriateľov skutočne nádherne lietajú) je vystriedaný faktom, že muníciu do nej musíte hľadať po všetkých čertoch a aj potom si tých pár brokov šetríte na horšie časy. Zlý prístup to v podstate nie je, no v kombinácii s hrateľnosťou, ktorú NecroVisioN ponúka, ide o chybný krok.
Nutnosťou sa stane kombinácia strieľania a súbojov tvárou v tvár. Alebo lopatou v tvár, či bajonetom v žalúdok alebo oceľovou špičkou kanady v tvár. Funguje to vcelku príjemne: Beží na vás nepriateľ, tak ho odkopnete a máte na istý čas od neho pokoj a môžete sa venovať ostatným. Lenže všetci čo to vydržia, takže ich musíte doraziť na niekoľkokrát, čo je pri svorke protivníkov niekedy problém – dokonca sa v istých momentoch ani nemáte kam pohnúť, tak sa len oháňate všade lopatou a trieskate ňou nepriateľov po ich natvrdlých gebuliach. Krvavé mľask, odtrhnuté končatiny, amputácia hlavy – nejaká krv sa tu jednoducho preleje, rozhodne však nejde o morbídnosti, skôr o úsmevné, provokačne nadsadené násilie, podobné filmovej Vesmírnej Pechote. Bojovať zblízka teda budete musieť a istý čas je to i zábava vďaka rôznym kombám, ktoré môžete vytvárať. Tie vám nabíjajú špeciálnu silu, po ktorej aktivovaní sa čas mierne spomalí, vaše rany sa stanú smrteľnými na prvý pokus, protivníci vás nezasiahnu. Jednoduchá odmena za kopenie podarených úderov. Chýbať nemôžu ani súboje s bossmi – tí vydržia mnoho a často musíte okrem konfrontácie s nimi bojovať aj s nekonečnou záplavou potácajúcich sa zombíkov. Takže metáte granáty, strieľate, neustále beháte, kopete okolo seba, mlátite lopatou, neskôr dokonca začnete používať aj trochu mágie alebo ak chcete nadprirodzené schopnosti a hrdina je sarkasticky vtipný, používa drsné hlášky... jednoducho tu nájdete všetko.
Znie to zaujímavo, všakže. Ale je tu svinské ale. Ide o arkádu, ktorá by bola vynikajúca, keby sa v nej iba strieľalo. Čím viac činností musíte vykonávať, čím dlhšie musíte zabíjať nepriateľov, čím náročnejšie je ustrážiť si zdravie, čím je chaos na obrazovke väčší – tým skôr začnete šalieť nad každým vylepšením, ktoré spravilo z NecroVisioN chaos a balast. Je tu toho príliš veľa, nemáte čas si uvedomiť radosť z kosenia nepriateľov, pretože ledva prežijete slabšie vlny. Hororové prvky, ktorými sa vývojári chvália (inšpirácia H.P.Lovecraftom) nenájdete ani pri snorení lupou. Že je to temné a krvavé ešte nepodnecuje ucvrkávanie si pri niektorých momentoch, to rozhodne nie. Na to, ako je princíp hry jednoduchý (idem dopredu, stlačím páku a tá mi otvorí dvere, ktoré mi zabraňovali ísť dopredu + strieľam po všetkom, čo mi chce zabrániť ísť dopredu), obsahuje hneď niekoľko úskalí, ktoré vás nútia zastavovať. A to je závažná chyba v arkádovej strieľačke. Ide o značne subjektívne hodnotenie. Berte si ho k srdcu alebo nie, posúďte podľa demoverzie, tu je však podľa nás zakopaný nielen jeden pes, lež celá svorka.
Hrateľnosť je pri podobnom type hier skutočne najdôležitejšia. Poteší rôznorodosť zbraní, len im chýba potrebný účinok – práve preto sú rýchle akčné hry (a NecroVisioN často stráca potrebnú rýchlosť) zasadené do bizarných svetov s bizarnými zbraňami. Ale účinnými, s veľkými hlavňami, s veľkým zásobníkom... NecroVisioN spĺňa len prvú časť. Je ťažké odsúdiť hru na základe tohto (značne) subjektívneho dojmu. Ale práve preto je NecroVision len priemerným kúskom, ktorý si ťažko vychutnáme niekedy počas dlhého zimného večeru znovu.
Spracovanie je na nadpriemernej úrovni, no vyžaduje pre svoj bezproblémový chod až príliš silné PC. Na minimálnej konfigurácii sa neodvažujeme odhadnúť plynulosť, avšak stále je umelosť prostredia bez fyzikálneho modelu príliš jednoduchá vzhľadom na nároky. Neviditeľné steny vás niekedy zastavia až komicky nezmyselne, mŕtve kreatúry zavadzajú, prípadne sa po nich šmýkate. Nedochádza k žiadnym programovým chybám, engine je stabilný, ale chce k svojmu chodu príliš mnoho za málo muziky. Jednotlivé scenérie by mohli byť vyzdobené viac, prostredie interaktívnejšie. Niekedy sú vaše chodníčky priúzke, tunelov si užijete hodne – máte pred sebou starú klasiku, ktorá len vyžaduje trochu lepší počítač. Kvalitné úrovne sa striedajú s nudnými, príjemné pasáže s primitívnymi chodbičkami. Úsmevne pôsobí dabing so silným východným prízvkom. Odrapkanie viet niekde v štúdiu je pri všetkých postavách typicky béčkové, maximálne hlavný hrdina sa aspoň z časti približuje modelu drsného hrdinu svojimi hláškami, no i jeho hlas znie až príliš duto, hoc sa snaží pôsobiť posmešne. Hudba založená na tvrdých a rýchlych rockových skladbách neublížia nikdy. Nehľadajte v nich žiadnu hĺbku, majú len podporiť hnanie sa vpred. To sa melódiám aj vcelku darí.
Špeciálny odsek si zaslúži umelá inteligencia. Ironicky. Stupiditu v radoch nepriateľa pri akčných márovačkách, kde si robíme zárezy na pažbu pušky po stovkách, vítame s otvorenou náručou. Sú to prostáčikovia. Tí, ktorí majú zbraň len stoja a strieľajú. Prípadne spravia krok a strieľajú. Nekryjú sa, nespolupracujú. Občas vás naháňajú a svoju mentálnu zaostalosť predvedú tzv. súbojom hlaveň na hlaveň. Opriete o seba hlavne svojich pištolí a pálite. Alebo bajonetom vykucháte ďalšieho z radu panákov určených na odstránenie slepého alebo vlastne všetkých čriev a vnútorností. Ostatní, väčšinou už raz mŕtvi, idú oproti vám priamo, mávajú na pozdrav a keďže ich je pomerne dosť, aplikujete svoje znalosti lobotómie mozgu (alebo "ako mi na chate musel niekto plesknúť lopatou po hlave, pretože si nič nepamätám a bolí to") s možnosťou priamej amputácie. Idú po vás, vy odbehnete, no oni ešte v rámci spomalených reakcií zastavia a bacnú ručičkami vo vzduchu na mieste, kde ste ešte pred 2 sekundami stáli. Kde je problém? Slabšia účinnosť zbraní, menej munície a hlavne tých parchantov je mnoho. Umelá inteligencia je dobrá, pretože vlastne neexistuje. Dlhšie sa budete moriť s bossmi, ktorí toho znesú. Klasika.
NecroVisioN je rúbanica, ktorá má svoje, subjektívne hodnotené, chyby, a tie nepustia poľskú arkádovú strieľačku ku kráľom oboru ako Serious Sam a Painkiller. Rozbehnuté to však mala výborne. Nie práve najšťastnejšia cesta aplikovania čo najväčšieho množstva vylepšení nevyšla. Príbehová kampaň bude niekedy zbytočným trápením. Kombá a „taktiku“ si môžete nacvičiť v špeciálnych arénach, kde máte v časovo obmedzenom limite pomojkať (alebo inak vypusinkovať) určitý počet nepriateľov. Lenže hrateľnosť je akoby zbytočne sekaná, kúskovaná. Skúste demo a možno budete súhlasiť. Taktiež cena je trochu privysoká.
