Nové datovanie vrstiev, v ktorých sa na okraji čínskeho hlavného mesta našli kosti a nástroje človeka vzpriameného, ukázalo, že žil skôr, ako sa myslelo.
BRATISLAVA. Homo erectus čiže človek vzpriamený používal kamenné nástroje. Bol prvým tvorom so základnou ľudskou anatómiou.
Hoci mal stále masívnu lebku, jeho mozog mal objem až 1250 kubických centimetrov (mozog dnešného človeka má priemerne 1500 kubických centimetrov).
Vysoký bol až 180 centimetrov, pohyboval sa vzpriamene a podľa odtlačkov stôp mal už prakticky dnešnú stavbu chodidla.
Od nášho druhu sa homo erectus líšil sudovitým trupom, ktorý si zachovali niektorí jeho potomkovia ako neandertálci. My zväčša nie.
Jedna z najznámejších fosílií z Čou-kou-tienu, čiastočne pre rekonštrukciu doplnená lebka človeka vzpriameného.
Foto: Russell L. Ciochon/University of Iowa
Lebka človeka vzpriameného zo Sangiranu na Jáve.
Foto: Russell L. Ciochon/University of Iowa
Z Afriky do sveta
Človek vzpriamený sa vyvinul pred dvomi miliónmi rokov na východe rovníkovej Afriky. Nejasný zostáva jeho vzťah k človeku pracujúcemu, homo ergaster, azda skorej verzii človeka vzpriameného.
Ten či onen ako prvý pračlovek migroval z čierneho kontinentu do zvyšku Starého sveta. Dokladajú to nálezy z gruzínskeho Dmanisi spred 1,75 milióna rokov a z indonézskej Jávy spred 1,6 milióna rokov.
Na východe kontinentálnej Ázie žil najmenej do doby pred 350-tisíc rokmi, v Indonézii ešte pred 50-tisíc rokmi a azda aj neskôr.
Prvé fosílie človeka vzpriameného objavil v roku 1892 holandský lekár a anatóm Eugene Dubois v Trinile na strednej Jáve. Sám ho aj pomenoval - podľa rovnej stehnovej kosti.
V čínskych jaskyniach
Najznámejším ázijským náleziskom človeka vzpriameného je však jaskynný systém objavený v roku 1918 v Čou-kou-tiene pri Pekingu v Číne.
Západná stena na Lokalite 1 v Čou-kou-tiene, biele tabuľky označujú jednotlivé nálezové vrstvy.
Foto: Guanjun Shen/Nanjing Normal University
Vydal fosílne pozostatky asi päťdesiatich jedincov tohto pračloveka a tisíce kamenných nástrojov. Datovali ich rôznymi metódami na 400-tisíc až 600-tisíc rokov.
Ukážky kamenných nástrojov človeka vzpriameného z Čou-kou-tienu.
Foto: Russell L. Ciochon/University of Iowa
Pri spodných vrstvách to však odporovalo viacerým faktorom. Z nového datovania teraz pre spodné vrstvy čou-kou-tienského náleziska vyšlo 780-tisíc rokov.
Človeku vzpriamenému sa darilo v otvorenej krajine, ktorú priniesol vtedajší nástup výraznejších cyklov ľadových dôb. Objavili sa stepi a lesostepi, ideálne pre veľké bylinožravce, pravdepodobnú korisť človeka vzpriameného.
Spresnené datovanie sa zakladá na využití izotopov hliníka-26 a berýlia-10 a lepšie ladí s datovaním nálezísk človeka vzpriameného v provinciách Che-pej na severozápade a Šan-si na juhozápade. Vyplýva z toho počiatok osídlenia severovýchodnej Ázie praľuďmi pred asi 1,3 milióna rokov. Postupne sa prispôsobili dlhším a tuhším ľadovým dobám.
Dve migrácie
Nálezisko v Čou-kou-tiene možno v Ázii porovnať iba so Sangiranom päťtisíc kilometrov južnejšie na strednej Jáve. Vedci tam objavili kosti takmer osemdesiatich jedincov človeka vzpriameného. Spodné vrstvy majú 1,5 milióna rokov.
Mapa hlavných nálezísk fosílií a artefaktov človeka vzpriameného v širšom okolí Pekingu (Beijing, vpravo hore), Čou-kou-tien (Zhoukoudian) je hneď pri Pekingu; na glóbe vpravo dolu je pre názornosť vyznačené aj druhé hlavné východoázijské nálezisko človeka vzpriameného v Sangirane na indonézskej Jáve.
Ilustrácia: Russell L. Ciochon/University of Iowa
Vtedajší začiatok - ešte slabších - cyklov ľadových dôb znížil morskú hladinu a praľudia prešli z juhovýchodnej Ázie na indonézske ostrovy suchou nohou. Aj na tropickej Jáve vznikli stepi a lesostepi.
Populácie človeka vzpriameného v miernom pásme (Čína) a v trópoch (Indonézia) zrejme neboli prepojené. Bránil tomu subtropický prales v južnej Číne a Indočíne a azda aj tamojší najväčší praveký primát, vyše trojmetrový gigantopitek.
Človek vzpriamený sa zalesnenej krajine skôr vyhýbal. Zdržiaval sa asi len pri severnom a južnom okraji pralesa.
Guanjun Shen (vpravo) s americkým spolubádateľom
Darrylom Grangerom z Purdueovej univerzity na Lokalite 1 v Čou-kou-tiene.
Foto: Guanjun Shen/Nanjing Normal University
Jeho spomenuté populácie zrejme vznikli nezávislými migráciami z juhozápadnej Ázie. Dosiaľ sa predpokladalo, že bola iba jedna, a tá sa na východe rozdelila. No teraz to vyzerá na dve migrácie, skoršiu sangiranskú a neskoršiu čou-kou-tienskú. Prvá putovala po juhoázijskom pobreží, druhá sa vydala cez strednú Áziu a južné Mongolsko.
V najnovšom čísle Nature to oznámil čínsko-americký tím Guanjuna Shena z Nankinskej normálnej univerzity (Čína). Komentár v Nature napísali Russell Ciochon a Arthur Bettis z Iowskej univerzity v Iowa City (USA).
