BRATISLAVA. Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy poznáme iba od roku 1977. Vytvárajú zmes fyzikálnych a chemických podmienok, ktorú dnes vedci považujú za analógiu miest, kde na mladej Zemi mohol vznikať život.
Čierne dymidlá
- Podmorské „komíny" dostali názov podľa tmavej farby zmesi, ktorú vytvárajú.
- Oblasť okolo nich obývajú mikróby, obľubujúce extrémne podmienky; tie ich nútia geneticky sa prispôsobovať.
Medzitým sa totiž zistilo, že extrémne podmienky v prieduchoch a tesne pri nich znáša množstvo mikróbov. Hoci vyzerali rôzne, predpokladala sa pomerná podobnosť genetického základu a výslednej fyziológie. Nová metóda vzorkovania však ukázala čosi iné, aspoň pri mikróboch z hydrotermálnych prieduchov na podmorskom horskom chrbte Juan de Fuca západne od USA a Kanady.
Podľa farby zmesi, ktorú chrlia, komíny dostali názov black smokers čiže „čierne dymidlá". Vedci porovnali mikróby vo vnútornej a vonkajšej časti novovytvoreného komína.
Komín vzniká vyzrážaním minerálov z horúcej zmesi vody a plynov, vyvierajúcej spod oceánskeho dna, po kontakte s okolitou studenou vodou s mikróbmi, obývajúcimi komín staršieho dáta.
Mikróby vo vnútri nového komína mali okolo 113 funkčných metabolických génov, v jeho vonkajšej časti 504. Avšak mikróby zo staršieho komína až 5414. Podmienky, meniace sa s vývojom komínov, očividne vyžadujú rýchle prispôsobenie alebo obmenu zloženia mikrobiálnych spoločenstiev.
V časopise PNAS to napísal tím Jizhonga Zhoua z Oklahomskej univerzity v Normane (USA).
