BRATISLAVA. Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy poznáme iba od roku 1977. Vytvárajú zmes fyzikálnych a chemických podmienok, ktorú dnes vedci považujú za analógiu miest, kde na mladej Zemi mohol vznikať život.
Čierne dymidláPodmorské „komíny" dostali názov podľa tmavej farby zmesi, ktorú vytvárajú.Oblasť okolo nich obývajú mikróby, obľubujúce extrémne podmienky; tie ich nútia geneticky sa prispôsobovať.
Medzitým sa totiž zistilo, že extrémne podmienky v prieduchoch a tesne pri nich znáša množstvo mikróbov. Hoci vyzerali rôzne, predpokladala sa pomerná podobnosť genetického základu a výslednej fyziológie. Nová metóda vzorkovania však ukázala čosi iné, aspoň pri mikróboch z hydrotermálnych prieduchov na podmorskom horskom chrbte Juan de Fuca západne od USA a Kanady.
Podľa farby zmesi, ktorú chrlia, komíny dostali názov black smokers čiže „čierne dymidlá". Vedci porovnali mikróby vo vnútornej a vonkajšej časti novovytvoreného komína.
Komín vzniká vyzrážaním minerálov z horúcej zmesi vody a plynov, vyvierajúcej spod oceánskeho dna, po kontakte s okolitou studenou vodou s mikróbmi, obývajúcimi komín staršieho dáta.
Mikróby vo vnútri nového komína mali okolo 113 funkčných metabolických génov, v jeho vonkajšej časti 504. Avšak mikróby zo staršieho komína až 5414. Podmienky, meniace sa s vývojom komínov, očividne vyžadujú rýchle prispôsobenie alebo obmenu zloženia mikrobiálnych spoločenstiev.
V časopise PNAS to napísal tím Jizhonga Zhoua z Oklahomskej univerzity v Normane (USA).
