BRATISLAVA. Da Vinci, Shakespeare, Mozart, Tesla či Sokrates. Známe mená ešte známejších osôb, a predsa nie vždy vieme, ako tieto veľké postavy ľudských dejín vyzerali počas života.
Pri niektorých dnes aspoň poznáme ich podobu v okamihu, keď sa stali dostatočne známymi či bohatými, aby mohli stáť ako objekt pred plátnom portrétistov. Ak to však bolo na sklonku ich života, chceme vedieť aj to, ako taký Leonardo da Vinci či Mozart vyzerali, keď boli mladí.
Mladý da Vinci
Práve u da Vinciho sú známe autoportréty múdreho starca. Podoba mladého Leonarda však bola dlho neznáma. Až donedávna: približne pred dvoma týždňami taliansky novinár Piero Angela zverejnil svoj objav - tvár nie úplne najkrajšieho mladíka da Vinciho.
FOTO - ČTK
Našiel ju ukrytú pod písmom jedného z Leonardových denníkov a jej pravosť nakoniec potvrdili aj policajní špecialisti.
Neboli ideálni
Svetové médiá sa najnovšie zaoberali portrétom Williama Shakespeara. Ako autor Rómea a Júlie vyzeral počas svojho života, sa iba predpokladalo. Všetky dosiaľ známe Shakespearove portréty boli namaľované prinajlepšom pár rokov po jeho smrti.
Pritom na stene rodiny Cobbe visel skoro 300 rokov portrét muža, o ktorom sú dnes odborníci presvedčení, že ide o známeho autora básní a divadelných hier. Portrét, ktorý bol namaľovaný ešte počas Shakespearovho života.
FOTO - ČTK
Obraz má Williama zobrazovať vo veku 46 rokov, no spisovateľ na ňom vyzerá ako dvadsiatnik. Ide o dobové zobrazovanie, keď maliari maľovali osoby krajšie, než v skutočnosti vyzerali.
Rovnako je na tom aj príbeh Amadea Mozarta. Známa podoba tohto zázračného dieťaťa hudby vychádza z portrétu, ktorý v roku 1819 namaľovala Barbara Kraft. Problémom však je, že portrét vznikol až 18 rokov po Mozartovej smrti. Pred rokom sa však objavil obraz, na ktorom je Mozart - o čosi škaredší než tvrdí jeho obrázok na známych cukrovinkách - zobrazený z profilu a oblečený do červeného kabáta. Práve o ňom v jednom z listov svojmu otcovi napísal, že „ho jednoducho musím mať“.
Žili alebo nežili?
V prípade Sokrata je celý príbeh oveľa záhadnejší. Otázka totiž stojí, či Sokrates vôbec žil, a či náhodou nie je len postavou z Platónových diel. Ak naozaj žil, bolo by to v piatom storočí pred naším letopočtom. Autorom najznámejších Sokratových podôb je pritom grécky sochár Lysippos, ktorý žil približne o storočie neskôr. A dokonca aj Lysippove sochy poznáme len vďaka rímskym kópiám.
FOTO - WIKIMEDIA.ORG
Možno najznámejšia socha sveta je Michelangelov Dávid. Súboj Dávida a Goliáša sa však sochár rozhodol vo Florencii spodobiť prostredníctvom postavy, o ktorej tvrdil, že sa mu sama vynorila v mramorovom bloku. Michelangelo pritom na zákazke začal pracovať len ako 26-ročný, no napriek tomu urobil sochu, ktorá sa stala ikonou sochárstva. Dávid však má príliš zidealizované proporcie. Hlavu či ruky sú na soche väčšie, ako by vyžadovalo ľudské telo. Dôvodom možno je, že Michelangelo chcel sochu umiestniť inam, než stojí (dnes dokonca iba jej kópia).
Naháňanie podôb
Skutočná či predpokladaná podoba slávnych historických postáv je bezvýznamná. Podstatnejšie je dielo, ktoré zanechali. Ale je už ľudskou potrebou poznať ľudí lepšie a bližšie. Napokon, ani fenomén Facebook by bez tvárí živých ľudí nebol. Veď to má aj v názve.
