olo podľa všetkého aj príčinou samotného tohto sucha.
Ako Amazónia sa označuje povodie Amazonky, najmohutnejšej - a možno aj najdlhšej, záleží to od presného vymedzenia jej prameňov, o čom sa vedú spory - rieky sveta. Vnímame ju preto najmä ako oblasť množstva vody, tečúcej i v podobe zrážok, a samozrejme tropického dažďového pralesa.
V Amazónii totiž aktuálne rastie približne šesť miliónov štvorcových kilometrov lesa, čo zodpovedá vyše polovici rozlohy Európy. Tamojší dažďový prales pokrýva veľkú časť územia deviatich krajín. Absolútne má na tom leví podiel Brazília, ale relatívne (v pomere zalesnenej plochy k celkovej rozlohe) za ňou veľmi nezaostávajú ani Bolívia, Ekvádor, Francúzska Guyana, Guyana, Kolumbia, Peru, Surinam a Venezuela.
Dažďový prales a rieka v brazílskej Amazónii.
Foto: Luiz Aragāo
Amazonský prales typicky vnímame práve takto, s hojnosťou vlahy - pohľad
z päťdesiatmetrovej výskumnej veže v brazílskej Caxiuane.
Foto: Yadvinder Malh i
Zelené pľúca sveta
Ekologický význam Amazónie je nesmierny. Žije tam asi pätina známych druhov organizmov. Les, ktorý v nej dominuje (vyše polovica svetovej rozlohy dažďových pralesov), tvorí vyše desaťtisíc druhov stromov. Pôvodné amazonské lesy obsahujú 120 miliárd ton uhlíka, pätinu uhlíka viazaného v biomase pozemského života.
Amazonské lesy každoročne spracovávajú fotosyntézou a respiráciou (dýchaním) približne 18 miliárd ton uhlíka, prúdiaceho cyklom ovzdušie-biomasa-ovzdušie. To je vyše dvojnásobok uhlíka obsiahnutého v súhrne emisií zo spaľovania všetkých fosílnych palív na celom svete.
Vodné zdroje a všeobecne vlaha z Amazónie sú nevyhnutné pre úspech poľnohospodárstva na väčšine územia Južnej Ameriky a nepriamo i ďalej, vrátane prudko expandujúcej výroby biopalív pre pohon automobilov v južnej Brazílii. Samotnú Amazóniu obývajú milióny ľudí, domorodcov i prisťahovalcov.
Horúci dych Atlantiku
Počas veľkej časti roka 2005 prevládali v tropickom úseku severného Atlantiku nezvyčajne vysoké teploty vrstiev oceánskej vody najbližšie pri hladine. Výsledkom bola okrem iného dosiaľ najničivejšie zaznamenaná sezóna hurikánov, ktorá zahŕňala i „neworleanský" hurikán Katrina.
V Amazónii sa to prejavilo najmä v južných dvoch tretinách a celkom najsilnejšie na juhozápade. Klesajúci teplý vzduch z atlantického prúdenia tam spôsobil anomálne sucho. Na mnohých miestach dokonca historicky najsilnejšie. Bežne tam také výkyvy spôsobuje skôr nepravidelný tichomorský klimatický jav El Niño.
Keďže obidva javy, extrémne oteplenie hladinových vôd tropického severného Atlantiku i jeho vplyv na vznik silného sucha v Amazónii, boli zreprodukované aj v klimatických modeloch pre 21. storočie, možno očakávať, že globálne otepľovanie, v ktorom zrejme hrá úlohu ľudský príspevok, spôsobí stále silnejšie amazonské suchá.
Nový výskum, založený na dnes už 30 rokoch meraní, preukázal prekvapivú citlivosť stromov v Amazónii na anomálne sucho. Predmetné výsledky uverejnil v časopise Science tím 66 vedcov zo 41 inštitúcií 13 krajín na čele s Oliverom Phillipsom z Leedskej univerzity (Veľká Británia).
Hmlistý amazonský prales za svitania - kolobehy vody a uhlíka sa v Amazónii úzko prelínajú.
Foto: Peter van der Steen
Pralesná sieť
Podieľajú sa na unikátnom programe skúmania dažďových pralesov sieťou meracích staníc RAINFOR. Pri skúmaní sucha v roku 2005 zbierali údaje na 134 pokusných plochách, kde jednotlivo zaznamenávali „osudy" vyše stotisíc stromov v nádväznosti na vtedajšie vzory miestneho počasia.
RAINFOR (angl. The International Amazon Forest Inventory Network, port. Rede Amazônica de Inventários Florestais, šp. Red Amazónica de Inventarios Forestales čiže Medzinárodná sieť pre súhrnný výskum ekologických funkcií amazonského pralesa) zdôrazňuje intenzívny dlhodobý a systematický výskum v samotnom lese.
Hlavným cieľom je zhodnotiť správanie najaktívnejšieho systému výmeny uhlíka na Zemi a lepšie pochopiť vplyv Amazónie na globálnu klímu. Cieľom je tiež výchova mladých vedcov a ďalších terénnych pracovníkov. Koordinátormi sú britské univerzity v Leedsi a Oxforde, spolupracujú najmä inštitúcie z Južnej a Severnej Ameriky a z Európy.
Zber botanických vzoriek v rámci RAINFOR na výskumnej ploche Tambopata v Peru. Na niektorých výskumných plochách z tejto siete rastie až dvesto druhov stromov.
Foto: Luiz Aragāo
Tím siete RAINFOR zbieral denné údaje o počasí po celej Amazónii - ako tu pre výskumnú plochu
pri Caxiuanaskom zálive v Brazílii.
Foto: Luiz Aragāo
Z odsávača sprej
Sucho v 2005 spôsobilo ostrý obrat: amazonská vegetácia v súhrne prestala pohlcovať vzdušný uhlík, obsiahnutý v oxide uhličitom, a začala ho naopak vylučovať.
Lesy, kde sa deficit vlahy v období sucha zväčšil o približne 100 milimetrov voči bežnej situácii v tejto časti roka, stratili v nadzemnej biomase vegetácie približne 5,3 tony uhlíka na hektár, čo extrapolované na celú anomálnym suchom postihnutú plochu predstavovalo 1,2 až 1,6 miliardy ton uhlíka.
V normálnych rokoch tamojšie lesy pohlcujú takmer dve miliardy ton oxidu uhličitého. Anomálne sucho ale spôsobilo naopak uvoľnenie vyše tri miliárd ton tejto látky z lesov. Dokopy to teda znamenalo päť miliárd ton oxidu uhličitého v ovzduší navyše, viac ako súčet ročných emisií tohto plynu z Európy a Japonska.
Amazonské dažďové pralesy predtým najmenej 25 rokov pôsobili ako obrovský odsávač uhlíka z ovzdušia. Tatto to fungovalo aj v afrických dažďových pralesoch, najmä tých v Konžskej panve. (Tropické lesy v posledných desaťročiach pohltili pätinu svetových emisií z využívania fosílnych palív.)
V roku 2005 sa to načas obrátilo. Odumieranie stromov sa najviac zrýchlilo tam, kde bolo sucho najhoršie. No silne postihnuté boli v tomto ohľade aj oblasti miernejšieho sucha. Ak sa podobné javy budú opakovať, vznikne akýsi diablov kruh: Amazónia posilní globálne otepľovanie a sama potom o to viac utrpí budúcimi vážnejšími suchami.
V brazílskej Caxiuane sa baldachýn korún stromov nachádza v štyridsaťmetrovej výške.
Foto: Luiz Aragāo
Čo to znamená
Výskum ponúka prvé pevné dôkazy, že sucho spôsobuje obrovské straty uhlíka z tropických lesov. Hlavným faktorom je pri tom odumieranie stromov. „Amazonské lesy dlhé roky pomáhali spomaľovať klimatickú zmenu. No spoliehať sa na túto ´ekonomickú dotáciu´ z prírody je mimoriadne nebezpečné," povedal Oliver Phillips.
A pokračoval: „Ak sa spomalí toto viazanie uhlíka z ovzdušia, alebo sa odtiaľ uhlík začne uvoľňovať, čo naše údaje preukazujú ako možné, vzdušný obsah oxidu uhličitého porastie ešte rýchlejšie. Na stabilizáciu klímy potom budú potrebné väčšie obmedzenia našich uhlíkových emisií."
Výskum, hoci založený na nezvyčajnom suchu v roku 2005, ponúka analógiu, akýsi náhľad do budúcej klímy tejto oblasti. Aktuálne prebiehajúce otepľovanie tropického severného Atlantiku v nej podľa všetkého spôsobí pravidelnejší výskyt zvlášť horúcich období so silnými suchami.
V Caxiuane pokrývali po suchu v roku 2005 lesnú pôdu listy brazílskych orechovníkov.
Foto: Luiz Aragāo
Nový výskum dokladá, že aj pre z hľadiska ľudstva všeobecne a ekonomiky konkrétne tolerovateľný vývoj globálnej klímy je výsostne dôležité, aby si Amazónia zachovala imidž vodného sveta s bujnou vegetáciu. Tu je Amazonka za svitania v peruánskom Iquitose.
Foto: Oliver Phillips
Oliver Phillips: „Les sa tým síce na pohľad zmenil málo, naše záznamy ale preukázali zrýchlené odumieranie stromov. Nuž a keďže táto oblasť je taká obrovská, dokonca aj malé ekologické vplyvy môžu natoľko eskalovať, že budú mať veľký dopad na kolobeh uhlíku v rámci celej planéty."
Doplnil ho iný autor novej štúdie, peruánsky bádateľ Abel Monteagudo z Botanickej záhrady v Oxapampe, ktorá leží v strednej časti krajiny Inkov: „Niektoré rýchlo rastúce druhy s redším drevom, vrátane hospodársky dôležitých paliem, boli zvlášť zraniteľné, čo ukázalo, že sucho ohrozuje aj miestnu biodiverzitu."
Z viacerých klimatických modelov vyplýva, že amazonské pralesy v 21. storočí vyschnú, čím sa výrazne zrýchli proces globálneho otepľovania. Modely sú stále nedokonalé, aj keď ich vedci vytrvalo spresňujú a preverujú. No tieto údaje z terénu spomenutú chmúrnu veštbu podporujú. "Ozelenenie", ktoré pri zvýšenom množstve slnečného žiarenia vyplýva z iných modelov, nevyváži škody spôsobené silným suchom na biomase stromov.
Hlavné zdroje: Science zo 6. marca 2009; Komuniké University of Leeds z 5. marca 2009.
