SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Amazonské sucho priložilo do globálnej klimatickej pece

Nezvyčajne nízky objem zrážok v Amazónii v roku 2005 umožnil porovnať situáciu s výsledkami získanými dnes už 30-ročnými meraniami: suchom amazonské lesy načas prešli z uhlíkového plusu do hlbokého mínusu, čím sa posilnilo globálne otepľovanie - to však b

List mladého semenáčika, odumierajúceho v novembri 2005 po nezvyčajne silnom suchu v kolumbijskej Amazónii.List mladého semenáčika, odumierajúceho v novembri 2005 po nezvyčajne silnom suchu v kolumbijskej Amazónii. (Zdroj: Peter Vitzthum)

olo podľa všetkého aj príčinou samotného tohto sucha.

Ako Amazónia sa označuje povodie Amazonky, najmohutnejšej - a možno aj najdlhšej, záleží to od presného vymedzenia jej prameňov, o čom sa vedú spory - rieky sveta. Vnímame ju preto najmä ako oblasť množstva vody, tečúcej i v podobe zrážok, a samozrejme tropického dažďového pralesa.

V Amazónii totiž aktuálne rastie približne šesť miliónov štvorcových kilometrov lesa, čo zodpovedá vyše polovici rozlohy Európy. Tamojší dažďový prales pokrýva veľkú časť územia deviatich krajín. Absolútne má na tom leví podiel Brazília, ale relatívne (v pomere zalesnenej plochy k celkovej rozlohe) za ňou veľmi nezaostávajú ani Bolívia, Ekvádor, Francúzska Guyana, Guyana, Kolumbia, Peru, Surinam a Venezuela.

Skryť Vypnúť reklamu

amazonia_sucho2.jpg

Dažďový prales a rieka v brazílskej Amazónii.

Foto: Luiz Aragāo

amazonia_sucho3.jpg

Amazonský prales typicky vnímame práve takto, s hojnosťou vlahy - pohľad
z päťdesiatmetrovej výskumnej veže v brazílskej Caxiuane.

Foto: Yadvinder Malh i

Zelené pľúca sveta

Ekologický význam Amazónie je nesmierny. Žije tam asi pätina známych druhov organizmov. Les, ktorý v nej dominuje (vyše polovica svetovej rozlohy dažďových pralesov), tvorí vyše desaťtisíc druhov stromov. Pôvodné amazonské lesy obsahujú 120 miliárd ton uhlíka, pätinu uhlíka viazaného v biomase pozemského života.

Amazonské lesy každoročne spracovávajú fotosyntézou a respiráciou (dýchaním) približne 18 miliárd ton uhlíka, prúdiaceho cyklom ovzdušie-biomasa-ovzdušie. To je vyše dvojnásobok uhlíka obsiahnutého v súhrne emisií zo spaľovania všetkých fosílnych palív na celom svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Vodné zdroje a všeobecne vlaha z Amazónie sú nevyhnutné pre úspech poľnohospodárstva na väčšine územia Južnej Ameriky a nepriamo i ďalej, vrátane prudko expandujúcej výroby biopalív pre pohon automobilov v južnej Brazílii. Samotnú Amazóniu obývajú milióny ľudí, domorodcov i prisťahovalcov.

Horúci dych Atlantiku

Počas veľkej časti roka 2005 prevládali v tropickom úseku severného Atlantiku nezvyčajne vysoké teploty vrstiev oceánskej vody najbližšie pri hladine. Výsledkom bola okrem iného dosiaľ najničivejšie zaznamenaná sezóna hurikánov, ktorá zahŕňala i „neworleanský" hurikán Katrina.

V Amazónii sa to prejavilo najmä v južných dvoch tretinách a celkom najsilnejšie na juhozápade. Klesajúci teplý vzduch z atlantického prúdenia tam spôsobil anomálne sucho. Na mnohých miestach dokonca historicky najsilnejšie. Bežne tam také výkyvy spôsobuje skôr nepravidelný tichomorský klimatický jav El Niño.

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže obidva javy, extrémne oteplenie hladinových vôd tropického severného Atlantiku i jeho vplyv na vznik silného sucha v Amazónii, boli zreprodukované aj v klimatických modeloch pre 21. storočie, možno očakávať, že globálne otepľovanie, v ktorom zrejme hrá úlohu ľudský príspevok, spôsobí stále silnejšie amazonské suchá.

Nový výskum, založený na dnes už 30 rokoch meraní, preukázal prekvapivú citlivosť stromov v Amazónii na anomálne sucho. Predmetné výsledky uverejnil v časopise Science tím 66 vedcov zo 41 inštitúcií 13 krajín na čele s Oliverom Phillipsom z Leedskej univerzity (Veľká Británia).

amazonia_sucho4.jpg

Hmlistý amazonský prales za svitania - kolobehy vody a uhlíka sa v Amazónii úzko prelínajú.

Foto: Peter van der Steen

Pralesná sieť

Podieľajú sa na unikátnom programe skúmania dažďových pralesov sieťou meracích staníc RAINFOR. Pri skúmaní sucha v roku 2005 zbierali údaje na 134 pokusných plochách, kde jednotlivo zaznamenávali „osudy" vyše stotisíc stromov v nádväznosti na vtedajšie vzory miestneho počasia.

Skryť Vypnúť reklamu

RAINFOR (angl. The International Amazon Forest Inventory Network, port. Rede Amazônica de Inventários Florestais, šp. Red Amazónica de Inventarios Forestales čiže Medzinárodná sieť pre súhrnný výskum ekologických funkcií amazonského pralesa) zdôrazňuje intenzívny dlhodobý a systematický výskum v samotnom lese.

Hlavným cieľom je zhodnotiť správanie najaktívnejšieho systému výmeny uhlíka na Zemi a lepšie pochopiť vplyv Amazónie na globálnu klímu. Cieľom je tiež výchova mladých vedcov a ďalších terénnych pracovníkov. Koordinátormi sú britské univerzity v Leedsi a Oxforde, spolupracujú najmä inštitúcie z Južnej a Severnej Ameriky a z Európy.

amazonia_sucho5.jpg

Zber botanických vzoriek v rámci RAINFOR na výskumnej ploche Tambopata v Peru. Na niektorých výskumných plochách z tejto siete rastie až dvesto druhov stromov.

Skryť Vypnúť reklamu

Foto: Luiz Aragāo

amazonia_sucho6.jpg

Tím siete RAINFOR zbieral denné údaje o počasí po celej Amazónii - ako tu pre výskumnú plochu
pri Caxiuanaskom zálive v Brazílii.

Foto: Luiz Aragāo

Z odsávača sprej

Sucho v 2005 spôsobilo ostrý obrat: amazonská vegetácia v súhrne prestala pohlcovať vzdušný uhlík, obsiahnutý v oxide uhličitom, a začala ho naopak vylučovať.

Lesy, kde sa deficit vlahy v období sucha zväčšil o približne 100 milimetrov voči bežnej situácii v tejto časti roka, stratili v nadzemnej biomase vegetácie približne 5,3 tony uhlíka na hektár, čo extrapolované na celú anomálnym suchom postihnutú plochu predstavovalo 1,2 až 1,6 miliardy ton uhlíka.

V normálnych rokoch tamojšie lesy pohlcujú takmer dve miliardy ton oxidu uhličitého. Anomálne sucho ale spôsobilo naopak uvoľnenie vyše tri miliárd ton tejto látky z lesov. Dokopy to teda znamenalo päť miliárd ton oxidu uhličitého v ovzduší navyše, viac ako súčet ročných emisií tohto plynu z Európy a Japonska.

Skryť Vypnúť reklamu

Amazonské dažďové pralesy predtým najmenej 25 rokov pôsobili ako obrovský odsávač uhlíka z ovzdušia. Tatto to fungovalo aj v afrických dažďových pralesoch, najmä tých v Konžskej panve. (Tropické lesy v posledných desaťročiach pohltili pätinu svetových emisií z využívania fosílnych palív.)

V roku 2005 sa to načas obrátilo. Odumieranie stromov sa najviac zrýchlilo tam, kde bolo sucho najhoršie. No silne postihnuté boli v tomto ohľade aj oblasti miernejšieho sucha. Ak sa podobné javy budú opakovať, vznikne akýsi diablov kruh: Amazónia posilní globálne otepľovanie a sama potom o to viac utrpí budúcimi vážnejšími suchami.

amazonia_sucho8.jpg

V brazílskej Caxiuane sa baldachýn korún stromov nachádza v štyridsaťmetrovej výške.

Foto: Luiz Aragāo

Čo to znamená

Výskum ponúka prvé pevné dôkazy, že sucho spôsobuje obrovské straty uhlíka z tropických lesov. Hlavným faktorom je pri tom odumieranie stromov. „Amazonské lesy dlhé roky pomáhali spomaľovať klimatickú zmenu. No spoliehať sa na túto ´ekonomickú dotáciu´ z prírody je mimoriadne nebezpečné," povedal Oliver Phillips.

Skryť Vypnúť reklamu

A pokračoval: „Ak sa spomalí toto viazanie uhlíka z ovzdušia, alebo sa odtiaľ uhlík začne uvoľňovať, čo naše údaje preukazujú ako možné, vzdušný obsah oxidu uhličitého porastie ešte rýchlejšie. Na stabilizáciu klímy potom budú potrebné väčšie obmedzenia našich uhlíkových emisií."

Výskum, hoci založený na nezvyčajnom suchu v roku 2005, ponúka analógiu, akýsi náhľad do budúcej klímy tejto oblasti. Aktuálne prebiehajúce otepľovanie tropického severného Atlantiku v nej podľa všetkého spôsobí pravidelnejší výskyt zvlášť horúcich období so silnými suchami.

amazonia_sucho7.jpg

V Caxiuane pokrývali po suchu v roku 2005 lesnú pôdu listy brazílskych orechovníkov.

Foto: Luiz Aragāo

amazonia_sucho9.jpg

Nový výskum dokladá, že aj pre z hľadiska ľudstva všeobecne a ekonomiky konkrétne tolerovateľný vývoj globálnej klímy je výsostne dôležité, aby si Amazónia zachovala imidž vodného sveta s bujnou vegetáciu. Tu je Amazonka za svitania v peruánskom Iquitose.

Skryť Vypnúť reklamu

Foto: Oliver Phillips

Oliver Phillips: „Les sa tým síce na pohľad zmenil málo, naše záznamy ale preukázali zrýchlené odumieranie stromov. Nuž a keďže táto oblasť je taká obrovská, dokonca aj malé ekologické vplyvy môžu natoľko eskalovať, že budú mať veľký dopad na kolobeh uhlíku v rámci celej planéty."

Doplnil ho iný autor novej štúdie, peruánsky bádateľ Abel Monteagudo z Botanickej záhrady v Oxapampe, ktorá leží v strednej časti krajiny Inkov: „Niektoré rýchlo rastúce druhy s redším drevom, vrátane hospodársky dôležitých paliem, boli zvlášť zraniteľné, čo ukázalo, že sucho ohrozuje aj miestnu biodiverzitu."

Z viacerých klimatických modelov vyplýva, že amazonské pralesy v 21. storočí vyschnú, čím sa výrazne zrýchli proces globálneho otepľovania. Modely sú stále nedokonalé, aj keď ich vedci vytrvalo spresňujú a preverujú. No tieto údaje z terénu spomenutú chmúrnu veštbu podporujú. "Ozelenenie", ktoré pri zvýšenom množstve slnečného žiarenia vyplýva z iných modelov, nevyváži škody spôsobené silným suchom na biomase stromov.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Science zo 6. marca 2009; Komuniké University of Leeds z 5. marca 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež

Vedci identifikovali drobného predka dinosaurov

Objavy naznačujú, že veľkým dinosaurom predchádzali menšie živočíchy.

Fosília Ida. Stará 47 miliónov rokov, veľká 53 centimetrov, zrejme v deviatom či desiatom mesiaci života.
Podcast Pravidelná dávka

Do biológie ukryli štyri bilióny dolárov

Bioinžinierstvo a syntetická biológia sú o ekonomickom prínose.

Podcast Klik

Klik: Čo by ste nikdy nemali napísať na Facebook

Ako sa ochrániť na sociálnych sieťach.

Podcast Klik

Vedci našli baktérie odolné voči antibiotikám aj chlóru v mestskej kanalizácii

K najhoršiemu by došlo, ak by sa voda z kanalizácie dostala do povrchovej vody.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  7. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 858
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 816
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 251
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 719
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 211
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 293
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 676
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 668
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 831