Cryostasis: Sleep of Reason - zamrznutí duchovia

Bez urážky k dnešnej produkcii multiplatformových strieľačiek je na Cryostasise nádherne vidieť ťažko hmatateľné čaro, ktoré si vás získa jedine v momente, ak máte niečo v hrách odstrieľané. Tam je to Druhá svetová vojna, inde zas nejaké sci-fi svinstvo. Áno, je to hollywoodska nádhera, krásne to búcha, jeden grafický efekt strieda druhý, tiene sú snáď prirodzenejšie než tie reálne (?!) a vy sa bavíte s prskavkami naokolo. Lenže zároveň viete, že to je len virtuálna zábava. Cryostasis je akčná hra spojená s trochou premýšľania, dvomi kopami strachu a na koniec zaliata ľadom. Cítite z nej niekedy až amatérske nadšenie, inokedy tvrdú päsť atmosféry, ktorá vám zasadí poriadnu ranu – a to sa deje iba v prípade, že robíte hru s láskou. Cryostasis bolo vo vývoji mnoho rokov, mohli sme postupne sledovať gradujúcu hrateľnosť a výsledok nás i prekvapil. Toto nie je strieľačka pre bežného Paľka odkojeného CS-kom. Toto je o atmosfére.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Vsadiť dnes na trápne pocity – navyše v strieľačke z vlastného pohľadu – sa dnes nenosí. Nepriateľov je len niekoľko druhov, takže panákov si budete môcť pomenovať a familiárne ich zdraviť. Sekerou. Zbraní je taktiež pomenej, držať sa budete dnes už zabudnutého pravidla: ak už strieľať, tak len v prípade nutnosti, pretože munície je menej než málo. A keď sa aj k niektorej zbrani dostanete, zistíte, že si pamätajú časy prvej republiky a po výstrele nasleduje niekoľko sekúnd nabíjania. Jedným brokom protivníka neuzemníte ani po zásahu do zamrznutej kotrby – len aby sa vedelo. Čiže hra má už teraz hneď niekoľko nedostatkov. Akcia, v ktorej sa síce strieľa, ale raz za uhorský rok. Akcia, v ktorej je zopár nepriateľov a vlastne to ide tak trochu pomaly, navyše lineárne. Akcia, ktorá vás potrestá za každú chybu a keď tú chybu nespravíte, tak to spraví už len z princípu, aby ste príliš nevyskakovali. Môžete Cryostasis označiť za priemernú nudu. Pokojne. Tam máte posledné Call of Duty, bežte sa bavkať a jednoducho na Cryostasis ani len nepozrite. Ostatní, ten skalný hlúčik, sa môžu pripraviť na jazdu, ktorá síce nebude trhať rýchlostné rekordy, často budete musieť odpúšťať, milosrdne prehliadať nedostatky, no tá odmena je... je až nostalgicky príjemná.

Hlavným hrdinom je Alexander Nestorov, ktorý sa ocitá na Severnom póle v blízkosti zamrznutého ľadoborca nazvaného romanticky North Wind. Prečo, to sa vlastne na začiatku nedozviete a príbeh má tú nepríjemnú vlastnosť, že vás vhodí do diania, netušíte koľká bije a vidíte ten potenciál, ktorý by sa dal z tohto kúsku vydolovať. Lenže nie, okolo hlavy duní severák a treba ísť ďalej. Postupné dopĺňanie mozaiky síce mnohé vysvetlí, ale ponorenie do ľadových vôd, respektíve útrob North Windu vyvoláva skôr otázky. Severný vietor je krutý, to nám potvrdí nejeden utekajúci čašník, avšak tento zúriaci severák má nepríjemnú vlastnosť. Ostanete s ním v priamom kontakte dlhšie ako pár nutných minút a hodnota zdravia klesne pod únosnú mieru a hrdina nám trápne zamrzne. Zahynie. Game over. Priamo v North Winde to nie je inak a medzi prvými vlastnosťami hry postrehnete nutnosť dopĺňania zdravia si pri teplo vyžarujúcich predmetoch.

Často musíte nahodiť ističe, zapnúť vypínač a podídete k funkčnému a hrmotajúcemu stroju, ktorý má okrem svojej činnosti aj jednu, v minulosti negatívnu, vlastnosť: produkuje teplo. Žiarovky a podobné teplo vyžarujúce objekty vás nielen zohrejú, ale aj roztopia najbližšie prostredie, čo často vedie k otvoreniu si inak čisto lineárnej cesty. Tieto logické hádanky nie sú nijakým spôsobom kruté a často postačí čosi aktivovať. Vedie k tomu jedna, jediná cesta a otvoria sa dvere, ku ktorým sa dostanete taktiež pochodom rovno za nosom.

Lenže práve zamrznutá atmosféra má svojské čaro, ktoré vás dostane. Ľadoborec je na oko prázdny, no to sa vám bude zdať len chvíľu. Nečakané prebudenie zamrznutej posádky nie je príliš časté, výskyt nepriateľov vôbec nie je frekventovaný – ale ste už hádam pochopili. Tu je akcia redšia, avšak v správnych momentoch správne adrenalínová, napínavá. Aj preto patrí vďaka vývojárom za to, že sa vykašlali na východe tradičný model zdravia a nezbierate žiadne lekárničky. Každým úderom či schytaným výstrelom vaše telo príde o kúsok tepla, ktoré sa tak stáva hlavným cieľom vášho snaženia. Na mnohých miestach nájdete zdroje tepla, ktoré vás nielen ozdravujú, ale i ukazujú cestu vpred. Pohyb postavy je pomalší ako zvyčajne, oblečenia ma na sebe určite požehnane, a preto je skákanie trochu ťažkopádnejšie a otáčanie nepatrí taktiež medzi rezké. Pre mainstream nepochopiteľné. Navyše často len idete dopredu bez akejkoľvek úlohy, žiadna šípka ukazujúca úlohu, či krúžok na mape. Bežní hráči neveriaco krútia hlavou a my sa ponoríme do skúmania zamrznutého vraku.

Okrem živých „zmrzlinárov“, ktorí sa objavia v tej najnevhodnejšej chvíli na vás čakajú aj duše zamrznutých námorníkov. Bránia vám vo ďalšom priechode a výrazne pomáhajú odlišnej hrateľnosti. Isteže, môžete namietať, že dotyčnú mŕtvolu by možno stačilo obísť, ale neskôr začnete chápať, že by sa tým výrazne oslabila atmosféra. Tzv. Mental Echo umožní Alexandrovi prevteliť sa do zamrznutej postavy a prežiť jej posledné chvíle pred smrťou. Nejde o žiadne dlhé pasáže, ich riešenie nebýva zložité, len si musíte uvedomiť, čo predchádzalo ich smrti – a to vám zas napovie čiernobiela sekvencia pri priblížení sa k nim. Je to nenápadné posúvanie príbehu, ktoré vysvetľuje dôvody mŕtveho ľadoborca, situáciu na palube a po osemnástich misiách budete mať možno v rukách tromfy, o ktorých by ste to na začiatku ani nepovedali. Spojenie s tajomným kultom ľudí utekajúcich do tmavých lesov sa postupne začne rozširovať a k mrazivej atmosfére sa pridajú tajomné sily. Ak aj budete spočiatku mierne dezorientovaní (čo budete), neskôr sa začne vyjasňovať nielen v útrobách North Windu, ale i vo vašej hlave. Len to mohlo byť podané trochu zrozumiteľnejšie.

Jedinou významnou chybou nie je ani malá miera akcie, či hľadanie cesty v lineárnom bludisku. Postupom času sa stane hrateľnosť mierne monotónna, pretože vašim domovom sa stane ľadoborec, ktorý by síce mohol poňať mnoho pestrých misií, no ako prostredie, tak vlastne aj prekvapujúce momenty sú založené na strašidelných scénach. Postupom času šalejúca posádka dotvára bizarné divadlo smrti vcelku dobre, no pri prechádzkach na lodi nebudete nikdy presvedčení, že tu niekde žili ľudia. Chladné plechy stonajúce pod náporom ľadu síce vytvárajú mrazivú atmosféru, avšak tá neprichádza často do kontrastu s nedobrovoľne zastaveným ľudským životom. To, že sa niekde váľa zamrznutá mŕtvola, ktorej pomôžete zvládnuť životnú cestu a dovolíte jej tak uniknúť smrti, je fajn. Taktiež je fajn, že nečakane na vás vybafne potvora, až máte udržať všetky zvierače v pohotovostnom režime. Lenže postupom času zistíte, že hra nič iné neponúka. Stále je to mrazivá cesta, stále je to skvelé dobrodružstvo, ale chýba tomu ten správny drive, ktorý by Cryostasis zaradil medzi pamätné herné momenty.

Pre porovnanie s nedávno predstaveným špeciálnym balením Penumbry treba podotknúť, že hoc sú obe hry nepríjemne ťaživé horory, ktoré nevsádzajú na hektolitre krvi a motorovú pílu, ale využívajú potenciál strachu z neznámeho, je Cryostasis o čosi akčnejšia hra. Nepriateľom uniknúť nemôžete, vždy vám stoja v ceste a musíte ich odrovnať. Ich umelá inteligencia zrejme zamrzla z človečenstvom telesnej schránky, ale neznamená to, že by boli súboje automaticky jednoduché. Zomierať budete možno až príliš často, stačí totiž chvíľa nepozornosti a zomierate. Pri streľbe je nepriateľ až nepríjemne presný, v súbojoch nablízko zas musíte brať do úvahy, že nejakú tú ranu schytáte aj vy a každý bitka končí hľadaním tepelného zdroja. Ovládanie nie je náročné, nie je prekombinované a na rozdiel od Condemned 2: Bloodshot, kde boli súboje na blízko taktiež základom hrateľnosti, sa dá vzdialenosť medzi vami a nepriateľom spoločne s reakčným časom odhadnúť omnoho lepšie.

Čo sa týka grafického spracovania je situácia mierne zamotaná. Starý, zhrdzavený ľadoborec určite neponúka toľko luxusu ako sme si mysleli. Cryostasis totiž nevedno prečo dostalo od niektorých nálepku zamrznutého Bioshocku. Čo je nielen stupídne, ale aj detinské škatuľkovanie. Cryostasis beží na interne vyvinutom engine, ktorý vôbec nie je zlý, dokáže prijateľne upútať mierou grafických efektov vody v rôznych skupenstvách, dôležitejšia je však fyzika. A k tomu potrebujete buď Physx kartu alebo mať v útrobách miláčika nejaký GeForce. Ktovie, čo viedlo ukrajinských vývojárov k tomu, aby výrazne uprednostnili jednu stranu, avšak naša testovaná zostava bola osadená grafickou kartou konkurenčného ATI, takže môžeme grafické efekty hodnotiť ako mierne nadpriemerné. Je síce fajn vidieť topiaci sa ľad, prípadne zmenu zamrznutej látky, ktorá začne vplyvom poháňanej turbíny strácať svoju ľadovú farbu a dokonca neskôr aj povievať, ale samotné prostredie je možno až príliš strohé, nepriatelia pomerne jednoducho spracovaní.

Strohosť alebo ak chcete prázdnota sa stane pre Cryostasis typickou vlastnosťou. Teraz záleží už len na vašom posúdení, či je to pre vás zanedbateľné alebo si na chudobu objektov nedokážete zvyknúť. Nám to nevadilo – ide o opustenú loď, kde strach burcuje vaše zmysly práve surovosťou prostredia. Nie krvavými nápismi na stenách, detskými hračkami po zemi (preboha, veď je to ľadoborec) a podobnými „bioshockovinami“. Ak sa nebudete mierne hlúpo pýtať, ktože to drží niektoré zapálené ohne v útrobách lode, prečo stroje fungujú aj napriek mrazu (podobne ako niektoré názory na Fallout 3), nebude vás nič iritovať. Pre podobných odborníkov menšia rada: prečo vaši hrdinovia vo vašich obľúbených hrách nechodia na veľkú a malú potrebu? A sme za vodou, všakže. Proste je to tvrdá a neúprosná hra, ktorá ponúka prostredie chladné a jednoduché. Pre niekoho je to atmosféra vítaná, iný hráč môže nadávať. To je ten rozdiel medzi hardcore prístupom a nutnosťou mať okolo seba ligotavé pozlátko. Hudba je nevýrazná, v dabingu cítiť východný prízvuk a všetok nepríjemný ruch naokolo musí dotvárať ambientné ozvučenie. Niekedy je však ticho výrazne hlučnejšie ako škriabanie po rôznych povrchoch, praskanie ľadu, vŕzganie kovu a občasných krokov. Kombinácia tohto všetkého je vynikajúca, aj keď prevláda skôr hrobové ticho prerušované šramotom.

Na Cryostasise sa hľadajú chyby pomerne jednoducho - ako na každej hre. Neviditeľné steny vás obmedzujú v pohybe a nútia ísť jedinou cestou. Súboje začnú byť mierne nudné a keďže ich musíte absolvovať, aj vyčerpávajúce. Nie je to hra jednoduchá, nevyniká pestrosťou, nezarazí vás do stoličky svojim spracovaním. Ak si však dokážete vychutnať a hlavne predstaviť ťaživú atmosféru osamelého človeka v obrovskom plechovom monštre, ktoré vás pohltilo a nechce pustiť, dokým neodhalíte tajomstvo ukryté v jeho hlbinách, máte spolovice vyhrané. Predstavte si The Thing skombinované s Terrorom (viď. nižšie), zaliate osamelým a niekedy až fantasmagorickým putovaním jedinca, ktorý je vopred odsúdený na smrť. Cryostasis je svojim spôsobom kontroverzná hra, ktorá bude u niekoho hlúpou a drahou hračkou, pre iného návrat k obrazovkám v stave príjemnej nirvány. Nesadne každému, ale to, čo si v nej nájdete, je vo vašich rukách.