BRATISLAVA. Existuje život aj niekde inde vo vesmíre? To je otázka, ktorá roky zaujíma predovšetkým vedcov, ktorí sa pomocou viac i menej dokonalých prístrojov pozerajú „von" z našej planéty.
Niektorým stačí hľadieť na Mars a hľadať tam stopy po vode a podmienkach vhodných na život, iným pozerať sa na vzdialenejšie planéty našej slnečnej sústavy.
Avšak hon za životom funguje aj v oveľa väčších mierkach. Americký program viacerých organizácií SETI hľadá stopy po mimozemskej inteligencii napríklad pomocou „načúvania" vesmíru.
Predpokladá, že ak niekde vo vesmíre jestvuje inteligentný život aspoň trochu podobný tomu nášmu, tak komunikuje. A túto komunikáciu sa snaží projekt SETI zachytiť.
Video NASA: Sme vo vesmíre sami?
Hviezdny voyer
Iný prístup zvolila NASA. Odkedy vieme, že sústava našich ôsmich planét nie je ničím výnimočná a svoje planéty majú aj iné hviezdy, hľadáme dôkaz existencie takej, ktorá sa čo možno najviac podobá Zemi.
Dnes poznáme takmer 350 extrasolárnych planét - teda takých, ktoré obiehajú iné hviezdy ako Slnko. Väčšina z nich však sú obry pripomínajúce Jupiter.
Doteraz nebola, a už vôbec nie priamo, pozorovaná planéta, ktorá by bola rovnaká ako Zem. Zmeniť by to mala práve misia ďalekohľadu Kepler.
Keplerov menovec
Johannes Kepler bol nemecký astronóm, fyzik a matematik a zo školy si ho pamätáme ako tvorcu troch zákonov, ktorými sa riadia „nebeské" telesá. Po tejto slávnej postave ranej „vedy" sa NASA rozhodla pomenovať ďalekohľad, ktorý včera ráno vypustila z floridského Mysu Canaveral.
Kepler je v princípe menší brat slávneho Hubbleovho teleskopu. Menší je preto, že na palube nesie prakticky len jeden prístroj, 95 megapixelové zariadenie CCD pripomínajúce kameru, ktoré má zaznamenať drobné výchylky a zmeny vo svetle hviezd, na ktoré teleskop hľadí.
Ich príčinou by mal byť prechod telesa popred hviezdu - a týmto telesom by mohla byť práve taká vzhľadom na hviezdu zanedbateľná planéta, ako je naša Zem.
„Keby ste sa napríklad pozerali na malé nočné mestečko na Zemi, Kepler by bol schopný zachytiť nejasnú zakrytú lampičku na verande vášho domu," ilustroval podľa NASA schopnosti vesmírneho ďalekohľadu James Fanson, odborník z JPL a manažér amerického kozmického projektu.
Hľadanie lampičiek
Musíme si uvedomiť, že Kepler nebude hľadieť len na jednu lampičku, ale bude sa naraz pozerať na všetky lampy celého mesta. Ďalekohľad sa zameria na stotisíc hviezd v oblasti súhvezdí Labute a Lýry.
Miesto nebolo vybrané náhodne. Oblasť je nielen bohatá na hviezdy, ale leží aj mimo orbity planét našej sústavy. Ďalekohľadu by tak nemali v pozeraní „prekážať" telesá z nášho domáceho ihriska.
Kepler bude vesmír skúmať nepretržite tri a pol roka. „Celá misia je nastavená tak, aby sme našli planétu ako Zem, ktorá bude mať potenciál pre život," povedal CNN Bill Borucki z NASA. „To by nám malo odpovedať na základnú otázku, či je, alebo nie je naša planéta unikátna."
Stačí, ak sa Kepler pri hviezdach zameria len na istú oblasť tú, kde sa môže nachádzať kvapalná voda. „To nesmie byť príliš blízko hviezdy a tiež nie priďaleko," vysvetlil Borucki. Aby na planéte mohol jestvovať život, nesmie na nej byť príliš teplo, ani chladno. NASA sa spolieha, že ak vôbec planéty podobné Zemi jestvujú, potom aspoň nejaké Kepler nájde.
Podobný úspech pritom nedávno zaznamenala francúzska misia Corot, ktorá našla planétu len dva razy väčšiu ako Zem. Vzdialená je asi 390 svetelných rokov, no na jej povrchu má byť teplota až 1500 stupňov.
