BRATISLAVA. Saturn je krásna planéta s prstencom. Ten sa nachádza zhruba v oblasti jej rovníka a nie je jeden, ale je ich viacero. Saturn je však zároveň planéta s množstvom mesiacov, ktorých dnes poznáme 61. Až 52 z nich má meno: najznámejšie sú Titan či Enceladus.
Najnovší mesiačik objavila sonda Cassini. Pozorovala ho už 15. augusta minulého roku, no až teraz vedci zverejnili, že svetelný zhluk na záberoch z prstenca G bude ďalšia prirodzená družica planéty. Prstence pritom majú svoje abecedné mená nie podľa toho, v akom poradí sa nachádzajú, ale podľa toho, ako boli objavované.
Novoobjavený mesiačik v Saturnovom prstenci G. FOTO - NASA/CASSINI
Pred cestou sondy sa predpokladalo, že práve v oblasti čudného a relatívne úzkeho prstenca G sa žiadne teleso nenachádza. A predsa, má zhruba pol kilometra.
Saturnove prstence pritom majú rôzne zloženie a pohybujú sa rôznymi rýchlosťami, no tie najbližšie obiehajú planétu najrýchlejšie.
Tajomný prstenec
Sondu Cassini vypustila NASA 15. októbra 1997. Jej účelom je pozorovať Saturn a jeho mesiace. „Pred touto sondou sme si mysleli, že prstenec G je len plný prachu a nespája sa so žiadnym mesiacom,“ povedal podľa NASA Matthew Hedman z newyorskej Cornellovej univerzity.
„Objav tohto telesa spolu s ďalšími údajmi zo sondy nám pomôžu pochopiť záhadný prstenec.“ Útvar zrejme tvoria ľadové čiastočky, ktoré na vnútornej strane udržiava mesiac Mimas, ktorý v roku 1789 objavil slávny britský astronóm William Herschel. Meno mu dal podľa gréckeho titana.
Úspešný projekt
Sonda Cassini je úspešný projekt NASA, ESA a talianskej vesmírnej agentúry. Pôvodne 4–ročná misia beží dodnes a uvažuje sa, že ju predĺžia aj po roku 2010. Pred štyrmi rokmi napríklad zaznamenala erupcie podzemných gejzírov na Saturnovom mesiaci Enceladus.
Súčasťou týchto „výstrelov“ bola aj vodná para, možno dokonca aj kvapalná voda. Dokazovalo by to, že voda vo vesmíre nemusí byť až taká vzácna
