Klany a kmene z Papuy-Novej Guiney, oblasti s jednými z biologicky najrozmanitejších ekosystémov sveta, vyčlenili územie pre prvú národnú chránenú prírodnú oblasť, väčšiu ako Singapur. Okrem zachovania tropického dažďového pralesa má byť hlavným útočiskom ohrozených stromových kengúr.
Papua-Nová Guinea zaberá približne východnú polovicu ostrova Nová Guinea (a priľahlé súostrovia a menšie ostrovy), západná patrí Indonézii pod názvom Irian Jaya. Papuánska vláda sa teraz dohodla s miestnymi kmeňovými komunitami na zriadení prvej veľkoplošnej prírodnej rezervácie v krajine.
Pri rozlohe 76-tisíc hektárov (760 kilometrov štvorcových) bude siahať od pobrežných koralových útesov na severovýchode Papuy-Novej Guiney po západnú časť vnútrozemských Saruwagedských hôr, ktorých vrcholy dosahujú nadmorskú výšku štyri tisíce metrov. Zakladatelia ju pomenovali YUS, čo je skratka prvých písmen názvov riek Yopno, Uruwa a Som, ktoré pretekajú tamojším poloostrovom Huon.
Letecký pohľad na tropický dažďový prales pokrývajúci horské vrcholy v YUS.
Foto: Tim Laman
To isté z iného miesta.
Foto: Russell A. Mittermeier/CI
Stromokengura z Červeného zoznamu
Je to výsledok úsilia jednak miestnych ľudí a úradov, jednak ochranárov zo zoo Woodland Park v Seattle (USA) a medzinárodnej organizácie Conservation International. V súvislosti s výskumom a ochranou stromových kengúr, ale aj celkove, tu treba spomenúť predovšetkým Lisu Dabekovú zo spomenutej zoo.
Konkrétne ide o druh stromokengura Matschieho (Dendrolagus matschiei), pomenovaný po nemeckom biológovi Paulovi Matschieovi. Tieto tvory hlavou pripomínajú medvedíka, avšak majú dlhý huňatý chvost a typický vak vačkovca, ktorý mláďa opúšťa po vyše roku.
Dlhé bývajú do 80-centimetrov a s hmotnosťou do 11 kilogramov (samice asi o štvrtinu menej), Obývajú horské dažďové pralesy do výšky 3300-metrov nad morom. V prírode zväčša žijú osamelo, alebo ako malé skupiny, najmä rodinné - matka, mláďa a otec.
Väčšinu dňa trávia vysoko na stromoch, na zem schádzajú len príležitostne za lákavou potravou. Sú to bylinožravce. Ako pre všetky kengury, aj pre ne platí, že sú skvelí skokani - doskočia až 9-metrov. V zajatí sa dožívajú až 20-rokov, v prírode asi o tretinu menej.
Medzinárodná únia pre ochranu prírody (International Union for the Conservation of Nature, IUCN) vyhlásila stromokenguru Matschieho za ohrozený druh a zaradila do Červeného zoznamu. Kľúčom k záchrane tohto tvora je zachovanie jeho domovského pralesa.
Dospelá stromokengura Matschieho vysoko na strome.
Foto: Bruce Beehler/CI
Sedíme si na konári a je nám dobre... - dve stromokengury Matschieho vo svojom prírodnom prostredí.
Foto: Tim Laman
Ochranári a domorodci
Prales na poloostrove Huon takým či onakým spôsobom živí približne desaťtisíc ľudí. Lisa Dabeková s kolegami presvedčila v spolupráci s úradmi náčelníkov a obyvateľov vyše 35 tamojších dedín, aby sa spojili pri ochrane prírody svojej domoviny. Trvalo to síce viac ako 12 rokov, ale napokon dosiahla úspech.
(Lisa Dabeková sa počas vyše desaťročia terénnej práce na severovýchode Papuy-Novej Guiney stala najväčšou svetovou odborníčkou na ekológiu stromokengúr.)
Pôda zostáva vo vlastníctve miestnych domorodcov, no tí sa formálne zaviazali zakázať na chránenom území všetok lov, drevárstvo a ťažbu nerastných surovín. Prospešné je to aj - a zďaleka nie v poslednom rade - pre snahy obmedziť postup globálneho otepľovania: do ovzdušia sa nedostane 13 miliónov ton uhlíka.
Lisa Dabeková s kolegami rozsiahle uplatnila najrozumnejšiu a aj všeobecne najspravodlivejšiu vyjednávaciu taktiku s domorodcami. Výmenou za vyčlenenie časti pôdy dedinských vlastníkov pre chránené územie ponúkla miestnym komunitám záruku lepšieho prístupu ku vzdelávaniu a skvalitnenia zdravotníckej starostlivosti.
Jej tím tiež pomôže formalizovať a vybudovať komunitnú organizáciu, ktorá bude jednak spravovať YUS, jednak zabezpečovať rozvoj trvale udržateľných spôsobov obživy pre dedinčanov. Mnohí miestni si ale uvedomujú potrebu zachovať prírodu aj bez takýchto stimulov, ibaže neraz v podmienkach krutej chudoby nemajú na výber.
Dedina (dole v popredí) a tropický dažďový prales blízko YUS.
Foto: Toby Ross
Dedina Yawan s vysokým vodopádom, ktorý jej dodáva čistú vodu z tropického dažďového pralesa v YUS.
Foto: Bruce Beehler/CI
Lisa Dabeková zo zoo Wodland Park v Seattle vedie Tree Kangaroo Conservation Program (Program na ovhranu stromokengúr). Rozhodujúcou mierou sa zaslúžila o vyhlásenie YUS.
Foto: Mark Christmas/National Geographic
Konať lokálne, myslieť globálne
„Vytvorenie tohto chráneného územia je veľký krok vpred ako pre Papuu-Novú Guineu, tak pre celosvetové ochranárstvo," povedala Lisa Dabeková. „Neuskutočnili sme tu iba akt zachovania životného prostredia - je to fungujúci trvale udržateľný model ochranárstva založeného na spolupráci miestnych komunít."
Dvakrát domorodci z oblasti YUS.
Foto: Bruce Beehler/CI (hore), Jeff Becker (dole)
...a zblízka úsmevy ich detí - práve pre lepšiu budúcnosť týchto malých Papuáncov v podobe kvalitnejšieho vzdelania a zdravotníckej starostlivosti pristúpili miestni majitelia pôdy na zriadenie YUS. No domorodci si zväčša aj tak dobre uvedomujú potrebu zachovať prírodu. V niektorých oblastiach Papuy-Novej Guiney, najmä na priľahlých menších ostrovoch, sa dokonca neváhali vzbúriť, ak drevárske či ťažiarske firmy poškodili životné prostredie.
Foto: Jeff Backer
YUS v provincii Morobe má navyše poslúžiť ako vzor pre založenie podobných chránených území inde na Papui-Novej Guinei. Toto úsilie podporila v rámci pomoci novým chráneným oblastiam na celej planéte, Iniciatívy LifeWeb, grantom aj nemecká vláda.
(Severná polovica Papuy-Novej Guiney bola od roku 1884 do 1. svetovej vojny kolóniou Nemecka. Južná patrila Veľkej Británii, od roku 1904 ju spravovala Austrália. Po 1. svetovej vojne bola celá austrálskym mandátnym územím až do vyhlásenia nezávislosti v roku 1975.)
Hmlistý opar nad zalesnenými vŕškami v YUS.
Foto: Russell A. Mittermeier/CI
Zoo Woodland Park, Conservation International a National Geographic Society pômôžu aj s dlhodobým financovaním YUS. V apríli sa má v dedine Teptep za účasti všetkých hlavných zahraničných i domácich aktérov konať veľká slávnosť pri príležitosti založenia YUS.
Hlavný zdroj: Komuniké Conservation International z 3. marca 2009.
(Pre korektnosť: Autor v minulosti spolupracoval ako prekladateľ s českou mutáciou National Geographic. Už niekoľko rokov ale iba odoberá anglickú mutáciu.)
