BRATISLAVA. Jedna vec je niečo predpokladať, druhá vec mať to exaktne doložené. Práve taký úspech teraz vedci dosiahli v prípade predpokladanej loveckej koristi dávnych Američanov.
Nositeľmi prvej doloženej kultúry v Novom svete boli clovisania. Prišli tam pred vyše 13-tisíc rokmi po skončení poslednej doby ľadovej cez Beringov prieliv z Ázie.
Cloviská kultúra
Kultúra dostala meno po meste Clovis v štáte Nové Mexiko (USA), kde sa našli prototypové ukážky pre ňu typických kamenných hrotov prevažne vrhacích zbraní.
Cloviská kultúra prosperovala niekoľko storočí. Jej rozvoj prerušilo asi tisícročné ochladenie - mladšie dryas, ktoré mohlo mať mimozemskú príčinu: výbuch kometárneho telesa či telies v zemskom ovzduší. Zmizla zo scény a nahradili ju iné kultúry ako folsomská (podľa mesta tiež v Novom Mexiku).
Nástroje clovisanov nie sú až také vzácne. Vzácne je však nájsť mnohé pokope. Podarilo sa to tímu robotníkov, ktorí v máji 2008 upravovali záhradu v usadlosti Patricka Mahaffya na okraji mesta Boulder v štáte Colorado.
Pod polmetrom zeminy odkryli skrýšu. Do diery ako väčšia škatuľa na topánky ktosi natlačil 83 kamenných nástrojov. Ukázalo sa, že patrili nositeľom cloviskej kultúry.
Dôležité boli zvyšky
Nástroje preskúmal odborník na prvých predkolumbovských obyvateľov Nového sveta antropológ Douglas Bamforth z Coloradskej univerzity v Boulderi.
Doterajšie nálezy podobných skrýš možno zrátať na prstoch jednej ruky.
Súbor zahŕňal pestrú zmes nástrojov od typických cloviských hrotov cez veľké nože s obojstranným ostrím a unikátne dvojsečné sekery k čepieľkam a škrabkám.
Ako vedecky najcennejšie sa však neukázali samotné artefakty, ale to, čo priliplo k ich povrchu.
Bamforth si už pri zbežnej prehliadke všimol nezreteľné zvyšky očividne organického pôvodu na ostrí niektorých nástrojov.
S kolegami odobral vzorky a poslal ich na biochemickú analýzu, ktorú viedol Robert Yohe z Kalifornskej štátnej univerzity v Bakersfielde.
Vedci pri nej testovali zvyšky bielkovín na antisérach rôznych zvierat. Potvrdilo sa, že ide o tkanivo zvierat. Je to iba druhý prípad takých zvyškov na nástrojoch z cloviskej skrýše.
Dôkazy z ostria
Premiérový dôkaz poskytol nástroj, ktorým clovisania ulovili či porciovali americkú ťavu. Na inom nástroji zostalo tkanivo divého koňa, iba druhý taký objav.
Tretia položka zo skrýše - nazvanej po majiteľovi pozemku Mahaffyova, ktorý financoval aj biochemické testy - znamenala ďalší premiérový objav, prvý priamy dôkaz lovu divých horských oviec. Na štvrtom nástroji zostalo tkanivo medveďa.
Stratená megafauna
Severnú Ameriku v dobe príchodu prvých ľudí obývali veľké zvieratá čiže megafauna. Okrem tiav, koní, ovcí a medveďov to boli srstnaté mamuty, pravlky, šabľozubé mačkovité šelmy, srstnaté nosorožce a obrovské leňochy, ktoré sa na rozdiel od svojich dnešných príbuzných nezdržiavali na stromoch, ale na zemi.
Väčšina megafauny vymrela v čase príchodu ľudí. Ako príčiny sa uvádzajú klimatická zmena, kozmická katastrofa a najmä nadmerný lov ľuďmi.
Bamforth s kolegami skrýšu najskôr považoval za rituálnu. Zdá sa ale, že si do nej niekto iba uložil bežné nástroje, po ktoré sa chcel vrátiť.
Technika výroby jedného nástroja Bamfortha priviedla k záveru, že pochádza od toho istého človeka, ktorý zhotovil nástroj z náleziska južne od Yellowstonského národného parku.
Clovisania žili v malých skupinách, ktoré však zrejme tvorili sieť a udržiavali styky na väčšie vzdialenosti.
