BRATISLAVA. O päťdesiat rokov môžu byť Pyreneje bez ľadovcov, naznačuje štúdia španielskeho ministerstva životného prostredia.
Za posledných sto rokov prišlo Španielsko o deväťdesiat percent svojich ľadovcov. V minulosti pokrývali rozlohu približne 3300 hektárov krajiny, dnes len 390 hektárov.
Pri tomto vývoji by do tridsiatich rokov mali úplne zmiznúť menšie ľadovce, a približne do polovice storočia všetky ostatné.
Ide o pitnú vodu
Pyrenejské ľadovce na území Španielska a Francúzska sú najjužnejšie položené v Európe.
Vedci z World Glacier Monitoring Service si myslia, že sú „najlepším indikátorom klimatických zmien", povedal pre Guardian Wilfried Haeberli, riaditeľ tejto inštitúcie.
Haeberli upozornil, že problémom nie je strata samotných ľadovcov. Ak by pyrenejské ľadovce zmizli, viedlo by to k rozkladu terajšieho ekosystému v oblastiach, kde ležia.
Ľadovce, ktoré sa topia v lete, poskytujú vodu pre poľnohospodárstvo a slúžia ako prírodné nádrže. Ak vymiznú, pravdepodobne nastanú suchá, ktoré sťažia pestovanie plodín a chov dobytka.
Zimy sú príliš mierne
Topenie ľadovcov by sa podľa Fernanda Lampreho z organizácie Pyrenees Glacier Monument Heritage teoreticky mohlo stabilizovať - ak by sa opakovali zimy ako tá minulá. Vtedy v oblasti napadlo množstvo snehu.
„Potrebovali by sme však 20 až 30 takýchto zím po sebe," povedal pre International Herald Tribune.
O 75 percent svojej plochy pritom podľa odhadov od polovice minulého storočia prišli aj alpské ľadovce.
Malo by to naznačovať, že topenie európskych ľadovcov nie je prírodným cyklickým dejom a že v posledných rokoch sa zrýchľuje.
