Dochádza oceánom dych?

Oceány sú známe svojou schopnosťou pohlcovať vzdušný oxid uhličitý, čím spomaľujú globálnu zmenu klímy. Vedci zistili, že odveký apetít oceánskych vôd na tento skleníkový plyn sa znižuje. Súvisí to s rýchlosťou vetrov, ktoré nad nimi vanú.

Výskum uhlíkového cyklu v oceánoch a nad nimi pokračuje.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ REUTERS)

Oceány sú známe svojou schopnosťou pohlcovať vzdušný oxid uhličitý, čím spomaľujú globálnu zmenu klímy. Vedci zistili, že odveký apetít oceánskych vôd na tento skleníkový plyn sa znižuje. Súvisí to s rýchlosťou vetrov, ktoré nad nimi vanú.

BRATISLAVA. Oceány sú spolu s pevninskými rastlinami rozhodujúcimi „žrútmi" oxidu uhličitého, ktorého obsah v atmosfére sa po priemyselnej revolúcii neustále zvyšuje.

Robia tak ľudstvu dobrú službu. Je preukázané, že čím viac oxidu uhličitého zostane v ovzduší, tým rýchlejšie sa otepľuje atmosféra.

Vítaná schopnosť oceánov však slabne. Vinníkom je sčasti práve prebiehajúca klimatická zmena, ukázali výskumy francúzskych vedcov, ktorí vyhodnotili dlhodobé merania v Indickom a Južnom oceáne pri brehoch Antarktídy.

Uhlík a zmena klímy

Oceány ešte stále pohlcujú vyše jednej štvrtiny všetkých antropogénnych emisií oxidu uhličitého (tých, ktoré pochádzajú z činnosti človeka), ukázal výskum tímu Nicolasa Metzla z Oceánického a klimatického laboratória vo Francúzsku.

Počas uplynulých desiatich rokov však ich schopnosť výrazne zoslabla. Závery Metzlovho tímu vyplývajú z analýzy meraní v Indickom oceáne, ktoré francúzski vedci začali pred desiatimi rokmi. Ich cieľom bolo lepšie vyhodnotiť medziročné a desaťročné zmeny v pohlcovaní oxidu uhličitého.

Merania Metzlovho tímu sú prvé, ktoré potvrdzujú vplyv klimatickej zmeny na kolobeh uhlíka nad oceánmi na južnej pologuli.

Na palube Marion Dufresne

V rokoch 1998 až 2008 uskutočnili vedci na palube lode Marion Dufresne niekoľko rozsiahlych meraní v najrôznejších zemepisných šírkach Indického oceánu. Spolu s údajmi zozbieranými v skorších obdobiach (1991 - 1995) zistili, že obsah oxidu uhličitého narastá rýchlejšie v povrchových vodách oceánu ako vo vzduchu.
Nárast množstva oxidu uhličitého v oceánoch je podľa Metzla výsledkom klimatickej zmeny vo vyšších zemepisných šírkach.

Viedla k zosilneniu vetrov a rýchlejšiemu premiešavaniu teplých a studených oceánskych vôd. Na povrch preniká voda z väčšej hĺbky, čo znižuje odbúravanie oxidu uhličitého z atmosféry.

Hlboké oceánske vody totiž obsahujú viac oxidu uhličitého. Môže za to predovšetkým planktón, ktorý po odumretí klesá ku dnu. Tam ho rozložia baktérie, čím sa oxid uhličitý uvoľní späť do vody.

Keď potom tieto vody, bohaté na uhlík, stúpajú do vrchných vrstiev, ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý logicky poklesne.

Desaťkrát menej

Francúzski výskumníci použili namerané údaje aj pre výpočet účinnosti pohlcovania oxidu uhličitého oceánmi vo väčšom geografickom meradle.

Obzvlášť užitočné boli údaje z celého Južného oceánu, zistené počas uplynulej zimy.

Závery sú udivujúce, no aj alarmujúce: v porovnaní s odhadmi je schopnosť oceánu pohlcovať uhlík až desaťnásobne nižšia. Konkrétne čísla ukázali, že oproti 500 miliónom ton to bolo iba 50 miliónov ton ročne.

Na severe je to lepšie

Metzl a jeho kolektív sa podieľali tiež na analýze údajov zo severnej pologule. S účasťou viacerých tímov sa totiž od roku 1993 uskutočňujú merania aj v severnom Atlantiku.

Metzlov tím zistil, že na severe sú pozorované zmeny schopnosti pohlcovať uhlík spojené skôr s krátkodobými zmenami počasia než s dlhodobými zmenami klímy.

Aj tu však vedci zaznamenali pokles účinnosti, hoci menej výrazný: v rokoch 1996 až 2005 to bolo asi o polovicu.

Treba prehodnotiť modely?

Logika príbehu o oceánoch a oxide uhličitom je jednoduchá: čím menej uhlíka pohltia oceány, tým viac ho zostane v atmosfére.

Pokles „výkonnosti" oceánov, zaznamenaný na severnej aj južnej pologuli, bude mať nemalý vplyv na ďalšie prognózy týkajúce sa globálneho otepľovania.

Vedcom nezostáva iné než v pozorovaniach pokračovať, a zároveň porovnávať namerané údaje.

No čo je azda najdôležitejšie: nové údaje o uhlíkovom cykle nad oceánmi zrejme treba zahrnúť do klimatických modelov. Obzvlášť do tých, ktoré berú do úvahy uhlíkový cyklus a väzby na morskú biológiu. Niektoré z nich sú totiž použité aj v poslednej správe Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC).

Súčasné modely nameraný pokles účinnosti pohlcovania uhlíka nepredpokladajú, čím podhodnocujú rýchlosť klimatickej zmeny.
Corinne le Quéré, expertka na oceánsky uhlíkový cyklus z Univerzity Východného Anglicka, výskum komentovala pre britský Guardian slovami: „Nemyslíme si, že oceány by úplne prestali pohlcovať antropogénny uhlík. No ak tento efekt ešte zoslabne, bude to mať na atmosféru vplyv."

Hlavný zdroj: Sciencedaily.com

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej Sheily Sz., kde vyzývala na boj proti moslimom, viala v pozadí slovenská zástava.

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola vypovedať aj Zuzana Hlávková.

Neprehliadnite tiež

Jedinečné mikróby prežili v kryštáloch desaťtisíce rokov

Objavené organizmy sú úplne iné než tie v databázach. Niektorí spochybňujú, či naozaj pochádzajú z kryštálov.

Google a Microsoft neukážu weby pre nelegálne sťahovanie

Nový etický kódex platí pre vyhľadávače v Británii, či prekročí jej hranice dnes nie je jasné.

Ako by to vyzeralo, ak by všetci ľudia žili v jednej budove?

Stačí približne 180-tisíc ľudí, aby mala krytá budova vlastné počasie.

Na YouTube bude menej reklám, zrušia tie najdlhšie

Hoci reklamu na YouTube zatiaľ možno filtrovať, firma sa rozhodla zrušiť svoj najinvazívnejší reklamný formát.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 604
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 8 164
  3. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 940
  4. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 877
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 504
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 333
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 123
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 094
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 062
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 055

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop