BRATISLAVA. Desiateho februára tohto roku sa všetky nemecké médiá ponáhľali čitateľov informovať o ich novom ministrovi hospodárstva Karlovi-Theodorovi zu Guttenbergovi. Keďže je šľachtického pôvodu, spolu s jeho skráteným menom uviedli aj všetkých jeho desať ďalších mien. Süddeutsche Zeitung, Die Zeit, Bild a týždenník Der Spiegel však pridali aj jedenáste – Wilhelm. To však v skutočnosti nevlastní.
Ako sa to stalo a prečo všetky médiá urobili tú istú chybu? Sadli na lep študentovi, ktorý chybu náročky zaviedol do internetovej encyklopédie Wikipedia.org. Informáciu prebrali, no nikde si ju neoverili. Chybu síce o pár hodín správcovia Wikipédie opravili, pre printové médiá to už však bolo neskoro. A už po pár ďalších hodinách sa do textu chyba dostala znova – odvolávajúc sa práve na tie médiá, ktoré ju mali pôvodne z Wikipédie.
Tento a ďalšie prípady opäť nastoľujú otázku: čo sa stane s faktmi, ak už o nich nerozhoduje pár zasvätených, ale rovno celá anonymná internetová džungľa, ako je to v prípade Wikipédie?
Múdrejší ustúpi, hlúpy teda vyhral
Spoločný rozum komunity je na jednej strane geniálnym producentom encyklopedického obsahu, no potom sám požiera plody svojej práce, tvrdí jeden zo zakladateľov Wikipédie, profesor Lawrence M. Sanger. Vo februárovom vydaní prestížneho vedeckého časopisu Episteme vydal svoju štúdiu, v ktorej hľadá odpoveď na zásadnú otázku: čo podcenila Wikipédia, že sa občas mýli vo faktoch alebo že dovolí vandalom ničiť svoje kvalitné články?
Wikipédia podcenila rolu expertov, tvrdí Sanger. Vyčlenila im presne rovnaké miesto ako všetkým ostatným, takže ich hlas nepočuť. V prípade sporov má každý hlas rovnakú cenu a bitka o to, čo sa nakoniec objaví na stránke, trvá dovtedy, kým jeden z nich neustúpi. Vyhráva ten, čo vydržal viac. A konsenzus neodbornej verejnosti je viac ako názor zasväteného. Je to džungľa, v ktorej hlavné slovo nemá sova, ale lev.
„Kým experti v samotnej Wikipédii nemajú žiadne špeciálne postavenie, naproti nim je veľké množstvo agresívnych neexpertov, ktorí sa starostlivo starajú o celú paletu článkov,“ píše Sanger. „Sila diletantov pracuje priamo proti zlepšeniu Wikipédie.“
Podľa Sangera to nádherne vidieť pri porovnaní článkov z matematiky a fyziky s tými v rubrike spoločenských vied. Kým o prvých samotná verejnosť skoro vôbec nediskutuje, do ich textov skoro nezasahuje, lebo sa o ne nezaujíma, o textoch v druhej skupine, naopak, vo veľkom diskutuje a zmeny v nich sa dejú skoro dennodenne. Ktorá skupina článkov je kvalitnejšia? Samozrejme prvá. Dokazujú to aj prieskumy – jeden, ktorý robil prednedávnom časopis Nature, ukázal, že v matematickovednej oblasti je chybovosť Wikipédie len o zlomok väčšia ako v popredných encyklopédiách, ktoré píšu profesionálni encyklopedisti. V sociálnych vedách sa mýli oveľa viac.
Cesta od najlepšieho k najhoršiemu
To, čo si dáva Wikipédia za svoj cieľ – primať človeka, aby o téme napísal krátky článok a celá komunita ho následne vylepšila k dokonalosti, sa preto často deje presne naopak. Skoro dokonalý článok od experta komunita postupne degraduje na jeho nižšie štádium tým, že doň zavedie chyby a nepresnosti.
„Z dlhodobého hľadiska vlastne každý článok na Wikipédii vykonáva skoro náhodnú cestu od svojej najvyššej možnej kvality až po najnižšiu, všetko závisí iba od najhúževnatejších a najagresívnejších používateľov,“ napísal Sanger.
Problémom teda ani tak nie sú vandali a rôzne záujmové skupiny, ktoré využívajú slobodu Wikipédie a ničia jej obsah, ako to, že sama osebe ocenila viac tých, ktorí sú na Wikipédii aktívni, než tých, ktorí majú množstvo informácií. A niektorí správcovia radi svoju moc aj využívajú – odmietajú zmeny v článkoch od expertov, ak sa nezhodujú s ich názormi, alebo dupú po nováčikoch, píše Sanger.
Pravda, lož a Wikipédia
Wikipédia teraz uvažuje, že zmeny v článkoch bude možné robiť iba po schválení správcami. Chce tak bojovať proti vandalom a účelovým skupinám, ktoré slobodu doteraz zneužívali. Pomôže však informáciám, ak o ich pravdivosti odteraz nebude rozhodovať džungľa, ale len jej vyvolení a to podľa kľúča, ktorý vlastne nepoznáme? Možno áno a možno nie, myslí si Sanger. Možno to však nie je to najpodstatnejšie, čo by sme mali riešiť.
Aj keď je Wikipédia pozoruhodný výtvor, predstavuje skoro nevyčerpateľnú studnicu poznania, možno by sme mali prestať hľadať odpoveď na otázku, či môže, alebo nemôže byť celkom dokonalá. Možno by len nemala byť tým jediným miestom, kam pôjdeme, ak nás zaujal životopis Georgea Busha alebo Baracka Obamu. A ak nám povie, že obaja už od malička viedli aktívny pohlavný život so svojimi mačkami, neuškodí nám, ak jej to hneď nebudeme veriť.
Slovenská Wikipédia: útoky aj vyhrážky
S wikipediánkou Bubamarou, správkyňou a najaktívnejšou členkou slovenskej verzie stránky Wikipedia.org, sme sa zhovárali o tom, ako vandali zasahujú do projektu.
Koľko aktívnych používateľov má v súčasnosti slovenská Wikipédia?
Registrovaných používateľov je skoro 25000, aktívnych je momentálne 639.
Ako je stránka slovenská Wikipédia členená?
Z hľadiska obsahu článku sú si všetci rovní, teda neexistuje žiadna hierarchia ľudí, ktorí môžu o jeho obsahu prednostne rozhodovať. Dôveryhodní redaktori, ktorých si formou hlasovania zvolili ostatní za správcov, majú prístup k niektorým obmedzeným funkciám. O stupeň vyššie nad správcami sú tzv. byrokrati, ktorí môžu udeliť ostatným používateľom práva správcu. Okrem správcov a byrokratov sú aj tzv. revízori, ktorí majú prístup k rozhraniu a to im umožňuje zistiť IP adresu prihláseného používateľa alebo všetky úpravy z danej IP adresy, prihlásených alebo anonymných používateľov.
Myslíš si, že Wikipédia aj pri svojej veľkosti dokáže účinne eliminovať rôzne živly a ľudí z rôznych záujmových skupín? Dá sa tomuto vôbec predísť?
Z rôznych živlov máme skúsenosti predovšetkým s nacionalizmom a so snahou pretlačiť toto hľadisko do článkov. Snažíme sa tomu čeliť a verím, ze sa nám to darí. Istý čas bolo na Wikipédii „horúce“ heslo Proti prúdu (internetové noviny s nacionalistickým obsahom – pozn. red.).
Situácia sa časom vyhrotila natoľko, že redaktorov, ktorí strážili úpravy v tomto hesle, začali niektorí používatelia napádať, vyhrážať sa im. Jeden z redaktorov na základe tohto zastrašovania požiadal o zmazanie svojej redaktorskej stránky pre osobné údaje, ktoré na nej mal. Potom správcovia heslo zamkli pre neregistrovaných používateľov. Časom prestali s útokmi. Stáva sa, že do Wikipédie niekto vloží článok, ktorý je vyslovene reklamou na nejakú spoločnosť či produkt. Niekedy je téma encyklopedicky významná a potom vkladateľ často trvá na svojej verzii, keď redaktori upravujú prehnané pozitívne pasáže do prijateľnej podoby.
Ak významná nie je, budí podobný odpor rozhodnutie o zmazaní článku.
O znení ktorých encyklopedických záznamov sa najviac diskutuje medzi wikipediánmi?
Často diskutovaným heslom je Česko-Slovensko, kde hlavným problémom je spojovník. Heslo maďarizácia je zas označené šablónou „neutralita“, ktorá sa do článku vkladá vtedy, ak je – ako hovorí text šablóny, „nestrannosť tohoto článku ľahko spochybniteľná alebo sporná“.
Heslá ako maďarizácia, Ježiš Kristus, cirkev Ježiša Krista, svätých neskorších dní či svojho času Hedviga Malinová a podobne sú touto šablónou označované často, keďže sú to kontroverzné témy a mnoho ľudí má pocit, že k nim má čo povedať.
V poslednom období sa začalo hovoriť o tom, že Wikipédia zavedie istý schvaľovací model uverejňovania článkov. Aký máte na takéto opatrenie názor? Slovenská Wikipédia ešte nie je dostatočne vyvinutá na zavedenie tohto modelu.
(tu)
