Pravda, lož a Wikipedia.org

Čo sa stane s informáciami, ak o ich pravdivosti rozhoduje internetová džungľa?

(Zdroj: NOJHAN/FLICKR.COM)

BRATISLAVA. Desiateho februára tohto roku sa všetky nemecké médiá ponáhľali čitateľov informovať o ich novom ministrovi hospodárstva Karlovi-Theodorovi zu Guttenbergovi. Keďže je šľachtického pôvodu, spolu s jeho skráteným menom uviedli aj všetkých jeho desať ďalších mien. Süddeutsche Zeitung, Die Zeit, Bild a týždenník Der Spiegel však pridali aj jedenáste – Wilhelm. To však v skutočnosti nevlastní.

Ako sa to stalo a prečo všetky médiá urobili tú istú chybu? Sadli na lep študentovi, ktorý chybu náročky zaviedol do internetovej encyklopédie Wikipedia.org. Informáciu prebrali, no nikde si ju neoverili. Chybu síce o pár hodín správcovia Wikipédie opravili, pre printové médiá to už však bolo neskoro. A už po pár ďalších hodinách sa do textu chyba dostala znova – odvolávajúc sa práve na tie médiá, ktoré ju mali pôvodne z Wikipédie.

Tento a ďalšie prípady opäť nastoľujú otázku: čo sa stane s faktmi, ak už o nich nerozhoduje pár zasvätených, ale rovno celá anonymná internetová džungľa, ako je to v prípade Wikipédie?

Múdrejší ustúpi, hlúpy teda vyhral

Spoločný rozum komunity je na jednej strane geniálnym producentom encyklopedického obsahu, no potom sám požiera plody svojej práce, tvrdí jeden zo zakladateľov Wikipédie, profesor Lawrence M. Sanger. Vo februárovom vydaní prestížneho vedeckého časopisu Episteme vydal svoju štúdiu, v ktorej hľadá odpoveď na zásadnú otázku: čo podcenila Wikipédia, že sa občas mýli vo faktoch alebo že dovolí vandalom ničiť svoje kvalitné články?

Wikipédia podcenila rolu expertov, tvrdí Sanger. Vyčlenila im presne rovnaké miesto ako všetkým ostatným, takže ich hlas nepočuť. V prípade sporov má každý hlas rovnakú cenu a bitka o to, čo sa nakoniec objaví na stránke, trvá dovtedy, kým jeden z nich neustúpi. Vyhráva ten, čo vydržal viac. A konsenzus neodbornej verejnosti je viac ako názor zasväteného. Je to džungľa, v ktorej hlavné slovo nemá sova, ale lev.

„Kým experti v samotnej Wikipédii nemajú žiadne špeciálne postavenie, naproti nim je veľké množstvo agresívnych neexpertov, ktorí sa starostlivo starajú o celú paletu článkov,“ píše Sanger. „Sila diletantov pracuje priamo proti zlepšeniu Wikipédie.“

Podľa Sangera to nádherne vidieť pri porovnaní článkov z matematiky a fyziky s tými v rubrike spoločenských vied. Kým o prvých samotná verejnosť skoro vôbec nediskutuje, do ich textov skoro nezasahuje, lebo sa o ne nezaujíma, o textoch v druhej skupine, naopak, vo veľkom diskutuje a zmeny v nich sa dejú skoro dennodenne. Ktorá skupina článkov je kvalitnejšia? Samozrejme prvá. Dokazujú to aj prieskumy – jeden, ktorý robil prednedávnom časopis Nature, ukázal, že v matematickovednej oblasti je chybovosť Wikipédie len o zlomok väčšia ako v popredných encyklopédiách, ktoré píšu profesionálni encyklopedisti. V sociálnych vedách sa mýli oveľa viac.

Cesta od najlepšieho k najhoršiemu

To, čo si dáva Wikipédia za svoj cieľ – primať človeka, aby o téme napísal krátky článok a celá komunita ho následne vylepšila k dokonalosti, sa preto často deje presne naopak. Skoro dokonalý článok od experta komunita postupne degraduje na jeho nižšie štádium tým, že doň zavedie chyby a nepresnosti.

„Z dlhodobého hľadiska vlastne každý článok na Wikipédii vykonáva skoro náhodnú cestu od svojej najvyššej možnej kvality až po najnižšiu, všetko závisí iba od najhúževnatejších a najagresívnejších používateľov,“ napísal Sanger.

Problémom teda ani tak nie sú vandali a rôzne záujmové skupiny, ktoré využívajú slobodu Wikipédie a ničia jej obsah, ako to, že sama osebe ocenila viac tých, ktorí sú na Wikipédii aktívni, než tých, ktorí majú množstvo informácií. A niektorí správcovia radi svoju moc aj využívajú – odmietajú zmeny v článkoch od expertov, ak sa nezhodujú s ich názormi, alebo dupú po nováčikoch, píše Sanger.

Pravda, lož a Wikipédia

Wikipédia teraz uvažuje, že zmeny v článkoch bude možné robiť iba po schválení správcami. Chce tak bojovať proti vandalom a účelovým skupinám, ktoré slobodu doteraz zneužívali. Pomôže však informáciám, ak o ich pravdivosti odteraz nebude rozhodovať džungľa, ale len jej vyvolení a to podľa kľúča, ktorý vlastne nepoznáme? Možno áno a možno nie, myslí si Sanger. Možno to však nie je to najpodstatnejšie, čo by sme mali riešiť.

Aj keď je Wikipédia pozoruhodný výtvor, predstavuje skoro nevyčerpateľnú studnicu poznania, možno by sme mali prestať hľadať odpoveď na otázku, či môže, alebo nemôže byť celkom dokonalá. Možno by len nemala byť tým jediným miestom, kam pôjdeme, ak nás zaujal životopis Georgea Busha alebo Baracka Obamu. A ak nám povie, že obaja už od malička viedli aktívny pohlavný život so svojimi mačkami, neuškodí nám, ak jej to hneď nebudeme veriť.

Slovenská Wikipédia: útoky aj vyhrážky

S wikipediánkou Bubamarou, správkyňou a najaktívnejšou členkou slovenskej verzie stránky Wikipedia.org, sme sa zhovárali o tom, ako vandali zasahujú do projektu.

Koľko aktívnych používateľov má v súčasnosti slovenská Wikipédia?

Registrovaných používateľov je skoro 25000, aktívnych je momentálne 639.

Ako je stránka slovenská Wikipédia členená?

Z hľadiska obsahu článku sú si všetci rovní, teda neexistuje žiadna hierarchia ľudí, ktorí môžu o jeho obsahu prednostne rozhodovať. Dôveryhodní redaktori, ktorých si formou hlasovania zvolili ostatní za správcov, majú prístup k niektorým obmedzeným funkciám. O stupeň vyššie nad správcami sú tzv. byrokrati, ktorí môžu udeliť ostatným používateľom práva správcu. Okrem správcov a byrokratov sú aj tzv. revízori, ktorí majú prístup k rozhraniu a to im umožňuje zistiť IP adresu prihláseného používateľa alebo všetky úpravy z danej IP adresy, prihlásených alebo anonymných používateľov.

Myslíš si, že Wikipédia aj pri svojej veľkosti dokáže účinne eliminovať rôzne živly a ľudí z rôznych záujmových skupín? Dá sa tomuto vôbec predísť?

Z rôznych živlov máme skúsenosti predovšetkým s nacionalizmom a so snahou pretlačiť toto hľadisko do článkov. Snažíme sa tomu čeliť a verím, ze sa nám to darí. Istý čas bolo na Wikipédii „horúce“ heslo Proti prúdu (internetové noviny s nacionalistickým obsahom – pozn. red.).

Situácia sa časom vyhrotila natoľko, že redaktorov, ktorí strážili úpravy v tomto hesle, začali niektorí používatelia napádať, vyhrážať sa im. Jeden z redaktorov na základe tohto zastrašovania požiadal o zmazanie svojej redaktorskej stránky pre osobné údaje, ktoré na nej mal. Potom správcovia heslo zamkli pre neregistrovaných používateľov. Časom prestali s útokmi. Stáva sa, že do Wikipédie niekto vloží článok, ktorý je vyslovene reklamou na nejakú spoločnosť či produkt. Niekedy je téma encyklopedicky významná a potom vkladateľ často trvá na svojej verzii, keď redaktori upravujú prehnané pozitívne pasáže do prijateľnej podoby.

Ak významná nie je, budí podobný odpor rozhodnutie o zmazaní článku.

O znení ktorých encyklopedických záznamov sa najviac diskutuje medzi wikipediánmi?

Často diskutovaným heslom je Česko-Slovensko, kde hlavným problémom je spojovník. Heslo maďarizácia je zas označené šablónou „neutralita“, ktorá sa do článku vkladá vtedy, ak je – ako hovorí text šablóny, „nestrannosť tohoto článku ľahko spochybniteľná alebo sporná“.

Heslá ako maďarizácia, Ježiš Kristus, cirkev Ježiša Krista, svätých neskorších dní či svojho času Hedviga Malinová a podobne sú touto šablónou označované často, keďže sú to kontroverzné témy a mnoho ľudí má pocit, že k nim má čo povedať.

V poslednom období sa začalo hovoriť o tom, že Wikipédia zavedie istý schvaľovací model uverejňovania článkov. Aký máte na takéto opatrenie názor? Slovenská Wikipédia ešte nie je dostatočne vyvinutá na zavedenie tohto modelu.

(tu)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop