SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Leov bakelit je nezničiteľný

Ak niekomu patrí titul Otec umelých hmôt, je to nepochybne Belgičan Leo Hendrik Baekeland. Vynálezca populárneho bakelitu zomrel pred 65 rokmi, vo februári 1944.

(Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

Baekeland sa novým materiálom venoval najmä preto, aby zarobil peniaze.

Leo Hendrik Baekeland

Narodil sa 14. novembra 1863.
Vo februári 1909 ohlásil vynález bakelitu.
V roku 1899 predal vynález fotopapiera Veloxu za milión dolárov.
Zomrel 23. februára 1944.

Bakelit už dávno nepatrí medzi technické zázraky. Svoju nenápadnú úlohu však plní ďalej – typickým príkladom sú zástrčky elektrického vedenia – a patrí medzi najpoužívanejšie umelé hmoty. Pre nás sa však spája skôr s prekonaným a nie príliš úspešným obdobím, symbolom ktorého sú známe „bakeliťáky“ alias trabanty.

Začiatkom storočia bolo všetko inak.

Umelý zázrak

Pred sto rokmi, vo februári 1909, oficiálne ohlásil 45-ročný belgicko-americký chemik Leo Baekeland na zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti v New Yorku, že už dávnejšie vynašiel syntetický materiál, ktorý nahradí vzácnu prírodnú živicu, produkovanú orientálnym chrobákom (šelak).

Nová hmota je nehorľavá, oveľa všestrannejšia a dostupnejšia, čiže lacnejšia. Keď sa za horúca vyformuje, drží svoj tvar, dokonca aj potom, keď sa znovu zahreje. Možnosti použitia sú nepredstaviteľné.

Baekeland získal americký patent, ktorý sa neskôr snažili mnohí spochybniť, no belgický chemik žijúci v USA všetky súdy vyhral. V roku 1910 založil spoločnosť General Bakelit Company, ktorá dodávala na trh tisícky druhov výrobkov pre domácnosti aj priemyselné firmy.

Nezničiteľný Parker

Bakelit sa vydal na víťaznú cestu. Používal sa v automobilovom, elektrochemickom aj odevnom priemysle. Začali sa z neho vyrábať hračky aj gramofónové platne. Prvá takáto platňa zvečnila zvuk džezového orchestra Cabella „Caba“ Callowaya, ktorý hral v legendárnom newyorskom Cotton Clube v časoch prohibície.

Výtvarníci si skúšali svoju predstavivosť pri návrhoch na praktický riad alebo bytové doplnky. Od lesa – vlastne od mrakodrapu – na to išli pracovníci firmy Parker, ktorým ako prvým napadlo využiť bakelit na výrobu plniacich pier. Nezničiteľnosť svojej novinky demonštrovali drastickým spôsobom: hádzali perá na zem z 24 poschodia newyorského mrakodrapu, a potom s nimi písali. Perá fungovali. Baekeland následne nazhromaždil veľký majetok. V roku 1939 sa však rozhodol, že s podnikaním končí. Predal firmu spoločnosti Union Carbide, ktorá sa v decembri 1984 „preslávila“ tragickou haváriou pri výrobe pesticídov v indickom Bhópale.

V stovke najvplyvnejších

Americký časopis Time zaradil Baekelanda medzi sto najvplyvnejších ľudí 20. storočia.

Pritom začiatok jeho kariéry bol sľubný, no nie výnimočný. V škole zvládal fyziku a chémiu tak dobre, že už v sedemnástich sa vďaka štipendiu dostal na univerzitu v Gente. Skončil ju v roku 1884, keď mal 21 rokov.

Zaujal tamojšieho profesora Swartsa, ktorý ho urobil asistentom. Swarts mal peknú dcéru Céline, s ktorou sa Beakeland oženil. No Swarts si pre dcéru predstavoval lepšiu partiu než bol šikovný a nadaný, no predsa len chudobný asistent.

Leo Céline miloval. Možno tu niekde treba hľadať zárodky obrovského úsilia, s ktorým sa pustil do podnikania. Z

chémie toho vedel viac ako ostatní, preto uspel veľmi skoro. Jeho prvým veľkým vynálezom bol fotografický papier Velox, ktorý sa dal vyvolať pri umelom svetle. George Eastman, ktorý v roku 1888 založil firmu Eastman Kodak, od neho patent na Velox kúpil.

Suma, ktorú zaplatil, bola priam astronomická a podľa rôznych zdrojov sa pohybovala od 700-tisíc do milióna dolárov. Baekeland síce musel sľúbiť, že vo fotografickom priemysle s podnikaním skončí, to ho však netrápilo. Mal už nový plán. Ten plán sa volal bakelit.

Postavil si dom v New Yorku, vilu na Floride, a pretože miloval more a pôvodne chcel byť námorníkom, prikúpil k nehnuteľnostiam ešte dve jachty; podobnosť so známym Paulom Allenom, spoluzakladateľom Microsoftu a súčasným majiteľom tretej najväčšej súkromnej jachty na svete, nemusí byť náhodná. Ku koncu života sa z Baekelanda stal čudák: jedol iba konzervy, ktoré mu servírovali na bakelitových podnosoch. Zomrel po mozgovej mŕtvici v newyorskom sanatóriu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vstup do jaskyne Hučivá diera.

Výskum zverejnil časopis Antiquity.


11 h

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 17. aug
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug
SkryťZatvoriť reklamu