Šli sme horským mestečkom a hľadali miesto, kde sa navečeriame. „Tam je podnik, kde výborne varia,“ ukázal náš sprievodca. „A tu varia priemerne, ale zato majú bezdrôtové pripojenie na internet.“
Z tej prvej reštaurácie sa ozýva bežný veselý hluk, v tej druhej sedeli hostia sklonení nad telefónmi a notebookmi. Ale nabité na prasknutie boli obe. To je dobrý test, ako veľmi si ceníme svoju virtuálnu existenciu. Netlačení do rozhodnutia máme všetci sklon tvrdiť, že vydržať hodinu, deň, týždeň, mesiac (nehodiace sa preškrtnite) bez internetového pripojenia nie je žiadny problém. Ale keď je na jednej miske váh šťavnatý steak a na druhej päťdesiat neprečítaných e-mailov (a k nim šľachovité tvrdé hovädzie), je to odrazu vážna dilema. A to ani nehovoríme o blogu a profile na Facebooku.
Čítal som, že keď sa používatelia z celého sveta nemohli pred pár dňami dostať niekoľko hodín ku svojim mailovým účtom na Gmaile a nefungovali ani online googlovské aplikácie, spôsobilo to mnohým ľuďom vážne problémy. Myslím zdravotné problémy. Podľa londýnskeho denníka boli v nemocniciach zaznamenané i prípady nervového zrútenia.
Elektronický komfort nás robí zraniteľnými. Americké médiá referovali minulý týždeň o študentských protestoch na New York University. Rozhnevaní študenti sa zabarikádovali v jedálni a odmietli opustiť budovu do splnenia požiadaviek. Ale ako napísal na webe magazín Columbia Journalism Review, protesty rýchlo ustali po tom, čo univerzita študentom vypla internetové pripojenie a elektrinu. Škoda, že nebol web vynájdený skôr. Veľký október, Víťazný február a ďalšie historické nepríjemnosti mohli byť vyriešené rýchlo a bez problémov odstrihnutím od siete.
Všetky nasledujúce revolúcie sa už bez blogov nezaobídu.
