Prudký rozvoj modernej fotografickej techniky a elektroniky vedcom a ochranárom značne uľahčil skúmanie plachých či nebezpečných zvierat, osobitne v noci. Na vhodných miestach v teréne totiž možno rozmiestniť automatické fotoaparáty či kamery, ktoré sa aktivujú pohybom.
Púštny gepard
Mezinárodná Spoločnosť pre ochranu prírody (Wildlife Conservation Society, WCS) zorganizovala s nadáciou Panthera, ktorej cieľom je chrániť 36 svetových druhov mačkovitých šeliem, prieskum ohrozeného saharského poddruhu geparda štíhleho (Acinonyx jubatus hecki).
Vykonali ho odborníci Zoologickej spoločnosti v Londýne, správy Ahaggarského národného parku v Alžírsku a alžírskej Béjaïaskej univerzity. Výskum pomocou fotopascí zatiaľ pokrýval 2800-kilometrov štvorcových v strednej oblasti Sahary. Zatiaľ zachytili štyri rôzne jedince - gepardy sa dajú rozpoznať podľa vzorovania kožucha.
Saharský gepard zachytený fotopascou v južnom Alžírsku.
Foto: Farid Belbachir/ZSL/OPNA
Zviera obýva púšte a savany v Alžírsku, Nigeri, Mali, Benine, Burkine Faso a Togu. Počet jedincov tohto poddruhu je nejasný. „Saharský gepard je kriticky ohrozený, no o jeho populáciách prakticky nič nevieme, takže tieto nové údaje a pokračujúce výskumy sú mimoriadne dôležité," povedala Sarah Durantová zo Zoologickej spoločnosti.
Doplnil ju James Deutsch z WCS: „Prvé potvrdenie prítomnosti saharských gepardov v Alžírsku fotopascami je prelomový úspech v našich snahách zachrániť tieto veľké mačky."
A Farid Belbachir z Ahaggarského národného parku, ktorý viedol práce v teréne: Ide o neuveriteľné vzácny a záhadný poddruh geparda a súčasné odhady početného stavu populácií, ktoré sú pod úrovňou 250 dospelých jedincov, nemajú pevný základ. Tento výskum nám pomáha určiť početnosť populácií, pohyby a ekológiu."
Populácie saharského geparda sú malé a rozdrobené. Zdá sa, že najväčšia žije práve v Alžírsku. Prieskum tam využije spoluprácu tuaregských pastierov. Saharský gepard bol najnovšie na žiadosť Alžírska s podporou ďalších subjektov zaradený do Dodatku I Konvencie o migrujúcich druhoch, čo umožní jeho medzinárodnú ochranu.
Svetová banka pomáha tigrom
Vo svete zúri ekonomická kríza a vlády a inštitúcie vydávajú jeden stimulačný balíček za druhým. Naprázdno neobišli ani tigre, teda zvieracie. Svetová banka včera venovala spolu s WCS a organizáciou GEF (Global Evironment Facility, spája 178 krajín, medzinárodných inštitúcií, mimovládnych organizácií a súkromný sektor) sumu 2,8-milióna dolárov na projekt Tiger Futures, ktorého cieľom je ich záchrana vo zvyšných fragmentoch prírodného prostredia. (Asi toľko síce stojí jediná vojenská križujúca strela, ale lepšie niečo ako nič.)
Bolo to oznámené na sympóziu na Rockefellerovej univerzite v New Yorku na počesť celoživotného diela terénneho výskumníka zvierat Georgea Schallera z WCS. Aj u nás je - z preložených kníh a z filmových dokumentov - známy najmä v súvislosti s gorilami, no v 60-tych rokoch minulého storočia zakladal výskum tigrov v Indii.
Projektom Tiger Futures - zhoda druhej časti názvu s názvom špekulatívneho maklérskeho produktu je čisto náhodná - sa začína Global Tiger Initiative (GTI, Globálna tigria iniciatíva), ktorú vlani vyhlásil prezident Svetovej banky (World Bank Group) Robert Zoelick. Predpokladá spoluprácu vštkých krajín, kde dosiaľ žijú tigre, najmä vidieckych komunít a úsilie na zníženie pytliactva a ilegálneho obchodu s tigrími produktami. To posledné sa zvlášť týka Číny a Vietnamu. Úspech bude závisieť na konsenze a koordinácii všetkých krajín.
Svetová banka s týmito cieľmi zladí svoje existujúce programy v predmetných krajinách. Ponúkla sa, že v roku 2010 usporiada Summit Roku tigra pre odborníkov na výskum a ochranu tigrov z celého sveta. Do Tiger Futures sa majú zapojiť i ďalšie veľké medzinárodné ochranárske organizácie, ako sú WWF (World Wildlife Fund) a IUCN (International Union for the Conservation of Nature).
Sibírsky tiger „lapený" vo fotopasci v odľahlej časti ruského Ďalekého východu.
Foto: Wildlife Conservation Society
Tigria minulosť a prítomnosť
V minulosti tigre obývali väčšinu Ázie - od oblasti Kaspického mora až po Jávu a terajší ruský Ďaleký východ. Dnes už podľa kvalifikovaných odhadov žijú iba na 7-percentách svojho pôvodného historického areálu. Navyše značne rozdrobene - v južnej a juhovýchodnej Ázii, na Ďalekom východe a v severovýchodnej Číne, možno v Kórei.
Nuž a aj v rámci týchto zvyškových 7-percent jestvujú stabilne sa rozmnožujúce tigrie populácie iba na približne desatine disponibilných ekosystémových stanovíšť. Predovšetkým je to v prísne strážených prírodných rezerváciách. Mimo nich tigrom buď hrozí rýchla záhuba od pytliakov, alebo nenájdu dosť koristi.
Tigre podľa WCS ohrozuje najmä strata a poškodzovanie ich ekosystémových stanovíšť, ďalej legálny aj ilegálny lov tigrej koristi, hlavne vysokej zveri, a napokon priame zabíjanie tigrov pri stretoch s vidiečanmi či komerčnom pytliactve jednak pre kožušiny a iné časti tela používané ako ozdoby, jednak pre tradičnú medicínu.
Cieľom Tiger Futures je aj upresniť počty zvyšujúcich tigrích populácií, k čomu poslúži rozšírený a skvalitnený systém fotopascí. Pred dvesto rokmi žilo 100-tisíc až 500-tisíc tigrov. Dnes je ich na svete približne 5-tisíc. Čosi menej ako polovicu (2300) z toho tvoria jedince v reprodukčnom veku. IUCN preto tigre dala na zoznam ohrozených zvierat.
Zdroje: Komuniké World Conservation Society z 23. a 26. februára 2009.
