Americký ichtyológ opísal nový druh ryby, ktorá sa pohybuje ani nie tak plávaním, ako poskakovaním - zhrubnutými plutvami, pripomínajúcimi nohy, sa odráža od dna a vpred ju poháňajú výtrysky vody. Pritom sa skrúca, aby bola čo najguľatejšia. Vyzerá ako prízrak z drogovej halucinácie. Nečudo, že jej vedec dal „psychedelická" aj do mena.
Novoobjavená ryba Histiophryne psychedelica patrí do radu čertotvarých (Lophiiformes) a čeľade anténovcovitých (Antennariidae). Obýva vody Bandského mora pri ostrove Ambon, ktorý je súčasťou východoindonézskeho súostrovia „korenia", Molúk. Konkrétne koralové útesy. Pravdepodobne je doma aj inde v Indonézii.
Dospelé jedince sú veľké iba približne ako ľudská päsť. Telo husto vzorované zebrovitými pásmi majú sťaby zo želatíny. Pokrývajú ho hrubé záhyby kože, aby sa ryba nezranila pri získavaní potravy, ktorú si hľadá v kútikoch a štrbinkách útesu, kde hrozia mimoriadne ostré výbežky koralov. Tvor má sploštenú hlavu s očami nasmerovanými dopredu. Vedci z toho usudzujú, že možno vidí binokulárne, tak ako ľudia.
Histiophryne psychedelica v plnej kráse. Zhrubnuté hrudné plutvy využíva ako nohy.
Foto: David Hall/seaphotos.com
Skok, výtrysk, skok, výtrysk...
Zvlášť pozoruhodný je ale jej pohyb vo voľnejšom priestore. V podstate vtedy poskakuje, odrážajúc sa odo dna či povrchu útesu hrubými plutvami na bokoch tela. Súčasne vystrekuje vodu z malých žiabrových otvorov, čo ju posúva dopredu. Chvostom nekormidluje, ale skrúca ho do jednej strany. Ryba týmto nadobúda celkovo guľovitý tvar, ktorým pripomína nafúknutú gumovú loptu.
Výtrysky vody využívajú na „štart" odo dna aj ďalšie anténovcovité a iné ryby, no ani u jednej sa dosiaľ nepozorovalo podobné poskakovanie, ako pri H. psychedelica.
Objavil a pomenoval ju Theodore Pietsch z Washingtonskej univerzity v Seattle (USA). S dvomi kolegami, Rachel Arnoldovou a Davidom Hallom, majiteľom fotografickej potápačskej firmy, o tom uverejnil článok - predbežne online - v časopise Copeia, ktorý vydáva Americká spoločnosť ichtyológov a herpetológov (skúmajú ryby a plazy).
Typický spôsob pohybu H. psychedelica - tu mladého jedinca. Celková farebná tónina tohto i nasledujúceho videa ide do červena, takže neodráža reálne sfarbenie tvora. Fotografie v tomto článku sú ale farebne verné.
H. psychedelica sa ale nepohybuje iba unikátnym poskakovaním. Hrudné plutvy jej občas slúžia ako nohy - po koralovom útese „kráča".
Prekvapenie z prístavu
Dospelého jedinca nezvyčajnej ryby s dopredu orientovanými, akoby ľudskými očami, prví zbadali v januári 2008 sprievodca a majitelia turistickej potápačskej firmy so základňou na Ambone. Prekvapivo vo frekventovanom prístave Ambonu, lebo, ako sa neskôr ukázalo, je dosť plachá. Snímky prebehli svetovými médiami. Rybu poslali na identifikáciu Theodorovi Pietschovi. Odvtedy potápači pozorovali veľký počet dospelých i mladých jedincov.
Testy DNA ukázali, že ryba patrí do rodu anténovcovitých Histiophryne a je jeho tretím známym druhom. No zvyšné dva druhy sú voči nej sfarbené pomerne fádne. A navyše voči väčšine anténovcovitých a čertotvarých nemá návnady - tenké, na konci rozšírené výbežky vyrastajúce z čela. Taká ryba sedí na dne či na povrchu koralového útesu, s ktorými často farebne splýva, a hýbe návnadou, ba ju i „rozsvecuje a zhasína", aby prilákala korisť.
H. psychedelica to nerobí a celkove sa javí ako veľmi plachá. Už krátko po tom, čo ju potápači zbadajú, hľadá nový úkryt. Zrejme to je dôvod, prečo tak dlho unikala ľudskej pozornosti.
Foto: David Hall/seaphoto.com
Sedemnásťročné omeškanie
Napriek základnej skutočnosti, opäť na rozdiel od iných anténovcovitých, že farebne nesplýva s prostredím a zachováva si výrazné pásovité vzorovanie tela. Pásovanie každej ryby je navyše individuálne, podľa rachel Arnoldovej akoby išlo o odtlačky prstov, takže vedci dokázali ľahko rozpoznávať rôzne jedince.
Nedá sa ale vylúčiť, že ryba sa práve výrazným pásovaním predsa len usiluje splývať s prostredím a napodobňuje koraly. Bádatelia uviedli typy koralov, ktorých sa to môže týkať.
Farby a vzorovanie tela si však zachovávajú iba živé jedince. Preparáty v etanole rýchlo vyblednú, už za niekoľko dní. Pásy potom vidno iba pod mikroskopom.
Foto: David Hall/seaphoto.com
Vysvetľuje to kurióznu skutočnosť - Theodore Pietsch dostal dva exempláre tejto ryby už v roku 1992. Pochádzali zo zásielky živých rýb z Bali a pôvodne mali nezvyčajné sfarbenie a odosielatelia ich nazvali „esovité čerty". No sprievodné fotografie boli nekvalitné a kým exempláre dorazili, už boli prakticky biele. Keď sa na ne teraz pozrel cez mikroskop, zbadal pásovanie. Sedemnásť rokov mal v zbierkach neznámy druh ryby a neuvedomil si to!
Hlavné zdroje: Copeia online z 18. februára 2009; Komuniké University of Washington z 24. februára 2009.
