V Antarktíde našli Alpy

Medzinárodný tím potvrdil, že na východe Antarktídy existuje pod ľadovým štítom pohorie podobné európskym Alpám. Zrejme spôsobilo vznik štítu.

BRATISLAVA. Záujem o polárne oblasti rastie. Nielen pre vedecké a poznávacie ciele, ale aj ekonomické a politické. Kým arktická oblasť je rozdelená na zóny piatich krajín (Dánsko, Kanada, Nórsko, Rusko a USA), Antarktída má medzinárodný štatút.

Aktuálny Medzinárodný polárny rok (International Polar Year, IPY) je už tretí, po rokoch 1882-1883 a 1932 - 1933. Výskumy sa začali v roku 2007 a oficiálne sa skončili včera (25. februára 2009) ceremoniálom v Ženeve.

Lietadlá a seizmografy

Do IPY patril aj projekt venovaný Gamburcevovej provincii vo východnej Antarktíde (AGAP). Najzaujímavejšie poznatky priniesli terénne práce v decembri 2008 a januári 2009.

Na AGAP-e spolupracovali vedci, inžinieri, piloti a podporné profesie z USA, Nemecka, Austrálie, Kanady, Číny, Japonska a Veľkej Británie.

Využívali dve ľahké dvojmotorové prieskumné lietadlá Twin Otter. Na palube mali radar, ktorého lúč prenikal ľadom, a senzory na meranie gravitačného a magnetického poľa. Vedci využívali aj sieť seizmografov.

Štyri kilometre pod ľadom

Lietadlá nalietali ekvivalent niekoľkých obletov zemegule. Seizmografy rozmiestnili na ploche zodpovedajúcej štátu New York.

Napokon potvrdili existenciu horského pásma, považovaného za príčinu silného zaľadnenia východnej Antarktídy a získali mapu terénu pod ľadom.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Ľad je tam hrubý vyše štyri kilometre. Tvorí súčasť Východoantarktického ľadového štítu s plochou vyše desať miliónov kilometrov štvorcových. AGAP z toho pokryl asi pätinu. „Úvodné poznatky z AGAP-u založené na aerogeofyzikálnych prieskumoch a údajoch zo siete seizmometrov boli mimoriadne vzrušujúce, ale vyvolali tiež dodatočné otázky o úlohe Gamburcevových hôr v zrode Východoantarktického ľadového štítu," povedal geofyzik Fausto Ferraccioli z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei, šéf britskej časti tímu.

Prienik do neznáma

Ferraccioli doplnil: „Teraz nielenže vieme, že sú tam hory veľké ako európske Alpy, ale že majú aj podobné vrcholy a údolia. To však iba zväčšuje záhadu, týkajúcu sa spôsobu utvorenia obrovského Východoantarktického ľadového štítu. Keby ľadový štít rástol pomaly, očakávali by sme, že hory zerodujú na plošinu.

Vrcholy a údolia však môžu naznačovať, že ľadový štít vznikol rýchlo - ibaže nevieme ako. Veľkou výzvou je teraz pre nás hĺbkový ponor do údajov, aby sme lepšie pochopili, čo sa tam pred miliónmi rokov prihodilo."

Význam výsledku ilustrujú aj slová Michaela Studingera z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku, jedného z šéfov americkej časti tímu: „Náš tím ľudí zo siedmich krajín, spolupracujúcich v podmienkach, ktoré patria k najdrsnejším, aké si dokážeme predstaviť, pri priemernej teplote mínus 30 stupňov Celzia podrobne zobrazil posledné nepreskúmané pohorie na Zemi. Ako naše dve prieskumné lietadlá prelietavali nad plochým bielym ľadovým štítom, odhaľovali prekvapivo zvlnený terén s hlboko zarezanými údoliami a veľmi strmými vrcholmi."

Našli aj vodu

Údaje získané v rámci AGAP-u potvrdili nielen existenciu „Álp pod ľadom", ale aj skoršie objavy rozsiahlej siete jazier a riek pod ľadovým štítom juhopolárneho kontinentu, ktorého rozmery zodpovedajú súhrnnej ploche USA a Mexika.

„Teplota okolo našich táborov bola okolo mínus 30 stupňov Celzia, no tri kilometre pod nami pri dne ľadového štítu sme v údoliach zaznamenali kvapalnú vodu," povedala ďalšia šéfka americkej časti tímu Robin Bellová z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme. „Radar na krídlach lietadiel nám ukázal, že pri základni ľadového štítu bolo oveľa teplejšie," doplnila.

Fantastické finále

Údaje z AGAP-u poslúžia tiež pri upresnení pohybov ľadových masívov, čo zníži rozsah neurčitostí v rámci predpovedí potenciálneho stúpania oceánskych morských hladín. Vedci tiež čakajú, že pomocou terabytov údajov odhalia polohu najstaršieho ľadu na svete. Časť seizmografov pracovala cez antarktickú zimu pri teplote mínus 73 stupňov Celzia.

Príznaky existencie Gamburcevových hôr pod Východoantarktickým ľadovým štítom ako prví odhalili ruskí vedci v roku 1957. Hory však zostávali jednou z antarktických záhad - až do zavŕšenia AGAP-u.
„Je to fantastické finále Medzinárodného polárneho roku," dodal Fausto Ferraccioli. A doplnila ho Robin Bellová: „AGAP je akýmsi emblémovým ukazovateľom, čo všetko môže dokázať medzinárodná vedecká komunita, keď spolupracuje."

Hlavný zdroj: Komuniké National Science Foundation