V Antarktíde našli Alpy

Vedci zo siedmich krajín zobrazili posledné nepreskúmané hory na Zemi.

Americký geológ odoberá vzorky pri špici antarktického horského vrcholu.(Zdroj: JUDIT HERSKO)

Medzinárodný tím potvrdil, že na východe Antarktídy existuje pod ľadovým štítom pohorie podobné európskym Alpám. Zrejme spôsobilo vznik štítu.

BRATISLAVA. Záujem o polárne oblasti rastie. Nielen pre vedecké a poznávacie ciele, ale aj ekonomické a politické. Kým arktická oblasť je rozdelená na zóny piatich krajín (Dánsko, Kanada, Nórsko, Rusko a USA), Antarktída má medzinárodný štatút.

Aktuálny Medzinárodný polárny rok (International Polar Year, IPY) je už tretí, po rokoch 1882-1883 a 1932 - 1933. Výskumy sa začali v roku 2007 a oficiálne sa skončili včera (25. februára 2009) ceremoniálom v Ženeve.

Lietadlá a seizmografy

Do IPY patril aj projekt venovaný Gamburcevovej provincii vo východnej Antarktíde (AGAP). Najzaujímavejšie poznatky priniesli terénne práce v decembri 2008 a januári 2009.

Na AGAP-e spolupracovali vedci, inžinieri, piloti a podporné profesie z USA, Nemecka, Austrálie, Kanady, Číny, Japonska a Veľkej Británie.

Využívali dve ľahké dvojmotorové prieskumné lietadlá Twin Otter. Na palube mali radar, ktorého lúč prenikal ľadom, a senzory na meranie gravitačného a magnetického poľa. Vedci využívali aj sieť seizmografov.

Štyri kilometre pod ľadom

Lietadlá nalietali ekvivalent niekoľkých obletov zemegule. Seizmografy rozmiestnili na ploche zodpovedajúcej štátu New York.

Napokon potvrdili existenciu horského pásma, považovaného za príčinu silného zaľadnenia východnej Antarktídy a získali mapu terénu pod ľadom.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Ľad je tam hrubý vyše štyri kilometre. Tvorí súčasť Východoantarktického ľadového štítu s plochou vyše desať miliónov kilometrov štvorcových. AGAP z toho pokryl asi pätinu. „Úvodné poznatky z AGAP-u založené na aerogeofyzikálnych prieskumoch a údajoch zo siete seizmometrov boli mimoriadne vzrušujúce, ale vyvolali tiež dodatočné otázky o úlohe Gamburcevových hôr v zrode Východoantarktického ľadového štítu," povedal geofyzik Fausto Ferraccioli z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei, šéf britskej časti tímu.

Prienik do neznáma

Ferraccioli doplnil: „Teraz nielenže vieme, že sú tam hory veľké ako európske Alpy, ale že majú aj podobné vrcholy a údolia. To však iba zväčšuje záhadu, týkajúcu sa spôsobu utvorenia obrovského Východoantarktického ľadového štítu. Keby ľadový štít rástol pomaly, očakávali by sme, že hory zerodujú na plošinu.

Vrcholy a údolia však môžu naznačovať, že ľadový štít vznikol rýchlo - ibaže nevieme ako. Veľkou výzvou je teraz pre nás hĺbkový ponor do údajov, aby sme lepšie pochopili, čo sa tam pred miliónmi rokov prihodilo."

Význam výsledku ilustrujú aj slová Michaela Studingera z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku, jedného z šéfov americkej časti tímu: „Náš tím ľudí zo siedmich krajín, spolupracujúcich v podmienkach, ktoré patria k najdrsnejším, aké si dokážeme predstaviť, pri priemernej teplote mínus 30 stupňov Celzia podrobne zobrazil posledné nepreskúmané pohorie na Zemi. Ako naše dve prieskumné lietadlá prelietavali nad plochým bielym ľadovým štítom, odhaľovali prekvapivo zvlnený terén s hlboko zarezanými údoliami a veľmi strmými vrcholmi."

Našli aj vodu

Údaje získané v rámci AGAP-u potvrdili nielen existenciu „Álp pod ľadom", ale aj skoršie objavy rozsiahlej siete jazier a riek pod ľadovým štítom juhopolárneho kontinentu, ktorého rozmery zodpovedajú súhrnnej ploche USA a Mexika.

„Teplota okolo našich táborov bola okolo mínus 30 stupňov Celzia, no tri kilometre pod nami pri dne ľadového štítu sme v údoliach zaznamenali kvapalnú vodu," povedala ďalšia šéfka americkej časti tímu Robin Bellová z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme. „Radar na krídlach lietadiel nám ukázal, že pri základni ľadového štítu bolo oveľa teplejšie," doplnila.

Fantastické finále

Údaje z AGAP-u poslúžia tiež pri upresnení pohybov ľadových masívov, čo zníži rozsah neurčitostí v rámci predpovedí potenciálneho stúpania oceánskych morských hladín. Vedci tiež čakajú, že pomocou terabytov údajov odhalia polohu najstaršieho ľadu na svete. Časť seizmografov pracovala cez antarktickú zimu pri teplote mínus 73 stupňov Celzia.

Príznaky existencie Gamburcevových hôr pod Východoantarktickým ľadovým štítom ako prví odhalili ruskí vedci v roku 1957. Hory však zostávali jednou z antarktických záhad - až do zavŕšenia AGAP-u.
„Je to fantastické finále Medzinárodného polárneho roku," dodal Fausto Ferraccioli. A doplnila ho Robin Bellová: „AGAP je akýmsi emblémovým ukazovateľom, čo všetko môže dokázať medzinárodná vedecká komunita, keď spolupracuje."

Hlavný zdroj: Komuniké National Science Foundation

lietadielko_res.jpg

Jedno z prieskumných lietadiel použitých pri AGAP.
FOTO - ROBIN BELL/LAMONT-DOHERTY EARTH OBSERVATORY

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 794
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 208
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 424
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 175
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 470
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 466
  7. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 014
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 856
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 832
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 025

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop