;) |
Tak za prvé: je to stratégia od Ensemble Studios.
Za druhé: je to posledná hra vychádzajúca pod značkou Ensemble Studios.
Tretí dôvod: je to konzolová stratégia, ktorá sa dá pohodlne ovládať.
A posledný klinček do rakvičky: bavilo nás to. Fakt a bez preháňania.
Nazvať Halo Wars kontroverznou stratégiou je trochu blud. Hodnotiť ju ako priemernú taktiež. Na kultový hit nemá. Výsledok, ktorý musíme prizvukovať: je to sakra dobrá hra.
Keď sa svetom rozletela správa, že tvorcovia vynikajúcej série Age of Empires , Ensemble Studios, končia, rozhodne si viacerí z nás zaklopali na čelo a potichu sa spýtali, či má niekto v Microsofte všetkých päť pohromade. Samozrejme, vyčíňa tu kríza sťa prírodný živel, avšak rozpustiť tím talentovaných a skúsených vývojárov takmer bezdôvodne, len preto, že sa jednoducho musí šetriť, to sa jednoducho nerobí. Už teraz vieme o dvoch vývojárskych tímoch, ktoré vznikli rozpadom nášho najobľúbenejšieho tvorcu strategických titulov (bývalý Westwood sa neurazí). Halo Wars je poslednou hrou, ktorú dostávame pod ich logom a že si na nej dali záležať, je jednoducho samozrejmosťou. Pri sledovaní záverečných titulkov a ďakovačiek fanúšikom vám prebehne hlavou každý projekt od Ensemble. Aj napriek tomu, že ide o strategický titul úplne iného ranku, jeho hrateľnosť je nápadne podobná chytľavosti predošlých hier od Ensemble. Skúsení to pocítia hneď po niekoľkých minútach hrania, ostatní zostanú prekvapení a rozmýšľajú, ako ich tak jednoduchá hra môže baviť. Ide totiž takmer o casual stratégiu.
Spraviť stratégiu pre PC už dnes nie je veľký problém. Vytvoriť kvalitnú už samozrejme áno. Na konzolo nehovoriac. Väčšina vývojárov si konečne začína uvedomovať, že prostý port pre konzolu fungovať nebude a milióny nezarobia. Nedôverčiví hráči v tomto prípade skutočne čakajú na recenzie, aby zistili, že sa to nedá ovládať, je to nehrateľné, je to náročné, vyzerá to ako fotky starej mamy alebo to vôbec nie je stratégia. Myš v kombinácii s klávesnicou je veľmi silným konkurentom osamoteného gamepadu a môže pred vami kmitať dvomi analógovými páčkami ako len chce. Na toto doplatili stratégie od EA a len posledný Red Alert 3 sa dal označiť za celkom hrateľný kúsok. Nedávno vydaný EndWar od Ubisoftu zas išiel na žáner real-time stratégií úplne inak. Gamepad nepotrebujete, príkazy bliakate. Ak vám už vyschlo v hrdle, prípadne sa pri tom cítite trochu trápne (žiaľ, ono to vekom príde), dá sa to zvládnuť vďaka jednoduchému ovládaniu. Tam to pochovala hrateľnosť, ktorej úroveň klesala až pod povestný bod mrazu a všetci sme svorne zaspali pred obrazovkami.
Ensemble Studios radšej pracovali o niekoľko mesiacov dlhšie a nespravili len ovládaciu schému prispôsobenú gamepadu, ale rovno vytvorili rovno hru ušitú na mieru konzolistov a podriadili jej všetko. Stovky jednotiek nečakajte, obmedzenie počtu je pomerne striktné a keď sa vám podarí plahočiť s dvomi desiatkami jednotiek, bude to vaše maximum a aj to vám čoskoro podochnú, pretože ste si nakúpili pandrláčikov so vzduchovkou za lacný peniaz. Jednotkový strop je daný obmedzujúcim počtom ľudí. Pešiak zaberie jedno miesto, podobne drsný chlapík s plameňometom, vodič Warthogu taktiež jedno. Do tanku Škorpión nasadnú traja vojaci, slabšiu Kobru zas zvládnu dvaja, rovnako Wolverina. Z lietajúcich jednotiek určite spoznáte Sršňa pre dvoch pilotov a užívať si budete aj devastujúcu silu šesťmiestneho Kondora. To máme základné jednotky, ktoré ešte môže doplniť kráčajúci obor, Slon, opravujúci Kyklop a podobne. Ako sami vidíte, druhov jednotiek je pomerne málo a predstavená strana konfliktu UNSC má sokov na druhej strane (Covenanti) takmer totožných. Okrem hlavných protivníkov, agresívnych Covenantov, vás bude zabávať aj nákaza Flood, ale o tom neskôr.
Na mape môžete mať v jednom momente jednotky pre 30, respektíve po vylepšení 40, ľudí. Zrátate si to sami. Pomerne málo jednotiek, ich obmedzený počet – a z toho nám vyplýva, že nebudete roboticky plodiť na základni desiatky jednotiek sťa povestná čerešňa (keby sme spomenuli čosi rómske, boli by sme popoťahovaní). Vyrobíte si obmedzenú skupinu, najlepšie pestrú (trojuholník kameň-papier-nožnice, či vlastne pechota-vozidlo-lietadlo tu funguje) a hybaj ho do boja. Ono základňa je taktiež špecifická, podobná systému Battle for Middle-Earth 2. Máte vyhradené miesto, kde môže domovský stánok byť. Niekedy, podľa typu úlohy, je týchto miest niekoľko, takže sa o ne s protivníkom preťahujete, inokedy máte len jednu základňu a niekedy ani to nie. Každá základňa má po maximálnom vylepšení sedem miest pre budovy, takže premýšľate, čo postavíte, ktorú budovu obetujete na úkor inej. Taktizovanie by čisto teoreticky pri šiestich druhov budov prísť nemuselo, ale nie je to len tak.
Správa surovín nie je typu: vyrobím panáka a pošlem ho zbierať jahody do lesa, potom nech napíli trochu dreva, donesie nejaké šutre a ligotavé kamene. To by bolo, na konzolovú stratégiu, nenormálne (a nemorálne) chaotické a obmedzujúce. Čo si budeme nahovárať, kto hral konzolový Red Alert 3, prikyvuje. Stavebná surovina je vlastne len jedna a nazvite si ju ako chcete. Kredity, peniaze, ruda, jednocentové mince vo vašej peňaženke. Rastúce číslo je pravidelne generované vo Výrobných skladoch. Rýchlosť výroby tejto meny môžete urýchliť vylepšením, ale vždy len raz, takže napokon zistíte, že postavené musíte mať minimálne dve, najlepšie hneď tri budovy na chrlenie potrebných kreditov. To, že vám pribúdajú po desiatkach, ešte neznamená, že sa v nich – hlavne zo začiatku – budete kúpať. Budovy ako také sú lacné, avšak keď začnete vylepšovať jednotky a jeden update (je ich hneď niekoľko) vám zhrabne 900 kreditov, pričom tú desiatku vygeneruje jedna budova (nech nežerieme, tak už vylepšená) behom 3-4 sekúnd, čakať so založenými rukami a automaticky všetko „odklikávať“ nebudete. Ono treba jednotky aj vyrábať (a že 5,50 nestoja, pripomínať netreba), padajúce v boji nahrádzať novými a podobne.
Prvý oriešok preto leží pred vami hneď na základni. Po druhom, teplom miestečku sa budete hnať ako psy za kosťou a keď to nepôjde, musíte si jednoducho vybrať, či postavíte Kasárne a budete mať armádu panáčikov alebo radšej obetujete Letisko. A budete vôbec potrebovať Laboratórium na vylepšenie niektorých vlastností? Ono vám totiž na jednej základni zaberú dve ďalšie miesta Reaktory produkujúce energiu. Jednotlivé upgrade-y alebo jednotky budete mať prístupné len vtedy, ak máte určitú úroveň energie. Prehľadnosť nadovšetko, takže jednoduchý reaktor generuje jednu jednotku, vylepšený, za nekresťanskú sumu, dve. Tie najlepšie jednotky potrebujú štyri jednotky energie a vám teda zostane jediné: dve miesta na militantné budovy, medzi ktorými sa musíte rozhodnúť, ak chcete aktívne, efektívne a rýchlo reagovať na nepriateľský pohyb. Mierny závan taktiky musí cítiť aj stratégiami nedotknutý hráč. Nehodiace sa budovy jednoduchou voľbou likvidujete (a neprídete o peniaze, výrobná cena sa vám vráti, investícia do vylepšení však už nie), takže sa dá s trochou snahy pružne reagovať na nepríjemne sa vyvíjajúcu situáciu.
Jednoduché princípy vám teraz už musia byť viditeľné. Funguje to skutočne primitívne, jednotlivé úrovne v singleplayeri netrvajú viac ako 30 minút a neustále musíte niečo riešiť. Bolo by to na dve veci, keby sa to nedalo ovládať. Ale Halo Wars sa ovládať dá, dokonca lahodne a na myš si po osvojení základných povelov ani nespomeniete. Prispôsobená rýchlosť boja a pohybu po mape (a počtu jednotiek a ich pomerne dobrej inteligencie, pathfindingu...) vám nebude robiť problém, pohľad sa dá oddialiť do postačujúcej vzdialenosti. Označovať jednotky môžete buď všetky, tie ktoré práve vidíte, určitého druhu alebo si ich vyberiete cez kruhový označovač (stlačíte A, na obrazovke uvidíte kruh s určitým priemerom a ktorá jednotka do tohto miesta spadne, je automaticky označená). Jedno tlačidlo slúži na pohyb/útok (X), druhé na špeciálny útok (Y), jedným všetko rušíte (B) a krížový D-pad zas dovoľuje rýchlo sa premiestňovať na základňu, k určitej skupine jednotiek alebo si vyberiete jeden z bonusov (liečenie, bombardový nálet...) za určitú sumu kreditov. Necítite sa, akoby ste nič nestíhali, nemali všetko pod palcom. V Halo Wars si pokojne vyberiete čo potrebujete, kruhové menu výroby všetko uľahčujú a jediným negatívom je, že pre výrobu jednotiek sme museli neustále chodiť späť na základňu. Trvalo to síce len pol sekundy, ale aj tak. Do niečoho kopnúť musíme.
Technické spracovanie je veľmi špecifické. Ako ste si už istotne všimli, tu a tam sa objavil termín buď neznámy alebo lokalizovaný (áno, Halo Wars obsahuje české titulky a texty sú lokalizované). Halo fanúšikovia budú nadšení z toho, že majú možnosť ovládať dobre známe jednotky a v preklade neboli sprasené, niektoré názvy dokonca radšej ostali v originálnom znení. Nechýbajú dokonca ani ultimátni Spartania. Keďže sa príbeh Halo Wars odohráva 20 rokov pred prvým Halo – to je taká strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá sa dočkala už troch dielov; možno ju poznáte – nemusíte predlohu vôbec poznať, príbeh, aj keď pomerne jednoduchý, pochopíte všetci. Ľudská civilizácia združená do UNSC (United Nations Space Command) vedie boj proti Covenantom, ktorým sa podarilo odhaliť tajomný artefakt a s ním aj organického agresora Flood. Covenantom musíte zabrániť v aktivovaní artefaktu, inak nadobudnú obrovskú silu a ľudstvo rozprášia na cimpr-campr. Ako seržant Forge sa preto prebijete cez 15 úrovní a záver, hoc nie veľmi prekvapujúci, si užijete. Halo reálie potešia, je to akoby spravil niekto stratégiu zo sveta Half-Life - ak vám je svet Halo neznámy.
Ale späť k technológii. Jednotiek mnoho nie je, no ani napriek tomu nie je vizuálna stránka príliš príťažlivá. Nie je to niečo otrasné, len terén nepobral toľko detailných textúr, koľko by možno mal. Animácie jednotiek sú podobné tým z akčnej predlohy. Stále to však vyzerá príliš umelo, niekedy prázdno. Na druhú stranu sú úrovne pestré a prejdete sa po snehu, lúkach, vesmírnej lodi, púštnej oblasti, v obrovských komplexoch – a stále budete mať pocit, že je spracovanie, aj architektúra budov priemerná. Lenže podobný názor by ste získali pri sledovaní záberov z akčných titulov Halo a celé univerzum je proste také. Grafika rozhodne neoslní, neprekvapí, ale často sa pristihnete pri tom, že zoomujete na niektorú budovu, vychutnávate si pohľad na boj – dizajn máp je totiž skvelý a dobre sa na to pozerá. Je to niečo ťažko opísateľné, ale v tej jednoduchosti nájdete krásu a poviete si, že hoci to nedosahuje úrovne strategických hier či už na PC, alebo aj tých konzolových, svoju úlohu si statne plní. Inou kávou sú animované sekvencie, ktoré vás sprevádzajú medzi jednotlivými misiami. Jednoducho: Blizzard má vážnu konkurenciu. Sú nielenže nádherné, dokonalé, ale vynikajúco posúvajú príbeh, uvádzajú do deja konkrétnej misie a žiadnu z nich nebudete chcieť premeškať.
Audio stránka má dva základné body: zvukové efekty a hudba. O tom druhom len v dobrom, pretože hudobné motívy pochádzajúce z akčných predchodcov sa do individuálnych situácií v strategickom meradle hodia rovnako ako v prípade strieľačky z vlastného pohľadu. Burcujú do boja a vytvárajú vynikajúcu atmosféru. Z jednotlivých skladieb sme boli nadšení už vtedy a teraz musíme byť dupľom. Určite musíte mať v pamäti známy, hlavný motív tretieho dielu – povedzme aj z traileru. Keď zaznie táto skladba, presúvate sa nad bojisko a snahu oboch strán o dosiahnutie víťazstva len sledujete, tu a tam sa zapojíte do boja, no chcete si to hlavne užiť. Aj vďaka hudbe. Zvukové efekty sú typicky „halo-vské“, takže Covenanti škriekajú tak ako to poznáme, zbrane vydávajú obdobné zvuky, hlasy jednotiek taktiež. To rozoberať nebudeme, dôležité je, že neustále niečo hučí, niečo znie. Pokojné momenty rozhodne nemusia byť ešte tiché a v Halo Wars ani nebudú.
No tak dobre, má to dobre vymyslené systémy, ovláda sa to vynikajúco, je to známy svet, vyzerá to tak akurát a hudba dvíha atmosféru. To je celé fajn, lenže by sme tomu dali niečo medzi šesť a sedem a ťahaj, zlatá stratégia domov. Lenže nie. Halo Wars je stratégia, kde je každá úroveň iná, vyžaduje iný prístup, riešite v nej niečo iné. Síce sa nevyhnete budovaniu základne a riešeniu typu „musím zničiť toho tam na druhej strany mapy“, ale jeho dosiahnutie býva odlišné. K dispozícii sú eskortovacie úrovne, v ktorých nič nestaviate, inokedy musíte za určitý čas zničiť nepriateľské zátarasy, aby ste uvoľnili prístup k transportným lodiam. Môžete sa naopak určitý čas brániť, držať určité územie. Medzi dve najzaujímavejšie úlohy patrí rozhodne čistiaca misia priamo na vesmírnej lodi Spirit of Fire alebo úpenlivý boj s hlavou obrovského Skaraba. Na určitý smer zamerané úlohy sú síce lineárne, striktne zadané, ale zároveň zábavné. Tak napríklad pod odpálení ochranného obalu zistíte, že telo Skaraba je síce neaktívne, no hlava neustále vysiela prúd smrtiaceho žiarenia. Vaša základňa je na istý čas chránená zátarasami, no tie nevydržia dlho. Musíte nájsť napájanie Skaraba, zneškodniť zdroje a tým čo najviac spomaliť jeho otáčajúcu sa hlavu. Následne ju samozrejme zneškodniť. Ak budete mať na mále a jediný zásah rozmetá vašu základňu, budete Skarabovi naschvál podhadzovať „nové mäso“, len aby nešiel nežiadaným smerom, ale za jednotkou, ktorú roztaví behom pár sekúnd. A zároveň ho budete z druhej strany likvidovať. Pomaličky a trpezlivo. Adrenalín a zábava – spojenie, ktoré prekoná aj reštart danej úrovne.
Príkladov by sa dalo nájsť ešte niekoľko, ale odhaľovanie cieľov misie necháme na vás. Sú odlišné a nesmierne zábavné a presne toto cítime vždy pri hraní titulov od Ensemble Studios, pričom tentoraz sa skutočne vytiahli. Jediným, a podstatne výrazným, problémom je, že – a to ste si možno už aj sami spočítali – kampaň vám na normálnej obtiažnosti zaberie tak 7-8 hodín hrania. Je to málo, to sa nebudeme hádať, no ak budete hrou prechádzať hladko, sú tu vyššie úrovne obtiažnosti, a hoci nepriateľ nepremýšľa extrémne chytro, je hranie v tomto momente väčšou, adekvátnou výzvou. Stále je však kampaň trochu krátka a pokým viete ako na to, nemusí vás zachrániť ani legendárna obtiažnosť.
Keď nám už príbeh skončí pomerne rýchlo, nadviazať by mohol multiplayer. Nemali sme ho možnosť naplno testovať, keďže sa hra len chystá medzi hráčov, avšak jeho ponuka by zaujať mohla. Ak vynecháme kooperatívne hranie kampane, práve v multiplayeri máte jedinú možnosť zahrať si za Covenantov. Je nesmierna škoda, že sme si nemohli vyskúšať kampaň aj za druhú stranu, ktorá je prístupná len v multiplayeri. Jej jednotky sú takmer totožné s ľudskými, len inak vyzerajú. Ako v Halo strieľačkách sú aj tu trochu slabšie a veľký dôraz je kladený na veľké monštrá Covenantov alebo priamo na hrdinov. Tí zohrávajú veľkú úlohu, pretože svojimi extra schopnosťami dokážu zvrátiť nejednu bitku. Zaujala napríklad špecialita pri hraní za Covenantov a výbere hlavného hrdinu Sudcu – vtedy ovládate pravým analógom útoky tejto postavy. Presne 14 máp určených pre multiplayer je rozdelených medzi dva módy (Deathmatch, Team Deathmatch), pričom maximálny počet hráčov je šesť: traja proti trom. Nie je to bohatý výber a tu mohli v Ensemble trochu pridať a pridať iné možnosti. Multiplayer je zábavný, dobu hrania rapídne zvyšuje a len tak ľahko ho nebudete chcieť opustiť, avšak má nedostatky: málo módov a chýba tretia, hrateľná strana Flood.
Nemusíte vedieť všetko o Halo Wars, to od tejto recenzii ani nečakajte. Jej konečný verdikt zrejme nikoho neprekvapí: Halo Wars je najlepšia konzolová stratégia. A koniec, fajka zhasla. Na odborníkov v rôznych diskusiách, ktorí hania Halo Wars a posielajú ho do pekiel, tentoraz skutočne nedávajte. V drvivej väčšine ide o PC hráčov, ktorí princípy konzolovej stratégie nedokážu (alebo nechcú dokázať) pochopiť. A frflú, nadávajú na základy, ktoré robia hrateľnosť príťažlivou a zábavnou. Halo Wars nie je PC stratégia a nikdy ňou ani nebude. Ak si ju vyskúšate, možno pochopíte, že stratégie sa dajú robiť aj na konzolové systémy. Ide to, sú to však stratégie iné, než na PC. Napriek tomu zábavné, mierne jednoduchšie, no lákavé. Halo Wars je kvalitnou bodkou za produkciou Ensemble Studios. Nie je to hit, dych vyrážajúca bomba, to zas nie, ale skôr prvý krôčik k tomu, aby sa strategické hry začali skutočne presadzovať aj na konzolách. Aj preto si budeme Halo Wars pamätať navždy a uvádzať tento titul ako priekopnícky.
