BRATISLAVA. V kine je to jednoduché. Takmer nesmrteľný hrdina - ktorý je zároveň historikom, archeológom, pilotom, tankistom, filozofom a expertom na bojové športy - nájde poklad, premôže niekoľko záporných postáv, získa si lásku krásnej, a nie veľmi urozprávanej ženy, stane sa slávnym, bohatým a váženým. A celá spoločnosť mu tlieska, ako oprášil dejiny a zachránil svet.
Komu patrí vrak lode?
V skutočnosti je hľadanie stratených pokladov oveľa nudnejšie. Čosi možno nájdete a následne dúfate, že je to to, čo ste hľadali. Pritom však neviete, či si poklad náhodou neprivlastní štát, prípadne právnici.
Presne tak sa začína príbeh objavu vraku francúzskej lode Griffin, ktorý pravdepodobne v roku 2001 našli v americkom jazere Michigan. Tím potápačov objavil stožiar trčiaci z dna jazera. Domnieval sa, že povedie k vraku lode aj s artefaktmi na palube.
Vložili sa však do toho štáty a ich právnici. Do sporu vstúpili Francúzsko, USA a spoločnosť, ktorá stožiar objavila. Víťazom by mali pripadnúť práva na veci, ktoré sa nachádzajú na palube lode, čo stroskotala pred viac ako 300 rokmi.
Griffin mal ísť ku dnu v roku 1679 počas búrky - loď vtedy na misiu vyslal francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Francúzsko preto hovorí o svojej histórii.
Je smiešne tvrdiť, že kosti francúzskych námorníkov patria Michiganu.
Steve Libert, objaviteľ lode Griffin
Americký štát Michigan však tvrdí, že vrak leží na jeho území, a tak patrí jemu. Kým štáty sa handrkujú o histórii, Steve Libert, objaviteľ stožiara, pre The Guardian hovoril o pozostatkoch. „Je pravdepodobné, že sa tam stále nachádzajú kostry námorníkov. Je však smiešne tvrdiť, že kosti francúzskych námorníkov patria ľuďom z Michiganu,“ povedal.
Griffin slúžil ako zásobovacie plavidlo. Na jeho palube by sa tak mohli ukrývať viaceré dobové predmety i pozostatky nákladu. Na tie sa zasa tešia hľadači pokladov a Libertova spoločnosť.
Hľadáme Atlantídu
Ešte zaujímavejší nález však nedávno ohlásili i dementovali svetové agentúry. Vraj objavili bájnu Atlantídu. Neďaleko Kanárskych ostrovov mali pri prieskume morského dna nájsť sieť dráh, ktoré by polohou zodpovedali jednej z teórii - tej Platónovej - o polohe legendárnej civilizácie.
Britský Daily Telegraph následne napísal, že k objavu mal pomôcť Google Earth. Google však teraz tvrdí, že žiadna Atlantída sa nenašla a stopy v mori sú len pozostatkami „zo zbierania dát“ pomocou lodných sonarov. Objav skutočnej Atlantídy by pritom bol čímsi podobným, ako objavenie Tróje.
Atlantíďania totiž mali byť vyspelou civilizáciou so značným technickým zázemím. Otázne však je, či vôbec existovali a či si ich Platón nevymyslel, len aby podložil svoje teórie o existencii ideálneho štátu.
Ak by však niekto Atlantídu naozaj objavil, okrem archeologickej slávy by azda získal aj poklad plný historických predmetov.
Samozrejme, ak by mu to dovolili príslušné úrady a vyhral by spor so štátmi, ktoré by hovorili o svojich námorníkoch, obyvateľoch, misiách, území či legendách.
