zaoberá. Momentkami priblížime niektorých účastníkov.
Najprv však krátko o fungovaní vedeckej konferencie. Multiodborových či stretnutí veľkých odborných spoločností sa zúčastňuje až niekoľko tisíc ľudí. Program vtedy nutne prebieha paralelne vo viacerých sekciách. Väčšina konferencií sa ale týka jedného odboru a program je koncipovaný tak, aby ho mohli celý absolvovať všetci účastníci
Ich počet sa mení podľa okolností, ale najčastejšie sa pohybuje od desiatok po cca 300. Niektoré - najmä úzko špecializované - konferencie obmedzujú počet účastníkov na pozvaných, aby udržali čo najpracovnejší ráz rokovania. Najmä ak treba vytvoriť v odbore nový základný konsenzus, alebo vyriešiť naliehavé problémy.
Členenie dňa a programu
Klasická skladba vedeckých konferencií je asi táto. Počas dňa bývajú najčastejšie dve zasadania, ranné a popoludňajšie. Podľa potreby sa ale rokovací deň člení jemnejšie, najčastejším rozšírením býva tretie, večerné zasadanie. Zasadania sú zväčša venovené špecifickým okruhom tém. Vedecký výbor poveruje ich vedením renomovaných členov odbornej komunity. Na zasadaniach odznievajú dva hlavné typy príspevkov.
Po prvé, pozvané dlhšie prehľadové prednášky, 30- až 45-minútové. Niekedy sú potrebné dlhšie, najčastejšie bývajú 2 x 45-minútové. Účel: zhrnutie stavu tej-ktorej širšej špecializácie v rámci odboru. Po druhé, kratšie referáty o najnovších pôvodných čiastkových výsledkoch, 15- až 20-minútové.
Medzi bežné zasadania sú vložené takzvané výveskové. Účastníci sa pri nich z prednáškovej sály presunú do inej (zvyčajne hneď vedľa), kde sú umiestnené referáty vo forme textovo-grafických vývesiek (posterov). Prezeranie si vývesiek zväčša býva individuálne, ale občas sa využíva forma „exkurzií s odborným sprievodcom".
Dôležitou a podľa niektorých názorov kľúčovou časťou každej konferencie sú kuloárové diskusie. Či už pred a po zasadaniach, počas prestávok, prípadne popri spoločenskom programe.
Rokovanie v Liptovskom Jáne prebiehalo na pozadí zasneženého úpätia Nízkych Tatier...
Foto: Zdeněk Urban
...čo nie až takú bežnú konferenciu v zimnom termíne ozvláštnilo.
Foto: Zdeněk Urban
Veľký diel účastníkov tvorili mladí ľudia - a pomerne vysoké zastúpenie bádateliek búra jedno zo zaužívaných klišé o fyzikálnych odboroch.
Foto: Zdeněk Urban
Sympózium
Prvou z nízkotatranských konferencií bolo 17. sympózium o aplikáciách plazmových procesov, venované pamiatke profesora Jána Dušana Skalného z Univerzity Komenského v Bratislave (pozri súbežný príspevok v tejto sekcii nazvaný Veda na Slovensku - plazmoví fyzici v Tatrách, ktorý je prevzatý z prílohy Veda v tlačenom vydaní SME).
Sympózium otvorili prehľadové prednášky Eugena Illenbergera zo Slobodnej unievrzity v Berlíne o reakciách ovládaných elektrónmi a F. J. Gordilla-Vázqueza zo španielskej obdoby SAV o chémii vzdušnej plazmy. O fyzikálnych a chemických zmenách organických látok, znečisťujúcich vzdušnú plazmu, hovorila v ďalšom prehľade Cristina Paradisiová z Padovskej univerzity. Hoci plazma je zväčša o rýchlych elektrónoch s vysokou energiou a o vysokých teplotách, zaujímavá je aj chémia, súvisiaca s nízkoenergetickými elektrónmi pri veľmi nízkych teplotách - prehľad podal Stefan Denifl z Innsbruckej univerzity.
Z referátov spomeňme aspoň laboratórne napodobňovanie procesov v atmosfére Saturnovho mesiaca Titan, o ktorom hovoril Gabriel Horváth z Univerzity Komenského (pozri príspevok Výlet na Titan v tejto sekcii, takisto prevzatý z prílohy Veda v tlačenom vydaní SME), úvahy o neinvazívnom skríninku dychu v reálnom čase s cieľom odhaliť príznaky chorôb, ktoré rozobral Chris Mayhew z Birminghamskej univerzity, a využitie plazmovej „fakle" na degradáciu potenciálne nebezpečných organických zlúčenín rozpustných vo vode, čím sa zaoberal Michal Hlína z Ústavu plazmovej fyziky AV ČR v Prahe.
F.J. Gordillo-Vázquez zo španielskej Granady hovoril o chémii vzdušnej plazmy...
Foto: Zdeněk Urban
...a Cristina Patrisiová z talianskej Padovy o organických znečisteniach vzdušnej plazmy.
Foto: Zdeněk Urban
Workshop
Druhou konferenciou bol Visegrádsky workshop o výskume v plazmovej fyzike.
Prehľadové prednášky Mariusza Jasinského z Poľskej akadémie vied a Františka Krčmu z VUT v Brne sa zaoberali využitím plazmy v prvom prípade pri výrobe vodíka, v druhom pri odstráňovaní korózie. Kinga Kutasiová z Výskumného ústavu fyziky tuhých látok a optiky Maďarskej akadémie vied v Budapešti zasa možnosťami využitia plazmy pri sterilizácii v medicíne. Patrik Španěl z Heyrovského ústavu fyzikálnej chémie AV ČR v Prahe rozobral využitie plazmových procesov pri chemických analýzach v biológii a medicíne. Satoši Hamaguči z Ósackej univerzity hovoril o simulácii pohybov molekúl na styku plazmy s povrchmi v súvislosti s priemyselnými aplikáciami a potenciálnym využitím pri výrobe energie reakciami jadrovej fúzie. Témou prehľadu Francoisa Le Normanda z francúzskej obdoby SAV bolo využitie plazmy pri výrobe uhlíkových materiálov.
Z referátov uveďme aspoň aspoň tieto témy: Janiny Kopyrovej z Podlaskej univerzity o pripájaní elektrónov ku zložkám DNA, Thomasa Fielda z Kráľovninej univerzity v Belfaste o ich pripájaní k nestabilným molekulám, Igora Nováka z Ústavu polymérov SAV o vysokohustom polyetyléne (plastickej látke, ktorá je dnes všade okolo nás), upravenom nízkoteplotnou plazmou, Tomáša Homolu z Univerzity Komenského o úprave povrchu skla plazmou pri atmosférickom tlaku, Miloša Konráda z Ústavu plazmovej fyziky AV ČR v Prahe o splyňovaní biomasy v tepelnom plazmovom reaktore a Zdenka Machalu z Univerzity Komenského o biodekontaminácii plazmovými výbojmi.
Spomenuté príspevky predstavujú síce nenáhodný, ale stále nie uspokojivo reprezentatívny výber. Ide ale iba o načrtnutie skutočne širokej palety praktických aplikácií plazmovej fyziky. Podobne široko prakticky využiteľné alebo pre teóriu dôležité otázky rozoberali tiež autori nejedného výveskového príspevku. Úplné programy oboch konferencií a zoznamy prezentovaných vývesok možno nájsť na http://neon.dpp.fmph.uniba.sk/sapp/.
František Krčma z Brna rozoberal využitie plazmy pri odstráňovaní korózie.
Foto: Zdeněk Urban
Diskutuje Satoši Hamaguči z japonskej Ósaky.
Foto: Zdeněk Urban
Michal Allan zo švajčiarskeho Fribourgu intenzívne spolupracuje s organizujúcou katedrou a podieľa sa na bádateľskej výchove jej študentov.
Foto: Zdeněk Urban
Predseda organizačného výboru konferencií Štefan Matejčík (vľavo) z Univerzity Komenského s predsedom ich medzinárodného vedeckého výboru Nigelom Masonom z britského Milton Keynes.
Foto: Zdeněk Urban
O čulej medzinárodnej výmene mladých plazmových fyzikov v rámci organizujúcej Katedry experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave svedčila aj prítomnosť Aratu Miharu zo Šizuockej univerzity v Japonsku.
Foto: Zdeněk Urban
Tŕnistá cesta k fúzii
Slovensko je malá krajina. Na výskum - základný i aplikovaný - napriek oficiálnym vyhláseniam o vzdelanostnej spoločnosti dáva neúmerne nízke percento HDP. Niekoľkonásobne menšie ako vo vedecky vyspelých krajinách a už takmer dvakrát menšie ako v porovnateľných nových členských krajinách EÚ. Je to neúnosná situácia. Bez jej nápravy zostaneme de facto veľkou montážnou dieľňou a logistickým servisom pre iné krajiny.
V podmienkach vedeckej „podvýživy" je o to dôležitejšie využívať disponibilné prostriedky čo najefektívnejšie. A tu je najlepším postupom systematicky zabezpečovať bádateľom zo Slovenska prístup k špičkovým experimentálnym zariadeniam. Tak ako úroveň hokejistu prakticky vždy zvýši pôsobenie v NHL, aktívna účasť na medzinárodných výskumných projektoch sa premietne do zvýšenia domácej úrovne predmetných vedeckých odborov.
Dvojkonferencia sa blíži k úspešnému záveru - zľava Anna Komová,
Pavel Mach a Štefan Matejčík z Univerzity Komenského.
Foto: Zdeněk Urban
V tomto kontexte pôsobia čudne ťažkosti, ktorým čelia slovenskí plazmoví fyzici pri snahe zapojiť sa do globálneho projektu výskumu termojadrovej fúzie ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor, Medzinárodný pokusný termojadrový reaktor). Mnohí svetoví odborníci doň vkladajú nádeje na riešenie energetickej budúcnosti ľudstva. Pokusný reaktor typu tokamak - fúzia v magnetickej "fľaši" - vyrastie vo francúzskom Cadarache. Prvé plazmové pokusy sú plánované na rok 2018. Plazmoví fyzici zo Slovenska si založili združenie pre účasť na ITER v rámci členstva EÚ v konzorciu ITER. Ich podpora je však zatiaľ veľmi malá. Ministerstvo školstva ich odkázalo na vládu. Len aby sa nenaplnili chmúrne slová klasika: „Kdo chvíli stál, již stojí opodál."
