12. - 18. 2. 2009
Metódu výpočtu frakcionácie čiže redistribúcie izotopov železa účinkom vysokého tlaku na rozhraní jadra a plášťa planetárneho telesa vyvinul Venjamin Poljakov z Ústavu experimentálnej mineralógie Ruskej akadémie vied v Černogolovke (na snímke Francka Poitrassona/ CNRS je rez meteoritom Esquel, vzácnou ukážkou materiálu z tohto rozhrania vo vnútri planétok). Pomôže to pochopiť utváranie Zeme a Mesiaca, Marsu a planétok.
Zdroj: Science
Obsah uhlíka v živých stromoch afrických tropických pralesov rástol v rokoch 1968 až 2007 o 630 kilogramov na hektár ročne, čo je porovnateľné s ukladaním uhlíka v amazonských pralesoch. Africké pralesy zvyšovali obsah uhlíka o 340 miliónov ton ročne. Z terénnych výskumov to odvodil tím Simona Lewisa z Leedskej univerzity (na snímke Simona Lewisa je meranie stromov v rezervácii Dja na juhovýchode Kamerunu).
Zdroj: Nature
Tajomstvo dlhého života cicavcov spočíva podľa tímu Rochelle Buffensteinovej z Texaskej univerzity v San Antoniu viac v stabilite bielkovín ako v miere poškodenia oxidačným stresom. Zistili to porovnaním starnutia rypúša podzemného (na snímke Rochelle Buffensteinovej), ktorý je najdlhšie žijúcim hlodavcom a nanajvýš cca trojročných myší. Rypúše sa dožívajú päťnásobne dlhšieho veku, ako by zodpovedalo ich veľkosti.
Zdroj: PNAS
S použitím fMRI (zobrazovania funkčnou magnetickou rezonanciou) predpovedali Frank Tong a Stephenie Harrisonová z Vanderbiltovej univerzity v Nashville, ktorý z dvoch jednoduchých obrázkov si pokusná osoba uchovávala v pamäti v sekundách po odstráneníobrázku.
