Aj bádatelia zo Slovenska sondujú možnosti biologicky zaujímavej atmosférickej chémie na záhadnom Saturnovom mesiaci.
BRATISLAVA. Najväčší Saturnov mesiac Titan je súčasne jeden z najväčších v Slnečnej sústave. Rozmermi zatieňuje aj planétu Merkúr.
Ako jediný mesiac má hustú atmosféru a unikátny je aj doloženým výskytom telies kvapalín na povrchu. Jeho atmosféra sa skladá takmer úplne z dusíka s necelými dvomi percentami metánu a prímesami ďalších plynov.
Také zloženie vyvoláva zaujímavé otázky, kam by až mohol zájsť chemický vývoj predmetných látok, poháňaný síce pre veľkú vzdialenosť slabým, ale predsa len ešte účinným slnečným žiarením, a plazmovými výbojmi.
Od 70. rokov minulého storočia sa hľadaním odpovedí intenzívne zaoberal tím známeho amerického planetológa Carla Sagana z Cornellovej univerzity (preslávil ho aj televízny seriál Kozmos). Títo vedci - a po nich veľa ďalších - sa pokúšali napodobniť v laboratóriu chemické procesy v atmosfére Titanu.
Máloktorá výskumná stratégia je lepšia ako riešiť problém, v ktorom sa prelínajú základné problémy s prostredím príťažlivým pre širokú verejnosť. To zosobňuje práve chémia Titanovej atmosféry. V Liptovskom Jáne prezentoval doktorand Gabriel Horváth spoločnú prácu s Jánom Skalným (in memoriam), Nigelom Masonom, Miroslavom Zahoranom a Jurajom Országhom, okrem Nigela Masona z organizujúcej katedry, výsledky pokusov napodobniť deje v atmosfére Titanu.
Dosiaľ sa to robilo pri nízkych tlakoch, zodpovedajúcich stratosfére, preto zvolili tlak zemského povrchu ako napodobenie troposféry. Umelé plazmové výboje vytvorili na elektróde žltooranžovú vrstvu a následné iskry husté ružičkovité škrvny. Išlo o acetylén, etán a kyanovodík.
Ich obsah sa postupne zvyšoval, v prípade acetylénu došlo po 10 - 12 minútach k nasýteniu. Všetko sú to jednoduché organické látky, od ktorých je k biológii ešte ďaleko, no chemický vývoj nejako musel začínať. Prostredie Titanu sa v kontexte týchto výskumov považuje za najsľubnejšie z celej Slnečnej sústavy.
Hlavný zdroj: G. Horváth et al. 2009, príspevok PR06 na dvojkonferencii v Liptovskom Jáne.
