Veda je globálna. Platí to pre prírodovedné odbory, no aj pre humanitné. Kto v nej pracuje, musí rátať s globálnym auditóriom, teda popri globálnom aplauze hrozí aj globálna kritika. Preto je výstižnejšie aj o slovenskej vede hovoriť ako o vede na Slovensku.
LIPTOVSKÝ JÁN. Každý vedec má národnú identitu, no rozhoduje jeho medzinárodná váha. Sú výnimky, ale aj etnograf môže výskum vlastného národa poňať tak, že výsledky sú podnetné celosvetovo.
Pre voľný sled článkov o vedeckých udalostiach, osobnostiach, projektoch, výsledkoch a inštitúciách sme zvolili názov Veda na Slovensku. Približne raz mesačne priblížime domácu sféru tejto globálnej činnosti, kľúčovej pre ďalší rozvoj civilizácie.
Začína sa v Liptovskom Jáne, kde sa v druhej polovici januára konali dve akcie: sympózium o praktickom využití plazmových procesov a workshop o výskume v plazmovej fyzike.
Štvrté skupenstvo hmoty
Plazma je ionizovaný plyn. Znamená to, že niektoré alebo všetky elektróny v jeho atómoch sa pohybujú prakticky voľne. Plazma je preto elektricky vodivá. Niekedy sa nazýva štvrté skupenstvo hmoty.
Vzniká prevažne pri vysokých teplotách. Plazmové útvary bývajú bezštruktúrové, no magnetické polia ich výrazne „spestrujú". Plazma sa skúma od druhej polovice 19. storočia, no jej názov pochádza až z roku 1928.
Prakticky všetku bežnú hmotu vo vesmíre tvorí plazma. Aj v slnečnej sústave. Najväčšie neplazmové teleso, Jupiter, má iba desatinu percenta jej hmotnosti. Prostredie Zeme je nízkoenergetické a preto je v ňom vesmírne väčšinová plazma v menšine.
V prírode ju stretávame najmä v podobe bleskov a polárnej žiary.
Umelá však tvorí čoraz dôležitejšiu časť našej civilizačnej infraštruktúry, napríklad v podobe televíznych displejov, fluorescentných lámp, neónov a prvku priemyselných procesov. Možno nám s využitím fúzie vyrieši výrobu energie. No to je ďaleká budúcnosť.
Dve v jednej
Na Slovensku sa robí základný výskum plazmy a plazmových procesov predovšetkým na fyzikálnych katedrách a ústavoch Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v Slovenskej akadémii vied, logicky najviac v jej fyzikálnych ústavoch, ale aj inde.
Katedra experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského usporiadala spolu s Humboldtovým klubom a Medzinárodným višegrádskym fondom medzinárodnú dvojkonferenciu o výskume plazmy. v Liptovskom Jáne. Zišlo sa na nej približne 120 účastníkov, ale zato išlo o dve trojdenné akcie, 17. sympózium o aplikácii plazmových procesov a Višegrádsky workshop o výskume v plazmovej fyzike, ozvláštnené prostredím zimných Nízkych Tatier.
Otec slovenskej plazmy
Sympózium sa konalo na pamiatku Jána Dušana Skalného, profesora fyziky na Komenského univerzite. Sériu organizoval od začiatku a bol jednou z hlavných osobností celého odboru na Slovensku.
Z eulógie britského člena medzinárodného vedeckého výboru oboch akcií Nigela Masona, ktorý ho označil aj za „otca" plazmovej vedeckej rodiny na Slovensku, vyplýva aj uznanie v zahraničí.
Vlani v októbri jeho obrovské pracovné nasadenie nevydržalo srdce.
Skalného úloha v zapojení odboru po roku 1989 do novej Európy bola rozhodujúca. Osobitne podporou medzinárodnej výmeny mladých fyzikov. Po Jánovi Skalnom v iste neľahkej úlohe predsedu organizačného výboru pôsobil Štefan Matejčík. Pomáhali mu Peter Papp, Ján Matúška a Juraj Országh.
Do Liptovského Jána prišli vedci najmä z krajín Višegrádskej štvorky. No aj z Dánska, Estónska, Francúzska, Japonska, Nemecka, Rakúska, Ruska, Srbska, Španielska, Švajčiarska, Talianska, Ukrajiny a Veľkej Británie.
Na akciách zaznelo takmer štyridsať prednášok a referátov. Bližšie o témach a niektorých účastníkoch píšeme vo webovom materiáli na veda.sme.sk.
Profesor Ján Dušan Skalný (1944 - 2008).
FOTO - KEF FMFI UK
