Objav mimoslnečných planét typu Zeme s podmienkami vhodnými na život je podľa amerického astronóma otázkou krátkeho času.
BRATISLAVA. Existuje viacero svetov, alebo iba jediný? Túto otázku si položil v 12. storočí stredoveký učenec Albert Veľký. Vnímal túto vzrušujúcu otázku ako jednu z najvznešenejších a najúchvatnejších pri úvahách o prírode.
Albert Veľký nebol prvý ani posledný, kto začal uvažovať o pôvode hviezd, chemických prvkov a pozemského života.
Exoplanéty
- V novembri 1995 oznámil vedecký časopis Nature objav prvej planéty pri hviezde mimo Slnečnej sústavy.
- Dnes poznáme vyše 300 týchto tzv. exoplanét.
- Mnohí vedci predokladajú, že niektoré exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život.
- 5. marca vyletí na orbitu ďalekohľad Kepler (na snímke NASA), uspôsobený na hľadanie planét typu Zeme.
Na konferencii Americkej asociácie pre rozvoj vedy v Chicagu Albertovi Veľkému odpovedal Alan Boss z Carnegieho inštitútu vo Washingtone.
Uznávaný americký astronóm, autor knihy s príznačným názvom Preplnený vesmír je presvedčený, že takmer okolo každej hviezdy podobnej nášmu Slnku krúži planéta s prostredím vhodným na život. Na mnohých planétach sa už zrejme rozvinul.
Ešte pred dvadsiatimi rokmi by toto tvrdenie znelo ako číra špekulácia. No nedávne objavy nových exoplanét a celých planetárnych sústav pri vzdialených hviezdach umožňujú predpokladať, že život dokonca ani v našej galaxii nemusí byť vzácnosťou.
Od Jupiterov k Zemi
Ešte koncom 20. storočia astronómovia vedeli o planétach mimo Slnečnej sústavy veľmi málo.
Teraz ich poznáme vyše 300, a každý deň pribúdajú nové objavy. Väčšina z nich sú síce obrovské plynné planéty typu Jupitera, kde život nepredpokladáme (lebo si ho tam nevieme predstaviť), no poznáme už aj niekoľko „kamenných" planét, ktoré možno veľkosťou aspoň približne porovnať s našou Zemou.
Problém spočíval v tom, že až doteraz boli malé planéty pre teleskopy prakticky nedostupné.
Úloha pre Kepler
Na 5. marca plánuje NASA vypustenie observatória, pomenovaného po slávnom nemeckom astronómovi 17. storočia Johannesovi Keplerovi.
Cieľom Kepleru, vyslaného na orbitu Zeme, bude pátrať práve po malých planétach typu Zeme (čo už teraz robí aj menšia francúzska sonda Corot). Boss je presvedčený, že pôjde o prelomové pátranie, lebo to, čo vieme o planétach typu Zeme doteraz, je iba špička ľadovca.
„O tri alebo štyri roky sa uskutoční tlačová konferencia, na ktorej vedci oznámia, ako často sa vo vesmíre vyskytujú planéty podobné Zemi," citoval Bossa britský denník Times na svojej internetovej stránke.
Vesmírna matematika
Americký vedec odhaduje, že až 85 percent hviezd typu nášho Slnka má planétu podobnú Zemi, niektoré ich však môžu mať oveľa viac.
Ak predpokladáme, že v galaxii je sto miliárd hviezd podobných Slnku, a v celom vesmíre 100 miliárd galaxií, teoreticky môžeme očakávať také množstvo kandidátov na život, aké možno vyjadriť číslom zloženým z jednotky a 22 núl.
Predstavme si teda, že okolo vhodnej hviezdy krúži päť alebo desať miliárd rokov planéta so správnou teplotou, ktorá má na povrchu miliardy rokov dostatok tekutej vody.
Planéta vhodná na život sa mu podľa Bossovej logiky vlastne ani nemôže vyhnúť. Všadeprítomné kométy, ktoré nesú vesmírom organické stavebné prvky, ju totiž pravidelne bombardujú svojím nákladom.
Keď Kepler alebo Corot nájdu ďalšie planéty podobné Zemi, zamerajú sa na ne pozemské teleskopy a vedci ich začnú študovať.
„Ak nájdeme známky kyslíka, bude to dôkaz, že sú nielen obývateľné, ale už aj obývané," povedal Boss.
Pokiaľ ide o medzihviezdne cesty, je Boss skeptický. Rýchlosť svetla je aj pre najdokonalejšiu z našich rakiet nedosiahnuteľná. Kým sa dostaneme k najbližšej hviezde, bude to trvať tisícky rokov.
