Veľryby nekonkurujú rybárom

Veľryby nie sú tie, ktoré by brali rybárom obživu. Samozrejme, je to naopak. Stavy rýb trpia v prvom rade nadmerným výlovom zo strany ľudí.

Vráskavec dlhoplútvy ( Megaptera novaeangliae) v tropickej rozmnožovacej zóne.(Zdroj: Leah R. Gerber)

Medzinárodný tím preskúmal časté tvrdenie zástancov veľrybárstva, predovšetkým z Japonska, že veľryby vo svojich tropických rozmnožovacích zónach výrazne poškodzujú úlovky komerčných rybárov. Veľrybári sa ním usilujú ovplyvniť ekonomicky a politicky závislé krajiny. Ukázalo sa však, že tento vplyv veľrýb je celkom zanedbateľný. Stavy rýb trpia v prvom rade nadmerným výlovom zo strany ľudí.

Správy o činnosti Medzinárodnej veľrybárskej komisie (International Whaling Commision, IWC) sa pravidelne, najmä pri príležitosti jej výročných konferencií, objavujú aj v našich médiách. Napokon hoci nemáme more, Slovensko sa na jednaniach komisie zúčastňuje, tak ako rad ďalších vnútrozemských krajín.

Ako sa veci majú

Aktuálnu situáciu možno zhrnúť asi takto: Ľudia lovili veľryby od nepamäti. Ich komerčný lov, prebiehajúci vo veľkom meradle v 19. v prvej polovici 20. storočia, natoľko znížil početné stavy populácií väčšiny druhov týchto morských cicavcov, že to v roku 1986 vyústilo do celosvetového moratória na komerčný lov veľrýb.

Niektoré krajiny - v prvom rade Japonsko, ale aj Nórsko a Island - však moratórium na lov veľrýb neuznali a tieto tvory lovia ďalej, hoci obmedzene. Argumentujú rôzne, od domácich tradícií cez ekonomický význam až po „vedecké" účely. Čisté lovecké kvóty sa medzinárodne povoľujú iba domorodým etnikám, ako Inuitom v polárnych oblastiach a Indiánom na západe Severnej Ameriky, pre ktorých sú veľryby priamym zdrojom obživy.

velryby_rybari2.jpg

Vráskavec dlhoplutvý v tropickej rozmnožovacej zóne.

Foto: Leah R. Gerber

Etický rozmer

Otázka má popri ochranárskom aj etický rozmer. Nech už sú názory etológov (odborníci na správanie zvierat) v konkrétnych prípadoch akékoľvek, vládne konsenzus, že veľryby patria k mentálne najvyspelejším tvorom, aké poznáme. Spadajú do jednej kategórie s ľudoopmi a napríklad so slonmi. Lov takých zvierat sa v týchto súvislostiach javí čoraz kontroverznejší, no v mnohých krajinách stále pokračuje, prinajmenšom ilegálne.

Je tiež čosi celkom iné, ak domorodci lovia veľryby ako jeden zo základných zdrojov jedla a surovín pre ich rodiny, a ak sa veľryby lovia ako delikatesy pre luxusné reštaurácie a zdroj nahraditeľných technických surovín, alebo slony pre slonovinu na výrobu ozdôb - všetko zväčša vo vzdialených krajinách.

(V Afrike sa rozmohol lov ľudoopov - našich najbližších príbuzných spomedzi živočíchov - pre mäso. Podporuje to prenikanie ťažobných firiem do tamojšej divočiny, ktoré budujú prístupové cesty. Afričania aj takto znižujú deficit bielkovín pribúdajúceho obyvateľstva. Je to rizikové - vírus AIDS prešiel z opíc na šimpanzy a odtiaľ na človeka.)

velryby_rybari3.jpg

Samica vráskavca dlhoplutvého s mláďaťom v tropickej rozmnožovacej zóne.

Foto: Leah R. Gerber

Veľryby nám užierajú z rýb!

Ale späť k IWC. Presvedčivé dôkazy o obnove veľrybích populácií chýbajú, no na jej konferenciách každoročne padajú návrhy na zrušenie moratória. Jednak zo strany veľrybárskych krajín, jednak zo strany iných, prevažne rozvojových a malých krajín, ktoré za podporu cudzích veľrybárov očakávajú ekonomické a politické výhody.

Na konferenciách IWC sa najnovšie argumentuje názorom, že veľryby výraznou mierou prispievajú k aktuálne strmému poklesu početných stavov rybích populácií v hlavných komerčných loviskách. Doporučovaným riešením je znížiť aj početné stavy veľrýb opätovným zahájením ich komerčného lovu.

Názory a protinázory

Leah Gerberová z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe (USA) sa s kolegami z Kanady a Nemecka rozhodla tieto názory preveriť. Svoje poznatky opísali v časopise Science.

Výsledok: Delegáti z rozvojových krajín, ktorí na konferenciách IWC podporujú veľrybárske krajiny, vlastne konajú proti záujmom svojich spoluobčanov. Veľryby totiž neznamenajú pre rybolov pri predmetných pobrežiach problém.

Ich odstránenie či zníženie početných stavov ich populácií by naopak výrazne ohrozilo štrukturálnu integritu tamojších ekosystémov. Živé veľryby okrem toho predstavujú silný magnet pre turistov a ponúkajú alternatívny príjem z komerčne organizovaného pozorovania týchto tvorov.

V prospech zrušenia moratória argumentovali najmä Japonci, a to na základe analýz obsahov žalúdkov veľrýb, ktoré ulovili v rámci svojho „vedeckého výskumu". Vyšiel im odhad, že veľryby konzumujú niekoľkonásobok súhrnného úlovku svetových rybárov.

Lenže ich metodiku väčšina vedcov kritizovala. Z celého sveta tiež prichádzajú doložené správy o nadmernom výlove väčšiny komerčne využívaných druhov rýb. Naopak nie je doložené jednoznačné prekrývanie sa hlavných lovísk rybárov s oblasťami, ktoré potravne uprednostňujú veľryby. Málokto tiež pochybuje o veľkých, avšak zatiaľ nepredpovedateľných ekosystémovým škodách zo zníženia stavu veľrýb.

velryby_rybari4.jpg

Vráskavce dlhoplútve sa počas väčšiny roka kŕmia prevažne v zónach bližšie k pólom. V tropických rozmnožovacích zónach, kam putujú v zime, sa postia, alebo žerú menej ako zvyčajne.

Foto: Leah R. Gerber

velryby_rybari5.jpg

Vráskavce dlhoputvé na hostine vo vodách Aljašky.

Foto: Leah R. Gerber

Na opačných stranách stredného Atlantiku

Leah Gerberová s kolegami sa v rámci previerky sústredila na tropické vody, pri ktorých leží veľa rozvojových krajín, podporujúcich veľrybárov. Paradoxne sú to však skôr zóny rozmnožovania veľrýb ako zóny, kam sa veľryby presúvajú „pásť". Konkrétne išlo o Karibik a severozápadnú Afriku.

Bádatelia zozbierali a zanalyzovali všetky disponibilné údaje o veľrybách a komerčnom rybolove v týchto vodách a vložili ich do ekosystémových modelov, ktoré vyvinuli práve na tento účel. Išlo im najmä o nájdenie odpovede na otázku, koľko biomasy v podobe komerčne významných rýb by mohlo pribudnúť, keby sa znížili stavy veľrýb.

IWC sa všeobecne stále bráni využívaniu ekosystémových modelov na predpovedanie vzťahov morských cicavcov a rybných lovísk. Tento typ modelov však bol overený v celom rade štúdií, podľa ktorých sú v predmetnom kontexte použiteľné a ich výsledky treba brať vážne.

Po „ošetrení" citlivosti výsledkov na rôzne predpoklady použité tam, kde údaje nedovoľujú určiť dostatočne presné hodnoty, je záver jednoznačný: aj keby boli veľryby v oboch skúmaných oblastiach celkom vyhubené, nijako znateľne by sa tým nezvýšila biomasa tamojších druhov komerčne lovených rýb.

Oproti tomu platí, že aj malé zníženia výlovu týchto rýb môžu viesť k značnému vzrastu ich biomasy. Ďalej, medzi objektami rybolovu a veľrybou potravou (typy koristi) je minimálne prekrývanie. A napokon: ľudia rybolovom z oceánov odstraňujú oveľa viac rybej biomasy, ako jej skonzumujú veľryby.

velryby_rybari6.jpg

Grafické znázornenie výstupov nových ekosystémových modelov, vľavo pre oblasť severozápadnej Afriky, vpravo pre oblasť Karibiku. Na zvislých osách sú percentá. Grafy znázorňujú odvodený vzrast biomasy komerčne lovených druhov rýb pri úplnom vyhubení veľrýb a pri moratóriu na rybolov. Prvú trojicu hodnôt zľava na vodorovných osiach tvoria výsledky pre najlepší odhad rozsahu požierania rýb veľrybami a prípady, keď by predstavoval 5-násobné respektíve 10-násobné podhodnotenie skutočnosti. Druhú trojicu hodnôt výsledky pre najlepší odhad rozsahu rybolovu ľuďmi a prípady, keď by predstavoval 5-násobné respektíve 10-násobné podhodnotenie. Čísla pri stĺpcoch udávajú percento vzrastu.

Ilustrácia: Leah R. Gerber et al./Science

Ekoturizmus rulez!

Autori napísali: „Keďže niektoré druhy, ktoré sú korisťou veľrýb, súperia s komerčne lovenými druhmi o planktón alebo o ryby na nižšom stupni potravnej pyramídy, odstránenie veľrýb z morských ekosystémov by mohlo znížiť počet rýb, ktoré by boli k dispozícii pre komerčný rybolov."

„Početné stavy rybích kŕdľov a mnohých veľrybích populácií sú dnes značne ochudobnené, no koreňom problému je nadmerný lov zo strany ľudí. Ak sa tropické rozvojové krajiny nechávajú manipulovať klišé ´veľryby nám užierajú ryby´, riskujú, že odvráti ich pozornosť od skutočných problémov, ktorým čelia ich rybné loviská - to je v prvom rade nadmerné využívanie ich morských zdrojov rybárskymi flotilami pre lov vo vzdialených vodách."

velryby_rybari7.jpg

Veľryby môžu priniesť rozvojovým krajinám väčší príjem z turistického pozorovania týchto tvorov, ako z ich lovu. Pre veľryby má svoje riziká, ale ide o kontrolovateľné menšie zlo.

Foto: Leah R. Gerber

Leah Gerberová s kolegami preto doporučuje, aby zainteresované krajiny otázku „kto konzumuje naše ryby" riešili v širšom kontexte, plne zohľadňujúc prítomnosť početných cudzích rybárskych flotíl (zväčša z rozvinutých krajín, vrátane EÚ), kolapsov miestnych ekosystémov a klimatickej zmeny.

A seriózne porozmýšľať o turistickom využití vo forme pozorovania veľrýb. Áno, zistilo sa, že veľryby aj ruší a do istej miery stresuje, čo môže spôsobiť, že sa potom narodí o čosi menej mláďat. Vždy je to ale lepšie, ako ich populácie kántriť. Napokon na túto formu turizmu by všade dohliadali vedci a ochranári.

Hlavný zdroj: Science z 13. februára 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Harabin má k prezidentskej petícii bližšie, ako priznáva

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Neprehliadnite tiež

LG V30 je skoro dokonalý smartfón pre milovníkov multimédií

Špičkový výkon, skvelý fotoaparát a množstvo ďalších superlatív. Aký je nový smartfón od LG v skutočnosti?

DETSKÁ RUBRIKA

Krahulcom ublížili postreky. Z poškodených vajec sa mladé nikdy nevyliahli

Pôsobením chemikálií sa škrupina na vajíčkach stenčila a nasledoval smutný koniec. Keď si nádejná mama sadla na znášku, vajíčka pod ňou popraskali.

Prekvapivé príslušenstvo: Nintendo spojilo kartónové hračky a hraciu konzolu

Postavte si vlastný klavír, auto na diaľkové ovládanie či robotický oblek.

Prekonáva všetky limity. Nový fotoaparát má 400 megapixelové fotky

Jedna fotografia zaberie 2,4 gigabajtu úložného priestoru.

Môže ukrývať mayské tajomstvá. Našli najväčšiu zatopenú jaskyňu sveta

Potápači našli prepojenie dvoch jaskynných systémov, spolu sú dlhé 347 kilometrov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  8. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  9. Kam do tepla v januári?
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  4. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  5. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  6. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  7. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  8. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  9. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  10. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 6 312
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 025
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 843
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 3 159
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 737
  6. Kam do tepla v januári? 2 536
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 285
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 213
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 1 544
  10. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 1 541