sebe dostatočne známy, aby mohol mať vlastný názor.
V ére internetu je byť "ksichtom" omnoho jednoduchšie. Naviac, každý na tom môže pracovať. Dokonca na túto tému vychádzajú články alebo aj celé knihy. Hovorí sa tomu "selfbranding", alebo spôsob, ako sám zo seba urobiť známu značku. "Ksichti" to majú jednoduchšie v kariére aj v živote.
Ako však zistíte, či ste už "ksicht"? Podľa jedného amerického sociológa najlepšie na Google. Zadáte svoje meno a kliknete. Po prvé: prvý výsledok musí byť odkaz na stránku, ktorá ma niečo spoločné práve s vami. Po druhé: medzi prvými troma odkazmi musí byť vaše heslo na Wikipedii. A po tretie: v prvej desiatke výsledkov musí byť odkaz na stránku, ktorú ste sami vytvorili. Počíta sa vlastný web, blog alebo aj profil v sociálnej sieti.
Nechcem sa chváliť, ale ja už "ksicht" som. Len v televízii to ešte nevedia. Bol som tam minulý týždeň v nejakej relácii a spýtali sa ma, čo majú napísať do titulku. "Nestačí moje meno?" spýtal som sa so sebavedomím "ksichta". Pozreli sa na seba a nič nepovedali. V titulku potom bolo "publicista".
Aj ja som v novinách raz za čas odovzdal článok, ktorého autora sme podpísali ako publicistu. Znie to dobre. Ale znamená to, že je bez ksichtu a bez funkcie.
