Pitie kakaa a čokolády poznáme zo Strednej Ameriky. Vedci teraz potvrdili, že v rokoch 1000 až 1125 sa pili aj na území kultúry Chaco s centrom v známej architektonickej pamiatke Pueblo Bonito na juhozápade USA. Ide o prvý známy prípad, kedy zistili, že sa tieto nápoje pili aj severne od Mexika. Ich používanie patrilo k rituálom, základu moci vládcov Pueblo Bonito nad oblasťou.
Pueblo Bonito (po španielsky „pekná dedina") leží vo vyprahnutom kaňone Chaco na severozápade štátu Nové Mexiko. Ide o zložitý komplex osemsto miestností a rituálnych priestorov až v päťposchodových murovaných budovách. Do konca 19. storočia patrili k najväčším a najvyšším budovám v Severnej Amerike. Podľa analýzy letokruhov v brvnách sa tam stavalo v rokoch 860 až 1128, hoci ľudia bývali v Chacu tisícročia.
Pueblo Bonito vtedy bolo hlavným mocenským a rituálnym strediskom poľnohospodárskej kultúry. Okrem sídiel v kaňone ju tvorili mestečká a dediny na okolitých plošinách. V 12. a 13. storočí kultúru Chacoáncov zlikvidovalo sucho. No k vlastnému pádu prispeli aj sami, najmä neuváženým odlesnením svojho životného prostredia.
Pueblo Bonito v kaňone Chaco.
Foto: Humboldt State University
Pueblo Bonito (v strede) z obežnej dráhy okolo Zeme.
Foto: NASA
Sčasti zrútené múry viacposchodovej časti areálu.
Foto: University of Colorado
Záhadné valcovité nádoby
Pamiatky v Pueblo Bonito a siedmich ďalších sídlach v kaňone Chaco ako prvý beloch podrobnejšie preskúmal v roku 1849 poručík James Simpson z výpravy armády USA. Dnes spolu s najbližším okolím patria do Národného historického parku Chacoánskej kultúry.
V Pueblo Bonito prebehli dva hlavné cykly vykopávok: najprv to bola koncom 19. storočia Hydeova prieskumná výprava a potom v rokoch 1920 až 1927 výprava National Geographic Society, ktorá uskutočnila veľmi detailné vykopávky. Našli sa tisíce artefaktov. Vrátane luxusného tovaru, ktorý sa tam dostal diaľkovým obchodom.
Osobitnú skupinu nálezov tvoria valcovité nádoby, typicky 2,4-krát vyššie, ako je ich priemer. Zväčša sú pomaľované čiernymi vzormi na bielom pozadí. Niektoré sú však čisto biele alebo červené. Z celého juhozápadu USA je ich známych ani nie 200 a 166 pochádza z Pueblo Bonito. A až 111 ich tam bolo ukrytých v jedinej miestnosti.
Tieto okolnosti poukazovali na zvláštny, pravdepodobne rituálny účel valcovitých nádob, keďže sa ich väčšina našla v regionálnom rituálnom stredisku, ktorým bolo Pueblo Bonito.
Svedectvo črepov
Patricia Crownová z Novomexickej univerzity v Albuquerque a W. Jeffrey Hurst z Hersheyského strediska pre zdravie a výživu v Pennsylvánii teraz analýzou vyschnutých organických zvyškov na črepoch zistili, čo Chacoánci vo valcovitých nádobách uchovávali. Oznámili to v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.
Na črepoch datovaných približne do rozpätia rokov 1000 až 1125 odhalili teobromín, markér Theombroma cacao čiže kakaa, respektíve čokolády. Je to prvý dôkaz pitia kakaa či čokolády severne od mexických hraníc. Keďže v Mexiku a v Strednej Amerike sa spájalo s rituálmi, ladí to s Pueblom Bonito ako rituálnym strediskom Chacoáncov.
Valcovité nádoby a pitie kakaa predstavovali dôležité zložky rituálov v Mexiku (formálne patrí do Severnej Ameriky) a Strednej Amerike. Ich prevzatie Chaocáncami vysvetľuje pôvod časti moci vládcov Pueblo Bonito nad celou oblasťou. (Archeológovia a historici si často kládli otázku, aké dôvody vlastne mali chudobní Chacoánci, aby podporovali a tolerovali pre už vtedy pomerne chudobnú krajinu očividne nadmerný luxus mocenskej elity.)
Pohľad do miestností v Pueblo Bonito. Brvná, ktoré tvorili preklady dverí, archeológom poslúžili
na datovanie jednotlivých etáp výstavby pomocou letokruhov.
Foto: University of Colorado
Kakao zďaleka
Kakao je zložitá zmes vyše 500 chemických látok. Zvlášť zaujímavými zložkami sú práve teobromín a (v menšom množstve) kofeín. Zo stredoamerických rastlín obsahuje teobromín iba kakao a tak slúži ako markér tohto nápoja a čokolády. V minulosti sa ho rovnakou metódou podarilo nájsť na črepoch z Belize, Hondurasu a Guatemaly.
Jeho výskyt v predkolumbovských dobách tak ďaleko na severe poukazuje na diaľkový obchod Chacoáncov s Mexikom a Strednou Amerikou (spoločne Mezoamerika). Kakaové bôby museli do Pueblo Bonito - aj v tom najoptimálnejšom prípade, keby sa dovážali z najbližšej plantáže - putovať takmer dvetisíc kilometrov.
Najbližšia oblasť pestovania kakaovníka (vyžaduje tieň, hlboké naplaveninové pôdy, vysoké zrážky a vysokú priemernú teplotu) ležala v strednom Mexiku, vrátane severných častí dnešných federálnych štátov Veracruz a Colimy. Skutočne vo veľkom sa však v čase príchodu Európanov do Nového sveta, čo je náš k ére rozkvetu Chaca historicky najbližší referenčný bod, pestovalo v južnom Mexiku a v Strednej Amerike.
Mapa, kde všade sa v Mezoamerike pestovalo kakao, ako to zachytili údaje približne z doby príchodu Európanov, časovo najbližšie ére rozkvetu Chacoánskej kultúry na severe. Čierne je vyznačené pestovanie vo veľkom, tieňovane kakaové plantáže stredného rozsahu a vybodkovane rozptýlené oblasti pestovania.
Ilustrácia: PNAS, adaptované podľa K. Prufer, W. J. Hurst/Ethnohistory
Diaľkový obchod potvrdzujú aj početné ukážky luxusného tovaru, ktorý pochádzal práve z južného Mexika a Strednej Ameriky, ako medené zvony, cloisonné (ozdobne smaltované kovové predmety) či pestrofarebné papagáje. Kakao mohli prepravovať rovnakí obchodníci.
Kakaové bôby vyžadovali pre diaľkovou prepravou špeciálnu úpravu - predbežné vykvasenie, alebo sušenie či praženie. Pred úpravou na nápoj sa mleli, zmiešali so studenou vodou, pomletou kukuricou, pomletým čili a ďalšími prísadami. Výsledný nápoj pili predovšetkým členovia spoločenských elít a priami účastníci náboženských rituálov.
Zaujímavá štruktúra múru v Pueblo Bonito.
Foto: University of Colorado
„Ochutenie" miestnych alebo import cudzích rituálov?
Kakaový nápoj si obyvatelia Mezoameriky (Mexiko a Stredná Amerika) cenili aj pre jeho stimulačné účinky a zvlášť im chutila kakaová pena. Valcovité nádoby mohli slúžiť práve na tvorbu peny prelievaním či miešaním.
Aztékom (a zrejme aj Mayom) kakaové bôby slúžili ako forma platidla.
Chacoánci síce mohli kakaom obohatiť vlastné rituály, ale pravdepodobnejšie v tejto súvislosti prijali do svojho spirituálneho sveta rituály z juhu. Stimulačné účinky kakaa mohli zvýšiť intenzitu náboženských zážitkov. Exotické tovary a ezoterické rituály z Mezoameriky zrejme posilňovali vplyv chacoánskych vládcov na poddaných.
Hlavný zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 2. februára 2009
