AKTUALIZOVANÉ 16:00

Nad preplnenou Zemou sa zrazili dva satelity

Nefunkčná ruská vojenská družica Kosmos vrazila do amerického telekomunikačného satelitu Iridium 33.

Okolo Zeme krúžia tisícky satelitov a ešte viac rôzneho vesmírneho odpadu, ktorý družice ohrozuje.(Zdroj: ČTK / AP)

Nefunkčná ruská vojenská družica Kosmos vrazila do amerického telekomunikačného satelitu Iridium 33

Prvýkrát v histórii sa na orbite Zeme zrazili dve družice.

HOUSTON, BRATISLAVA. Asi osemsto kilometrov nad ruskou Sibírou nastala zrážka. Tentoraz to však nebol žiaden meteorit. Zrazili sa dva satelity. Po prvý raz v histórii a ešte k tomu ruský a americký.

Rozpadli sa na kopu úlomkov, ktoré sa rozleteli na dve strany. Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS by však ohrozovať nemali.

Tak o vôbec prvej kozmickej zrážke satelitov informoval americký úrad pre kozmonautiku NASA. Do kolízie sa dostala americká komunikačná družica Iridium 33 a vyradený, skoro tonový ruský vojenský satelit Kosmos 2251. Ten dokonca mohol obsahovať jadrový reaktor.

Okamžite sa vyrojili aj špekulácie o zhoršených vzťahoch medzi dvoma bývalými svetovými superveľmocami. Spoločnosť Iridium, ktorá prevádzkuje zničený satelit, však vylúčila zavinenie akejkoľvek strany a vesmírnu kolíziu označila za „veľmi nezvyčajnú a málo pravdepodobnú udalosť“.

Satelit Iridium.

Zámer či hlúpa náhoda?

Je paranoidné predpokladať, že zrážka satelitov bola zámerom. Iridium sa pohyboval na orbite, ktorá je na zrážky najnáchylnejšia a ktorá sa používa najmä na pozorovacie a vedecké účely. Systém pritom vlastnila súkromná spoločnosť a používal sa na komunikáciu, zároveň však slúžil americkému ministerstvu obrany.

Marylandská firma, ktorá systém prevádzkovala, ale ohlásila, že jej vypadla celá komunikačná sieť, čo nakrátko pocítil aj Pentagon. Predstava, že tak by v budúcnosti mohli vyzerať hviezdne vojny, už nepatrí len do filmov o agentovi 007 či Star Treku. Ministerstvá viacerých štátov sa netaja tým, že vyvíjajú vesmírne obranné systémy.

Pred viac ako rokom Čína zostrelila svoj vlastný satelit. Dala tak najavo, že disponuje technológiou, ktorá dokáže konkurovať klasickým vesmírnym mocnostiam. Teda dokáže satelity nielen vypúšťať, ale aj ich zničiť.

Potreba dohody

Vtedy sa ozvali hlasy, že keďže vesmírnu družicu dokáže na orbitu poslať hocikto, je načase uzavrieť medzinárodné dohody, ktoré by upravovali nielen proces vypúšťania družíc, ale na ktorých základe by sa sledovala aj ich poloha. Vedcom a technikom by tak uľahčili prácu – neposielali by objekty do kozmu s páskou pred očami.

Problémom sú aj úlomky rozpadávajúcich sa družíc. Napríklad tie z aktuálnej zrážky sú pre ostatné satelity nebezpečné asi ako náboje. Pre ďalšie orbitálne družice by mohli byť smrteľné. V prípade, že by začali padať na Zem, riziko nehrozí. Väčšina častí zhorí v atmosfére.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Sme vesmírni bordelári

Na orbite Zeme lieta neporiadok. Dvadsaťtisíc rôznych objektov ohrozuje nielen satelity, ale aj ďalšie vesmírne misie.

BRATISLAVA. Vo vesmíre máme svinčík. Okolo Zeme krúži nielen asi 3300 rôznych satelitov, ale takmer 18­tisíc kusov ďalšieho odpadu.

Staré satelity sa totiž pomaly rozpadávajú, nosné rakety odhadzujú svoje časti a len zo zrážky Iridia s ruským satelitom zaznamenali detektory NASA najmenej päťsto kúskov. Pritom nerátali „odpadky“ menšie ako 10 centimetrov.

Okolo našej planéty vlastne krúži kopa vesmírneho šrotu a odborníci hovoria, že podobné zrážky ako tá aktuálna budú čoraz častejšie. Pretože nie všetky nepotrebné vesmírne veci nechávame zhorieť v atmosfére, mnohé len tak „odhodíme“. A ony niekde len tak krúžia.

Ak by sa ktosi pozeral na našu planétu z Mesiaca, pokojne môže hovoriť o planéte bordelárov. I keď jednotlivé odpadky by – pre ich relatívne malú veľkosť – nevidel. Horšie však je, že tento vesmírny šrot ohrozuje nielen nové misie do kozmu, ale aj už fungujúce satelity.

NASA, rovnako ako jej európsky náprotivok ESA, sa snaží vesmírny šrot sledovať a zaznamenávať. Zachytiť všetok je však takmer nemožné. Možno v budúcnosti nebudú vedci vesmírne misie plánovať len podľa „prístupových“ okien, ale aj podľa toho, či na orbite práve neletí nejaký zvyšok rakety.

Tomáš Prokopčák
Hrozbou sú najmä úlomky

„Pred nárazom sa aktívne chráni len vesmírna stanica ISS,“ hovorí MICHAL VÁCLAVÍK z Českej kozmickej kancelárie, ktorá spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou.

Bola zrážka dvoch satelitov výnimočná?
„Je to vzácne z toho dôvodu, že sme to vôbec zistili. A tiež, že sa zrazila fungujúca družica s nefunkčnou. Prvýkrát sa náhodnou zrážkou zničilo niečo, čo fungovalo.“


Čiže v minulosti sa už mohli stať situácie, keď sa zrazili satelity, len sme o tom nevedeli?
„Skôr sa špekuluje, že niekedy došlo k strate spojenia so satelitom v dôsledku zrážky s kozmickým smetím, čiže nejakým drobným úlomkom. Ale to, že sa zrazili dve družice, to bude asi prvýkrát.“


Odhaduje sa, že okolo Zeme lieta zhruba 3­tisíc satelitov. Dá sa povedať, koľko z nich je nefunkčných?
„O tom sú presne vedené štatistiky. Funguje z nich len niekoľko stoviek. Ani to nebezpečenstvo nespôsobujú satelity, ktoré sú veľké a dajú sa pozorovať. Veľkým problémom sú kozmické smeti ­ rozpadnuté satelity či posledné stupne nosných rakiet. Odhaduje sa, že úlomkov väčších ako jeden centimeter je niekoľko desiatok tisíc. Dá sa povedať, že okolo planéty je vesmírne smetisko, ktoré sa čím ďalej tým viac stáva nebezpečným.“


Sú návrhy, ako sa vyrovnať s týmto neporiadkom?

„Áno, riešením je zabrániť tomu, aby napríklad nefunkčné satelity boli dlho na obežnej dráhe, prípadne, aby vypustili zvyšok pohonných látok. Pretože časom sa stane, že vplyvom tepla zo Slnka sa roztrhnú nádrže a z jednej družice vznikne tisíc úlomkov. Dnes sa už praktizuje napríklad to, že väčšina nosných rakiet po vypustení družice sa zbaví aj zvyšku pohonných látok.“


Dá sa zrážkam družíc zabrániť?

„Bohužiaľ, to veľmi nejde. Nie ste schopný úlomky ovládať. Jediné, čím môžete hýbať, sú aktívne družice. Čím viac však manévrujete, tým viac znižujete ich životnosť. Čiže je otázka, či má cenu sa brániť. Jedinou výnimkou je Medzinárodná vesmírna stanica ISS. Je obývaná, navyše stála niekoľko desiatok miliárd dolárov. Okolo nej je bezpečnostná zóna asi 25 kilometrov. Čiže, keď sa zistí nejaké teleso, ktoré sa k nej blíži, tak sa stanica uhne. Väčšinou o sto metrov vyššie“


ISS je jediná stanica, ktorú takto chránia?
„Povedzme, že je jediná, o ktorej sa to všeobecne vie. Čo sa robí s vojenskými satelitmi, o tom sa dá len špekulovať.“

Neprekáža vesmírny neporiadok raketám pri štarte?
"Problém je v tom, že družice obiehajú na nejakých dráhach a sú miesta, ktoré sú veľmi exponované. Napríklad časť vo výške asi 36-tisíc kilometrov nad rovníkom, kde obiehajú družice telekomunikačné prípadne vojenské, je za 40 rokov vesmírnych letov už veľmi preplnená. A potom je to nízkoobežná dráha niekde medzi 200 a 800 kilometrami. Tam je väčšina neporiadku a hrozí tam riziko zrážky. Na druhú stranu stále je ten priestor ohromne prázdny. Je to síce nepríjemná situácia, no nie je to také bezpečnostné riziko, aby to zastavilo vesmírne lety."

Tomáš Vasilko

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 11 587
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 445
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 183
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 631
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 6 352
  6. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 756
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 667
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 117
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 288
  10. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 778

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Najčítanejší spisovateľ má so slovenskými podnikateľmi zlú skúsenosť.

SVET

Café Európa: Ako dopadne Európa po francúzskych voľbách

Francúzsko má nového proeurópskeho prezidenta.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.