AKTUALIZOVANÉ 16:00

Nad preplnenou Zemou sa zrazili dva satelity

Nefunkčná ruská vojenská družica Kosmos vrazila do amerického telekomunikačného satelitu Iridium 33.

Okolo Zeme krúžia tisícky satelitov a ešte viac rôzneho vesmírneho odpadu, ktorý družice ohrozuje.(Zdroj: ČTK / AP)

Nefunkčná ruská vojenská družica Kosmos vrazila do amerického telekomunikačného satelitu Iridium 33

Prvýkrát v histórii sa na orbite Zeme zrazili dve družice.

HOUSTON, BRATISLAVA. Asi osemsto kilometrov nad ruskou Sibírou nastala zrážka. Tentoraz to však nebol žiaden meteorit. Zrazili sa dva satelity. Po prvý raz v histórii a ešte k tomu ruský a americký.

Rozpadli sa na kopu úlomkov, ktoré sa rozleteli na dve strany. Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS by však ohrozovať nemali.

Tak o vôbec prvej kozmickej zrážke satelitov informoval americký úrad pre kozmonautiku NASA. Do kolízie sa dostala americká komunikačná družica Iridium 33 a vyradený, skoro tonový ruský vojenský satelit Kosmos 2251. Ten dokonca mohol obsahovať jadrový reaktor.

Okamžite sa vyrojili aj špekulácie o zhoršených vzťahoch medzi dvoma bývalými svetovými superveľmocami. Spoločnosť Iridium, ktorá prevádzkuje zničený satelit, však vylúčila zavinenie akejkoľvek strany a vesmírnu kolíziu označila za „veľmi nezvyčajnú a málo pravdepodobnú udalosť“.

Satelit Iridium.

Zámer či hlúpa náhoda?

Je paranoidné predpokladať, že zrážka satelitov bola zámerom. Iridium sa pohyboval na orbite, ktorá je na zrážky najnáchylnejšia a ktorá sa používa najmä na pozorovacie a vedecké účely. Systém pritom vlastnila súkromná spoločnosť a používal sa na komunikáciu, zároveň však slúžil americkému ministerstvu obrany.

Marylandská firma, ktorá systém prevádzkovala, ale ohlásila, že jej vypadla celá komunikačná sieť, čo nakrátko pocítil aj Pentagon. Predstava, že tak by v budúcnosti mohli vyzerať hviezdne vojny, už nepatrí len do filmov o agentovi 007 či Star Treku. Ministerstvá viacerých štátov sa netaja tým, že vyvíjajú vesmírne obranné systémy.

Pred viac ako rokom Čína zostrelila svoj vlastný satelit. Dala tak najavo, že disponuje technológiou, ktorá dokáže konkurovať klasickým vesmírnym mocnostiam. Teda dokáže satelity nielen vypúšťať, ale aj ich zničiť.

Potreba dohody

Vtedy sa ozvali hlasy, že keďže vesmírnu družicu dokáže na orbitu poslať hocikto, je načase uzavrieť medzinárodné dohody, ktoré by upravovali nielen proces vypúšťania družíc, ale na ktorých základe by sa sledovala aj ich poloha. Vedcom a technikom by tak uľahčili prácu – neposielali by objekty do kozmu s páskou pred očami.

Problémom sú aj úlomky rozpadávajúcich sa družíc. Napríklad tie z aktuálnej zrážky sú pre ostatné satelity nebezpečné asi ako náboje. Pre ďalšie orbitálne družice by mohli byť smrteľné. V prípade, že by začali padať na Zem, riziko nehrozí. Väčšina častí zhorí v atmosfére.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Sme vesmírni bordelári

Na orbite Zeme lieta neporiadok. Dvadsaťtisíc rôznych objektov ohrozuje nielen satelity, ale aj ďalšie vesmírne misie.

BRATISLAVA. Vo vesmíre máme svinčík. Okolo Zeme krúži nielen asi 3300 rôznych satelitov, ale takmer 18­tisíc kusov ďalšieho odpadu.

Staré satelity sa totiž pomaly rozpadávajú, nosné rakety odhadzujú svoje časti a len zo zrážky Iridia s ruským satelitom zaznamenali detektory NASA najmenej päťsto kúskov. Pritom nerátali „odpadky“ menšie ako 10 centimetrov.

Okolo našej planéty vlastne krúži kopa vesmírneho šrotu a odborníci hovoria, že podobné zrážky ako tá aktuálna budú čoraz častejšie. Pretože nie všetky nepotrebné vesmírne veci nechávame zhorieť v atmosfére, mnohé len tak „odhodíme“. A ony niekde len tak krúžia.

Ak by sa ktosi pozeral na našu planétu z Mesiaca, pokojne môže hovoriť o planéte bordelárov. I keď jednotlivé odpadky by – pre ich relatívne malú veľkosť – nevidel. Horšie však je, že tento vesmírny šrot ohrozuje nielen nové misie do kozmu, ale aj už fungujúce satelity.

NASA, rovnako ako jej európsky náprotivok ESA, sa snaží vesmírny šrot sledovať a zaznamenávať. Zachytiť všetok je však takmer nemožné. Možno v budúcnosti nebudú vedci vesmírne misie plánovať len podľa „prístupových“ okien, ale aj podľa toho, či na orbite práve neletí nejaký zvyšok rakety.

Tomáš Prokopčák
Hrozbou sú najmä úlomky

„Pred nárazom sa aktívne chráni len vesmírna stanica ISS,“ hovorí MICHAL VÁCLAVÍK z Českej kozmickej kancelárie, ktorá spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou.

Bola zrážka dvoch satelitov výnimočná?
„Je to vzácne z toho dôvodu, že sme to vôbec zistili. A tiež, že sa zrazila fungujúca družica s nefunkčnou. Prvýkrát sa náhodnou zrážkou zničilo niečo, čo fungovalo.“


Čiže v minulosti sa už mohli stať situácie, keď sa zrazili satelity, len sme o tom nevedeli?
„Skôr sa špekuluje, že niekedy došlo k strate spojenia so satelitom v dôsledku zrážky s kozmickým smetím, čiže nejakým drobným úlomkom. Ale to, že sa zrazili dve družice, to bude asi prvýkrát.“


Odhaduje sa, že okolo Zeme lieta zhruba 3­tisíc satelitov. Dá sa povedať, koľko z nich je nefunkčných?
„O tom sú presne vedené štatistiky. Funguje z nich len niekoľko stoviek. Ani to nebezpečenstvo nespôsobujú satelity, ktoré sú veľké a dajú sa pozorovať. Veľkým problémom sú kozmické smeti ­ rozpadnuté satelity či posledné stupne nosných rakiet. Odhaduje sa, že úlomkov väčších ako jeden centimeter je niekoľko desiatok tisíc. Dá sa povedať, že okolo planéty je vesmírne smetisko, ktoré sa čím ďalej tým viac stáva nebezpečným.“


Sú návrhy, ako sa vyrovnať s týmto neporiadkom?

„Áno, riešením je zabrániť tomu, aby napríklad nefunkčné satelity boli dlho na obežnej dráhe, prípadne, aby vypustili zvyšok pohonných látok. Pretože časom sa stane, že vplyvom tepla zo Slnka sa roztrhnú nádrže a z jednej družice vznikne tisíc úlomkov. Dnes sa už praktizuje napríklad to, že väčšina nosných rakiet po vypustení družice sa zbaví aj zvyšku pohonných látok.“


Dá sa zrážkam družíc zabrániť?

„Bohužiaľ, to veľmi nejde. Nie ste schopný úlomky ovládať. Jediné, čím môžete hýbať, sú aktívne družice. Čím viac však manévrujete, tým viac znižujete ich životnosť. Čiže je otázka, či má cenu sa brániť. Jedinou výnimkou je Medzinárodná vesmírna stanica ISS. Je obývaná, navyše stála niekoľko desiatok miliárd dolárov. Okolo nej je bezpečnostná zóna asi 25 kilometrov. Čiže, keď sa zistí nejaké teleso, ktoré sa k nej blíži, tak sa stanica uhne. Väčšinou o sto metrov vyššie“


ISS je jediná stanica, ktorú takto chránia?
„Povedzme, že je jediná, o ktorej sa to všeobecne vie. Čo sa robí s vojenskými satelitmi, o tom sa dá len špekulovať.“

Neprekáža vesmírny neporiadok raketám pri štarte?
"Problém je v tom, že družice obiehajú na nejakých dráhach a sú miesta, ktoré sú veľmi exponované. Napríklad časť vo výške asi 36-tisíc kilometrov nad rovníkom, kde obiehajú družice telekomunikačné prípadne vojenské, je za 40 rokov vesmírnych letov už veľmi preplnená. A potom je to nízkoobežná dráha niekde medzi 200 a 800 kilometrami. Tam je väčšina neporiadku a hrozí tam riziko zrážky. Na druhú stranu stále je ten priestor ohromne prázdny. Je to síce nepríjemná situácia, no nie je to také bezpečnostné riziko, aby to zastavilo vesmírne lety."

Tomáš Vasilko

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 11 049
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 159
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 6 096
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 309
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 111
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 4 818
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 121
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 3 033
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 195
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 028

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.

Neprehliadnite tiež

Budúcnosť kuchynských spotrebičov je bez káblov a batérií

Zásuvky sa jedného dňa môžu stať iba spomienkou na minulosť.

Microsoft vám môže zakázať niektoré aplikácie

Pôvod aplikácie môže rozhodnúť, či ju operačný systém spustí.

Pozrite si prvé aj posledné zábery z prieskumu Mesiaca

Ľudia necestovali ďalej do vesmíru už 45 rokov. Musk to chce zmeniť.

Ak radšej používate srdiečko ako lajk, váš Facebook sa zmení

Na sociálnej sieti sa opäť mení algoritmus na zobrazovanie obsahu používateľom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop