Pestrosť Pygmejov je nedávna

BRATISLAVA. Konžskú panvu podľa archeologických nálezov obýva Homo sapiens už najmenej 30-tisíc rokov. Dnes sú to zväčša poľnohospodári z viacerých černošských etník.

Stále tam však prežívajú aj ľudia s ekonomikou lovcov-zberačov. Predovšetkým Pygmeji s trpasličím vzrastom.
V minulosti sa myslelo, že ide o iný ľudský druh, no sú to nepochybne Homo sapiens. Ich nízky vzrast a ostatné biologické zvláštnosti sú výsledkom adaptácie na život v hlbokom pralese, kam sa stiahli po príchode poľnohospodárov.

Pygmeji na západe strednej Afriky vykazujú množstvo kultúrnych, fyzických a genetických rozdielov. Bádatelia teraz zanalyzovali vzorky DNA, ktoré na 28 miestach genómu odobrali 604 ľuďom z 12 tamojších nepygmejských a 9 pygmejských populácií.

Prekvapujúco zistili, že všetky pygmejské etniká vzišli z jedného iba pred asi 2800 rokmi.

„Spoločný pôvod pygmejských populácií na západe strednej Afriky sa predpokladal už spoločným názvom Pygmeji, no chýbali archeologické nálezy," povedal šéf tímu Paul Verdu z Múzea človeka v Paríži.

Dnešné pygmejské populácie však o sebe nevedia a nemajú mýtus či príbeh o svojom pôvode. Seba samých nevolajú Pygmejmi, ale kmeňovými menami ako Kola, Baka, Efe či Nsua. Nemajú ani pygmejskú reč (hoci v minulosti zrejme mali) - hovoria jazykmi svojich nepygmejských poľnohospodárskych susedov z dvoch rôznych jazykových rodín západu strednej Afriky.

Paul Verdu to napísal s trinástimi francúzskymi kolegami v časopise Current Biology.