Gén ľudskej dlhovekosti predsa len existuje

Výskum storočných Nemcov ukázal, že sú u nich časté isté varianty génu FOXO3A, čo podľa všetkého platí aj o storočných Francúzoch. Potvrdil sa tým lanský výskum veľmi starých Američanov japonského pôvodu. Tento gén zjavne predlžuje život v rámci celého ľu

Charles Yogi z najväčšieho havajského ostrova Hawaii je napriek vysokému veku stále aktívny atlét. Patril do vzorky skúmanej Bradleyom Willcoxom (pozri text), pri ktorej sa prvý raz preukázal vplyv premenlivosti génu FOXO3A na ľudskú dlhovekosť.(Zdroj: David McLain)

Výskum storočných Nemcov ukázal, že sú u nich časté isté varianty génu FOXO3A, čo podľa všetkého platí aj o storočných Francúzoch. Potvrdil sa tým minuloročný výskum veľmi starých Američanov japonského pôvodu. Tento gén zjavne predlžuje život v rámci celého ľudstva, lebo Európania a Východoázijci sa inak geneticky pomerne líšia.

Ľudia oddávna túžia po fyzickej nesmrteľnosti a večnej mladosti. Zachytil to už známy sumerský Epos o Gilgamešovi z 3. tisícročia p. n. l., v ktorom sú prvky neskôr prenesené do Starého zákona. V stredoveku zasa alchymisti pátrali po kameni mudrcov, ktorý mal prepožičiavať neobmedzene dlhý život v plnom zdraví a kráse.

Starnutie a smrť sú očividne daňou za zložitosť nášho mnohobunkového organizmu. Napriek tomu aj dnešní biológovia a lekári pátrajú po mechanizmoch, ktoré stanovujú maximálnu dĺžku ľudského života, aby ju prípadne mohli ovplyvniť, a po spôsoboch, ako by sa dalo aspoň spomaliť, či odložiť starnutie.

Výskum storočných

Sústreďujú sa na ľudí, ktorí sa dožili mimoriadne vysokého veku okolo sto rokov a viac. Taký vek zjavne vyplýva z faktorov ako priaznivé životné prostredie, zdravá strava, fyzická aktivita a iné zdraviu prospešné osobné návyky príslušného človeka, vrátane psychosociálnych.

No vedci predpokladajú vysoký príspevok dedičnosti - kvalifikované odhady sa pohybujú od 25 po 50 percent priaznivých vplyvov. Pátranie po predmetných ľudských génoch však nebolo veľmi úspešné. Napokon komplexný znak ako dlhovekosť akiste vyplýva z mnohých génov.

Dlho sa ale darilo doložiť presvedčivejšie a vo viacerých populáciách iba vplyv génu APOE, ktorý kóduje bielkovinu apoliproteín E, podieľajúcu sa na prenose kľúčových živín. Tento gén a jeho bielkovinový produkt ovplyvňuje starnutie mnohorako, predovšetkým ale súvisi s kardiovaskulárnymi ochoreniami a demenciou.

Modelové organizmy

Úspešnejší boli v tomto ohľade vedci pri práci s klasickými biologickými modelovými organizmami, ako sú kvasinka Saccharomyces cerevisiae, hlísta Caenorhabditis elegans a ovocná muška Drosophila melanogaster. V jednoduchých organizmoch sa ľahšie sleduje príčina a následok. Vždy je ale otázne, nakoľko sú výsledky prenosné na zložitejšie.

Skúmanie týchto organizmov preukázalo výrazný vplyv jednotlivých génov na na dĺžku života týchto tvorov. Týka sa to predovšetkým génov, ktoré súvisia s takzvanou signálnou metabolickou dráhou IIS čiže inzulín-inzulínovitý rastový faktor 1.

Zvlášť pôsobivé boli výsledky, týkajúce sa hlísty C. elegans. Keď vedci zvýšili aktivitu génu SIR-2, alebo naopak znížili spomenutú signalizáciu IIS, predĺžili hlístam život. Cicavčím ekvivalentom je gén SIRT1, ktorého bielkovina reguluje takzvané prepisové faktory FOXO (Forkhead Box), skupinu bielkovín, ktoré v rámci dráhy IIS plnia úlohu akýchsi senzorov. Preukázalo sa, že majú značný vplyv na dĺžku života cicavcov - pokusných myší.

Konečne svetlo! Z Havaja

Dlhé obmedzenie na APOE v prípade ľudí prelomil vlani v septembri tím Brada Willcoxa z Tichomorského ústavu pre zdravotnícky výskum v Honolulu, ktorý na vzorke veľmi starých Američanov japonského pôvodu z Havajských ostrovov skúmal premenlivosť piatich génov, vrátane dvoch FOXO. Výsledky uverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA. (Krátku správu sme o tom zaradili do Týždňa vo vede 4. 9. 2008.)

Zamerali sa na premenlivosť v troch „písmenách" DNA a jej súvislosť s celkovým zdravotným stavom, mierou fyzickej a duševnej aktivity a vekom členov skúmaného súboru. Zaujalo ich isté miesto v géne FOXO3A. Väčšina skúmaných v ňom mala mala na oboch chromozómoch (zdenených po matke a otcovi) nukleotidovú bázu tymín. Ak tam však mali guanín, zreteľne to súviselo s ich voči ostatným členom vzorky lepším zdravím a s vyšším vekom.

Veľmi pôsobivé. Našiel sa konečne gén dlhovekosti? Lenže skúmanie iba troch „písmen" DNA bolo málo. A navyše sa výskum týkal len jednej etnickej skupiny. To vo vede zvyčajne nestačí. Platí tento výsledok v rámci celého ľudského druhu Homo sapiens?

gen_dlhovekosti2.jpg

„Supersenior" Charles Yogi z Havaja.

Foto: David McLain

Odpoveď zo Šlesvicka-Holštajnska

Vyzerá to, že áno. Sedemčlenný výskumný tím na čele s Friederike Flachsbartovou a Almut Nebelovou z Univerzity Christiana-Albrechta v Kieli totiž teraz preukázal spomenutú výraznú úlohu premenlivosti v géne FOXO3A aj na vzorke storočných nemeckých spoluobčanov.

Skúmali DNA 388 storočných (vek 95- až 110-rokov), ktorú porovnávali s DNA 731 mladších ľudí (vek 60- až 75-rokov) a s DNA vyše šesťsto ešte mladších ľudí. Výsledky takisto uverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA, zatiaľ online.

Títo bádatelia si všímali premenlivosť celkove šestnástich „písmen" DNA. Dôležitá bola tiež tá okolnosť, že vo vzorke storočných mali na rozdiel od spomenutej japonsko-americkej vzorky z Havaja, ktorú skúmal Willcoxov tím, okrem mužov i ženy. Ženy tvorili takmer tri štvrtiny vzorky.

Ukázalo sa, že špecifická premenlivosť sledu „písmen" DNA v sekvencii génu FOXO3A skutočne súvisi s vyššou pravdepodobnosťou dožívania sa úrovne veku sto rokov a lepším zdravím. Metodika bola taká, že značne znižuje všetky neurčitosti. Výsledok je o to dôležitejší, že rozširuje túto úlohu génu FOXO3A na ľudí kaukazského pôvodu.

gen_dlhovekosti3.jpg

Nový výskum viedli Friederike Flachsbartová (vľavo) a Almut Nebelová z Univerzity Christian-Albrechta v Kieli.

Foto: Sandra Ogriseck/CAU

Francúzi ako Nemci

Vo väčšinovo nemeckom tíme bola aj francúzska členka Hélène Blancheová zo Strediska pre výskum ľudského polymorfizmu v Paríži. Tamojší vedci urobili podobný výskum na vzorke 535 francúzskych storočných a hoci výsledky nie sú také jednoznačné ako pri nemeckej vzorke, potvrdzujú základný trend v Nemecku pozorovanej súvislosti.

Gén FOXO3A je teda podľa všetkého dôležitým faktorom dlhovekosti ľudí Homo sapiens všeobecne. V Nemecku platí, že z 90-ročných mužov majú šancu dožiť sa stovky iba štyri percentá, z 90-ročných žien 5,6 percenta. Z 95-ročných bez rozdielu pohlavia je to 15 až 17 percent.

gen_dlhovekosti4.jpg

Dožiť sa v uspokojivom zdraví a aktivite stovky a viac, ako Peter Hodes, je cieľom mnohých.

Foto: Andreas Labes

Na nemeckom úspechu sa zaiste priaznivo podpísala možnosť využiť šlesvicko-holštajnskú biobanku Popgen, ktorá uchováva vzorky DNA vyše 660 nemeckých storočných. Aktuálne je to jeden z najväčších súborov vzoriek DNA dlhovekých ľudí na svete.

Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA zo 16. septembra 2008; Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 3. februára 2009; Komuniké Christian-Albrechts Universität zu Kiel z 2. februára 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 282
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 171
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 233
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 192
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 954
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 232
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 029
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 599
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 852
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 569

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop