Inštitúcie z troch krajín sa dohodli na vybudovaní astronomického ďalekohľadu s priemerom objektívu takmer 25 metrov. Ponesie meno slávneho portugalského moreplavca Ferdinanda Magellana (Fernão de Magalhães, 1480 - 1521), ktorého výprava ako prvá oboplávala Zem. Bude umiestnený v severočílskych Andách.
Akokoľvek stále platí, že významné výsledky v poznávaní vesmíru prinášajú aj stredné a malé, ba aj najmenšie ďalekohľady, celková realita je neúprosná: astronómiu posunú ďalej najmä vedci v krajinách, kde budú mať prístup k najväčším a najvýkonnejším pozorovacím prístrojom. Jednak na samotnom povrchu Zeme, jednak na orbite okolo nej či okolo Slnka. (A možno už v dohľadnej budúcnosti aj na povrchu Mesiaca).
Astronomická Premier League
Nedávno sme písali (sekcia Veda, 1. 12. 2008 - kliknite) o európskom projekte EELT (European Extreme Large Telescope, Európsky extrémne veľký ďalekohľad). Má mať segmentovaný zrkadlový objektív s priemerom 42 metrov.
Ak všetko pôjde podľa plánu (čo môže byť, pre aktuálnu ekonomickú krízu, veľké „ak"), pozorovať sa s ním na Európskom južnom observatóriu v Čile začne v roku 2016. Ide o hlavný projekt „cestovnej mapy" rozvoja európskej astronómie v najbližších dvoch desaťročiach, iniciatívy ASTRONET.
Nech už bude tempo budovania EELT rýchle alebo pomalé, faktom zostáva, že prístroje tejto kategórie, hoci nemusia dosahovať parametre EELT, budú v horizonte desaťročí formovať poznanie o vesmíre. Vznikne akási astronomická analógia anglickej, španielskej, talianskej či nemeckej futbalovej ligy, alebo hokejovej NHL. So všetkým čo to znamená - kto bude mimo, nemá veľké šance, aby kontinentálne, tým menej globálne obstál.
Obrovský Magellan
Toto si iste uvedomili aj členovia výskumného konzorcia GMT (The Giant Magellan Telescope, Obrovský Magellanov ďalekohľad). Podľa výkonného riaditeľa GMT astronóma Patricka McCarthya aj pri príležitosti Medzinárodného roku astronómie (2009) podpísali Zakladateľskú dohodu, predpokladajúcu dokončenie prístroja okolo roku 2019.
Členmi konzorcia troch krajín z troch kontinentov sú z USA Carnegieova inštitúcia pre vedu, Harvardova univerzita, Smithsonovská inštitúcia (čosi ako naše Národné múzeum), Texaská A&M univerzita, Arizonská univerzita a Texaská univerzita v Austine. Z Austrálie Austrálska národná univerzita v Canberre a združenie Astronomy Australia Limited. Najnovšie schválila vláda Južnej Kórey účasť Kórejského inštitútu pre astronómiu a kozmické vedy.
Carnegieova inštitúcia už prevádzkuje na Observatóriu Las Campanas v severnom Čile dva prakticky identické ďalekohľady s priemerom objektívu 6,5 metra, ktoré spoločne nesú meno Magellanove ďalekohľady.
(Prvý však dostal meno meno po kalifornskom astronómovi Walterovi Baadeovi, druhý po bostonskom podnikateľovi a filantropovi Landonovi Clayovi).
Nový Magellanov ďalekohľad, ktorý tiež bude umiestnený na tomto observatóriu v Andách nad púšťou Atacama, preto vždy treba pre odlíšenie uvádzať s adjektívom „obrovský".
Umelecká predstava celkového pohľadu na hlavnú a pomocné budovy GMT v rámci Observatória Las Campanas.
Ilustrácia: Todd Mason/Mason Productions
Dvadsaťpäťmetrové zrkadlo
Jeho primárny zrkadlový objektív sa bude skladať zo siedmich segmentov, pričom každý z nich bude mať priemer 8,4 metra a hmotnosť 20 ton. Sekundárne zrkadlo bude založené na tzv. adaptívnej optike. Tá využíva počítačovo riadený systém senzorov a servomotorov na zmeny optických prvkov zrkadla, kompenzujúce aktuálne chvenie vzduchu, čo zaručuje mimoriadnu ostrosť obrazu. Zložený primárny objektív bude mať rozlišovaciu schopnosť objektívu s priemerom 24,5 metra. Takto by mal byť najmenej desaťkrát výkonnejší ako Hubblov kozmický ďalekohľad, ktorému pri pozorovaniach neprekáža ovzdušie. Budova GMT bude vysoká 60 metrov.
Ráta sa s cenou celého projektu na úrovni 700 miliónov dolárov, z toho 130 miliónov dolárov už má konzorcium GMT k dispozícii. Do roku 2011 sa majú dokončiť technické plány. Stavba sa začne v roku 2012. Laboratórium pre vývoj a výrobu zrkadlových objektívov pri Stewardovom observatóriu Arizonskej univerzity už dokončilo brúsenie a úvodné leštenie prvého zo šiestich „obvodových" segmentov zrkadla (siedmy bude v strede, pozri obrázok pri titulku), ktorý bol odliaty v roku 2005. Finálne leštenie a optické skúšky prebehnú počas budúceho roku.
Prvý 8,4 metrový segment objektívu GMT pri leštení na Arizonskej univerzite.
Foto: Steward Observatory Mirror Laboratory/University of Arizona
Čo sa od neho čaká?
Ďalekohľad bude vybavený rôznymi detektormi pre pozorovania v optickom a infračervenom svetle. Očakáva sa že kľúčovo prispeje k pokroku poznania vesmíru riešením otázok, ktoré presahujú možnosti dnešných prístrojov. Týka sa to podstaty tmavej látky a energie (95 percent hmoty vesmíru spadá do týchto kategórií, bežné svietiace hviezdy, galaxie a plyn či prach tvoria iba zvyšných 5 percent), pôvodu prvých hviezd a galaxií, procesov utvárania hviezd a planét, evolúcie galaxií, rastu čiernych dier, ako aj skúmania planét blízkych hviezd.
Ak máte 3D okuliare, pozrite sa cez ne.
FOTO - gmto.org
„Zakladateľská dohoda určuje rámec pre stavbu a prevádzku ďalekohľadu. Skupina zakladateľov predstavuje mimoriadny tím inštitúcií, ktoré počas uplynulých sto rokov významne prispeli k vývoju najpokročilejších ďalekohľadov a ich detektorového vybavenia. GMT pokračuje v tomto pozoruhodnom odkaze," povedala predsedníčka správnej rady GMT a riaditeľka Carnegieových observatórií Wendy Freedmanová. (Bola spiritus agens tímu, ktorý pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu výrazne spresnil rýchlosť rozpínania vesmíru.)
Doplnil ju Charles Alcock, riaditeľ spoločného Astrofyzikálneho strediska Harvardovej univerzity a Smithsonovskej inštitúcie: „Veľmi nás teší, že sme sa pripojili k tomuto projektu, ktorý nám umožní, aby sme zostali v prvej línii astronomických objavov aj v 21. storočí."
Nevyhnutný krok
Finančných prostriedkov pre základný výskum niet dosť nikde na svete. Krajiny sa líšia iba mierou ich deficitu. Ak majú byť vynakladané skutočne efektívne, čo by mala byť prinajmenšom v demokratických krajinách norma, pri naznačenom vývoji k čoraz väčším ďalekohľadom zrejme niet lepšej vedeckej stratégie - osobitne pre menšie krajiny - ako sa zapojiť do predmetných výskumných konzorcií. Prípadne sa široko podieľať na vytvorení nových, ktoré vznikajú buď pre čiastkové odbory (príkladom je planetológia), alebo pre špecifické prístroje.
To, pravdaže, prináša vystavenie priamej medzinárodnej konkurencii, čo nevítajú všetci domáci aktéri. Pravidlá hry takých konzorcií sú totiž tvrdé, oveľa tvrdšie ako vnútri krajín. Nuž a nie každé konzorcium je ochotné obetovať celkovú výkonnosť navonok striktným národným kvótam. Veď už dnes sú trebárs v európskom základnom výskume odbory a oblasti, kde národné kvóty de facto neexistujú, hoci všetky krajiny prispievajú do spoločnej pokladnice.
Rozdeľovanie grantov závisí predovšetkým na kvalite projektov a riešiteľov, menej na tom, odkiaľ sú. Dá sa nad tým rozčuľovať, ale niet inej cesty, ako to zobrať na vedomie a zohľadniť adekvátnou zmenou pomerov, aby domáci aktéri v ďalších kolách obstáli lepšie. Problémom nejednej krajiny či krajinky totiž zďaleka nie sú iba financie. Ide aj o inšpirovaný výber konkrétnych tém, taktiku a stratégiu výskumu a osobnostné potenciály výskumníkov.
Hlavný zdroj: Komuniké Carnegie Institution zo 6. februára 2009.
