Nemeckí vedci experimentálne overili, že častejší výskyt cyklov mrznutia-topenia snehovej pokrývky, ktorý - ako dobre vieme aj z vlastnej skúsenosti - sprevádza zimy pri terajšom globálnom otepľovaní, v skutočnosti môže zvýšiť rastlinnú biomasu.
V časopise New Phytologist to oznámil päťčlenný tím Anke Jentschovej a Jürgena Kreylinga (prvý autor článku) z Bayreuthskej univerzity a Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum (Nemecko). Pokusy prebehli v ekobotanickej záhrade Bayreuthskej univerzity.
Scéna: polovica severnej súše
Dávna poľnohospodárska múdrosť hovorí, že ozimným plodinám opakované predčasné topenie snehovej pokrývky zvlášť neprospieva. Lenže ako sa veci majú pri základnej biologickej produktivite? Pôdy, na ktorých sa počas zimného obdobia bežne vyskytujú cykly mrznutia-topenia, v súčasnosti zaberajú približne 55-miliónov kilometrov štvorcových. To je vyše polovica suchozemskej plochy na severnej pologuli.
Klimatológovia predpovedajú, že teplota pôdy v tejto oblasti bude v dôsledku globálneho otepľovania častejšie oscilovať okolo bodu mrazu, čo sa premietne do vyšieho počtu cyklov mrznutia-topenia. Napriek očividnej dôležitosti tieto procesy, okrem istej štúdie na severe Švédska, dosiaľ prakticky neboli skúmané. Predmetná zmena sa napríklad prejavuje veľmi výrazným uvoľňovaním dusíka do pôdy a tým rastom činnosti mikróbov, čo pozitívne vplýva na rastliny. Ak sa teda opakuje viackrát, nemala by sa tým zväčšiť vyprodukovaná biomasa?
Scéna: okraj bavorského mesta
Vedci sa to rozhodli overiť v ekobotanickej záhrade na okraji Bayreuthu. Toto mesto v Bavorsku neďaleko českých hraníc, známe wagnerovským hudobným festivalom, leží v prechodnej zóne medzi oceánskou a kontinentálnou klímou. Priemerná januárová teplota vzduchu je v ňom mínus 1-stupeň Celzia. Ekobotanická záhrada slúži aj na výskum vplyvov extrémneho počasia, ako sú suchá, záplavové dažde a cykly mrznutie-topenie.
Pokusy prebehli v zime 2005/2006. Spočívali v zasiatí sto bežných tráv a bylín na 30 záhonoch s rozmermi 2 x 2 metre. Časť záhonov bola vybavená podzemným vykurovaním, takže vedci mohli podľa určitých zvolených kritérií vývoja teploty pridať ku vtedajším trom prirodzeným cyklom mrznutia-topenia ešte päť umelých. (Zima ale bola toho roku dosť chladná, 2-stupne Celzia pod dlhodobým priemerom, námraza pokrývala pôdu plných 62-dní.)
Pokusné záhony s podzemným vykurovaním v univerzitnej ekobotanickej záhrade na okraji Bayreuthu.
Foto: Dr. Jürgen Kreyling/Universität Bayreuth
Nasledujúce leto potom vedci rastliny na pokusných záhonoch dvakrát zožali, vysušili a určili hmotnosť takto získanej „úrody". Ukázalo sa, že vykurované záhony voči záhonom bez piatich dodatočných umelých cyklov mrznutie-topenie vyprodukovali o približne 10-percent viac nadzemnej biomasy. Rastliny na nich tiež mali - až do hĺbky 5-centimetrov - kratšie korienky. Vysvetliť sa to dá viacerými faktormi. Za najpravdepodobnejšiu príčinu zaznamenaných výsledkov však bádatelia považujú práve spomenutú väčšiu zásobu dusíka v pôde na jar.
Hlavný zdroj: Komuniké Helmholtz Association of German Research Centres z 26. januára 2009.
