SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Prerušovaná zima prospieva rastlinám

Nemeckí vedci experimentálne overili, že častejší výskyt cyklov mrznutia-topenia snehovej pokrývky, ktorý - ako dobre vieme aj z vlastnej skúsenosti - sprevádza zimy pri terajšom globálnom otepľovaní, v skutočnosti môže zvýšiť rastlinnú biomasu.

Cyklov mrznutia-topenia pôdy bude s pokračujúcim globálnym otepľovaním pribúdať. Pre severské rastliny to môže byť prínos, aspoň čo sa týka základnej biologickej produktivity.Cyklov mrznutia-topenia pôdy bude s pokračujúcim globálnym otepľovaním pribúdať. Pre severské rastliny to môže byť prínos, aspoň čo sa týka základnej biologickej produktivity. (Zdroj: Dr. Jürgen Kreyling/Universität Bayreuth)

Nemeckí vedci experimentálne overili, že častejší výskyt cyklov mrznutia-topenia snehovej pokrývky, ktorý - ako dobre vieme aj z vlastnej skúsenosti - sprevádza zimy pri terajšom globálnom otepľovaní, v skutočnosti môže zvýšiť rastlinnú biomasu.

V časopise New Phytologist to oznámil päťčlenný tím Anke Jentschovej a Jürgena Kreylinga (prvý autor článku) z Bayreuthskej univerzity a Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum (Nemecko). Pokusy prebehli v ekobotanickej záhrade Bayreuthskej univerzity.

SkryťVypnúť reklamu

Scéna: polovica severnej súše

Dávna poľnohospodárska múdrosť hovorí, že ozimným plodinám opakované predčasné topenie snehovej pokrývky zvlášť neprospieva. Lenže ako sa veci majú pri základnej biologickej produktivite? Pôdy, na ktorých sa počas zimného obdobia bežne vyskytujú cykly mrznutia-topenia, v súčasnosti zaberajú približne 55-miliónov kilometrov štvorcových. To je vyše polovica suchozemskej plochy na severnej pologuli.

Klimatológovia predpovedajú, že teplota pôdy v tejto oblasti bude v dôsledku globálneho otepľovania častejšie oscilovať okolo bodu mrazu, čo sa premietne do vyšieho počtu cyklov mrznutia-topenia. Napriek očividnej dôležitosti tieto procesy, okrem istej štúdie na severe Švédska, dosiaľ prakticky neboli skúmané. Predmetná zmena sa napríklad prejavuje veľmi výrazným uvoľňovaním dusíka do pôdy a tým rastom činnosti mikróbov, čo pozitívne vplýva na rastliny. Ak sa teda opakuje viackrát, nemala by sa tým zväčšiť vyprodukovaná biomasa?

SkryťVypnúť reklamu

Scéna: okraj bavorského mesta

Vedci sa to rozhodli overiť v ekobotanickej záhrade na okraji Bayreuthu. Toto mesto v Bavorsku neďaleko českých hraníc, známe wagnerovským hudobným festivalom, leží v prechodnej zóne medzi oceánskou a kontinentálnou klímou. Priemerná januárová teplota vzduchu je v ňom mínus 1-stupeň Celzia. Ekobotanická záhrada slúži aj na výskum vplyvov extrémneho počasia, ako sú suchá, záplavové dažde a cykly mrznutie-topenie.

Pokusy prebehli v zime 2005/2006. Spočívali v zasiatí sto bežných tráv a bylín na 30 záhonoch s rozmermi 2 x 2 metre. Časť záhonov bola vybavená podzemným vykurovaním, takže vedci mohli podľa určitých zvolených kritérií vývoja teploty pridať ku vtedajším trom prirodzeným cyklom mrznutia-topenia ešte päť umelých. (Zima ale bola toho roku dosť chladná, 2-stupne Celzia pod dlhodobým priemerom, námraza pokrývala pôdu plných 62-dní.)

SkryťVypnúť reklamu

prerusovanazima_travy2.jpg

Pokusné záhony s podzemným vykurovaním v univerzitnej ekobotanickej záhrade na okraji Bayreuthu.

Foto: Dr. Jürgen Kreyling/Universität Bayreuth

Nasledujúce leto potom vedci rastliny na pokusných záhonoch dvakrát zožali, vysušili a určili hmotnosť takto získanej „úrody". Ukázalo sa, že vykurované záhony voči záhonom bez piatich dodatočných umelých cyklov mrznutie-topenie vyprodukovali o približne 10-percent viac nadzemnej biomasy. Rastliny na nich tiež mali - až do hĺbky 5-centimetrov - kratšie korienky. Vysvetliť sa to dá viacerými faktormi. Za najpravdepodobnejšiu príčinu zaznamenaných výsledkov však bádatelia považujú práve spomenutú väčšiu zásobu dusíka v pôde na jar.

Hlavný zdroj: Komuniké Helmholtz Association of German Research Centres z 26. januára 2009.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Priepustný ventil v skladových priestoroch rafinérie akciovej spoločnosti Slovnaft v Bratislave.

Kremeľ môže rozohrávať ďalšiu hru, podobnú tej s plynom.


5 h
Výbuchy na ruskej vojenskej základni na Kryme.

Súhrn správ z vojny na Ukrajine.


4 h
Radosť slovenských hokejistov po strelení gólu na MS do 20 rokov.

Sledujte s nami online Majstrovstvá sveta v hokeji U20 2022: Slovensko - Česko.


Sportnet 9 h
Peter Schutz.

Na kalamitné situácie sa musia pripraviť aj majitelia výnimky.


3 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 480
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 455
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 765
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 850
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 339
  6. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 2 356
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 1 818
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo 1 704
SkryťZatvoriť reklamu