Prvá americká mesačná sonda nám takmer spadla na hlavu, no NASA sa učila rýchlo
šiemu výroku 20. storočia, ktorý zaznel z úst Neila Armstronga 21. júla 1969 nášho času z povrchu Mesiaca: „Bol to malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo.“ Sonda Ranger 6 odštartovala pred 45 rokmi, 30. januára 1964.
Pokusy Američanov zmapovať Mesiac sa začali v polovici päťdesiatych rokov uplynulého storočia. Prvou sondou, ktorú k nášmu satelitu vyslala novozaložená americká kozmická agentúra NASA, bol v októbri 1958 Pioneer 1. Keďže nedosiahol únikovú rýchlosť, vrátil sa na Zem po elegantnej balistickej dráhe takmer z tretiny cesty – zo 114tisíc kilometrov.
Získal však rad cenných poznatkov, napríklad zmeral tvar a rozmery radiačných pásov okolo Zeme a hustotu medziplanetárneho magnetického poľa. K Mesiacu sa po ďalších neúspešných pokusoch dostal až Pioneer 4.
Podobne problematicky sa začal aj program Ranger. Pred „šestkou“ vyslala americká NASA k nášmu satelitu päť jeho bratancov. Všetky vyrobilo Laboratórium prúdových pohonov v Pasadene (JPL), ktoré lety aj riadilo.
Prvé dva Rangery boli skúšobné. Trojka, štvorka a päťka majú vo svojom krátkom elektronickom životopise na konci zapísané, že podnikli pokus o tvrdé pristátie na Mesiaci. Neúspešný. Ranger 4 aspoň trafil mesačný povrch, no primát prvého dopadu na Mesiac zostal sovietskej Lune 2.
Dvanásty pokus
Celkovo dvanásty pokus vyfotografovať Mesiac uskutočnil práve Ranger 6. Let sondy s hmotnosťou takmer 370 kilogramov a so sústavou citlivých kamier na palube dlho prebiehal podľa predpokladov. Po vstupe na obežnú dráhu Zeme sa podľa plánu oddelila od nosnej rakety Atlas, rozprestrela parabolickú anténu, nasmerovala slnečné panely k lúčom našej hviezdy a namierila si to po vyrátanej dráhe k Mesiacu. Až na krátke zlyhanie palubného televízneho systému, ktorý sa krátko po štarte sám zapol a potom zase vypol, technici o nijakých problémoch nevedeli.
Nič nebránilo tomu, aby Ranger 6 konečne doletel tam, kam treba, a tesne pred zostupom začal vysielať vytúžené obrázky. Mali zachytiť detaily z oblasti pomenovanej po Juliusovi Cézarovi v Mori pokoja (Mare Tranquilitatis).
Vďaka svojej plastickosti a svetelným pomerom je tamojší povrch dobre čitateľný očami kamier. Neskôr zhodou okolností rozbúrili pokojné vody tohto „mora“ návštevníci z Apolla.
Na druhý deň letu Rangeru 6 povedal riaditeľ JPL Pickering novinárom: „Som opatrne optimistický.“ Jeho mierny optimizmus pretrval až do okamihu krátko pred pristátím, keď začali technici oživovať palubný kamerový systém. Uplynulo desať minút pred dopadom, ktoré mali kamery na snímkovanie a Ranger zaťato mlčal.
Začínalo byť jasné, že aj on položil svoj drahý život bez očakávaného výsledku. Jediným a obmedzeným zdrojom poznania Mesiaca zostávali naďalej pozemské ďalekohľady.
Šťastná sedmička
Vedci, inžinieri a robotníci z NASA, JPL a mnohých ďalších amerických inštitúcií a firiem, vyrábajúcich kozmické „náradie“, sa však učili rýchlo. Nasledoval nový rozbor kamerového systému, jeho úprava a ešte starostlivejšia príprava.
Tentoraz sa to podarilo: 31. júla 1964 poslal snímky z Mesiaca Ranger 7. Prvú z výšky 2210 km. Poslednú urobil z odstupu iba 300 metrov a zachytáva podrobnosti mesačného povrchu s polmetrovým rozlíšením. Dovedna poslal Ranger 7 na Zem vyše štyritisíc fotografií. Jeho nasledovníci, Ranger 8 a 9, dodali ďalšie tisícky kvalitných obrázkov. Mesiac prestal byť tajomným miestom a o päť rokov k nemu mohla zamieriť kozmická loď s ľuďmi.
Pozabudnutý príbeh Rangerov a Pioneerov možno stojí za pozornosť aj teraz, keď prebieha nová etapa pretekov o Mesiac. Konkurencia je silnejšia okrem Američanov a Rusov sa zapojili ázijské krajiny na čele s Čínou.
Pred časom vyhlásil šéf NASA, že keď bude Čína chcieť, môže dostať ľudí na Mesiac v 21. storočí skôr ako USA. Ak by sa to stalo, Číňania by mali dodatočne poďakovať aj Rangerom.
Vesmírny program Ranger
Program Ranger spustili v roku 1959.
Ranger 1 odštartoval 23. augusta 1961.
Ranger 6 vypustili 30. januára 1964.
Sonde Ranger 7 sa podarilo vyfotografovať Mesiac, snímky poslala 7. júla 1964.
