Resident Evil 5 - africké peklo

Nenechajte sa však zmiasť číslovkou v názve hry. Oficiálne sa počet „Resi“ titulov pomaly blíži k dvom desiatkam, no v tomto prípade ide o čisto konzolové tituly, často doplňujúce rozprávania k hlavným protagonistom, ktorých osudy sú celou sériou pomerne zaujímavo poprepletané. Fanúšikovia celej ságy preto očakávajú mierne odkazy do minulosti, ktoré ich potešia, no zároveň musia aj nováčikovia vedieť, čo a prečo sa to a to deje. Zápletka, podobne ako hlavný hrdina, má svoje korene už v prvom Resident Evil. Nebudeme sa príbehu príliš venovať, dôležité totiž je, že Chris Redfield po skúsenostiach so zaniknutou korporáciou Umbrella a smrtiacim T-vírusom pokračuje v boji proti degenerujúcim pokusom, ktorý robí z ľudí monštrá bažiace po mäse. Ľudskom. Už sa nedá hovoriť ani o zombíkoch, ale skôr infikovaných, princíp je však totožný. Ide po vás mnoho protivníkov, tentoraz s krvavo červenými očami, a musíte ich ak nie zneškodniť, tak im uniknúť.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Chris sa dostane v jednej z misií za BSAA (organizácia zaoberajúca sa bojom proti T-vírusu, Bioterrorist Security Assassment Alliance) do horúcej Afriky, kde dostane tip na teroristický útok. Ten samozrejme nastane, z Afroameričanov (hoci nemajú s Američanmi nič spoločné, pre korektnosť však nazveme černochov neutrálne) sa stane banda ľudských trosiek bažiacich po krvi. Príbeh bude rozprávaný vynikajúcimi animovanými sekvenciami, na čo sme si už u japonských tvorcov zvykli a Capcom veľmi dobre vie, ako spraviť hráčom radosť. Lenže po ukončení animácie zostanete zrejme rovnako ako my stáť s otvorenými ústami. Je to síce neslušné, avšak grafické spracovanie patrí k tomu najlepšiemu, čo v hernom svete máme možnosť vidieť. Nejde ani tak o mieru detailných textúr, takže oblečenie hlavných protagonistov vyzerá ako skutočný šat. Alebo prepracované textúry okolitých objektov, ktoré v sebe spájajú nielen chudobu afrického kontinentu, ale aj akúsi beznádej a nenápadnú smrť. Alebo dokonca animácie, či už hrdinov alebo ostatných jedincov pohybujúcich sa na scéne. Všetko to vyzerá úchvatne z iného dôvodu.

Strašidelná hra odohrávajúca sa za priameho slnka. Bizarné, ale ono to skutočne funguje a aj to je jeden z dôvodov, prečo vyzerá Resident Evil 5 nádherne. Podobná kombinácia by v prípade hororových hier neprichádzala pri iných vývojároch do úvahy. Lenže more infikovaných nepotrebuje k vystrašeniu tmu. Až prehnane presvetlené oblasti svojou preexponovanou svetlosťou doslova pália a čierne tváre s krvavými očami nepôsobia vôbec pokojne. Navyše budete často vstupovať do interiérov ponorených do tmy alebo tmavého prostredia. Konečne sa teda stane, že v akčnej hre s hororovými prvkami nebudete istý čas vôbec nič vidieť. Iba počuť a zvuky vo vašej blízkosti sa vám vôbec páčiť nebudú, na to vezmite jed.

Keďže je Resident Evil vo väčšine prípadov akčná hra z pohľadu tretej osoby a na dianie sa pozeráte spoza pleca hlavného hrdinu, máte vždy prehľad, čo sa na vás valí. Strach budovaný postupne je razom vo výšinách vďaka prostému faktu. Protivníkov je mnoho. Ak nie mnoho, tak v prípade niektorých úloh, kedy sa na vás valí nekonečný zástup a vy musíte istý čas prečkať v zdraví na záchranný vrtuľník, ich je mnoho na entú. To by veľkým harcovníkom a ostrostrelcom nevadilo, veď na pleci leží flinta, v rukách verná pištoľ, tak si hráč užije trochu masakru. Užívať si budete, to samozrejme pravdou je, avšak keď vám začne cvakať pištoľ a povedzme brokovnica naprázdno a zároveň sa na vás usmieva desiatka podivne vzdychajúcich infikovaných, do smiechu vám nebude. Akútny nedostatok munície robí z Resident Evil 5 (a podobne to bolo aj v minulých dieloch) akčnú hru, v ktorej rátate každý náboj. V strese sa presne mieri neľahko, navyše je pomerne primitívny zásahový systém plne funkčný, takže ak nechcete strieľať zbytočne, vy do pohybujúcich sa nepriateľov musíte olovo našiť presne na citlivé miesto. A tým býva v drvivej väčšine hlava alebo končatina, v ktorej držia zbraň, ktorú po vás mileradi hodia.

Dostali sme sa k miereniu. Pri štvrtom Resident Evil pre PC sme v recenzii horekovali nad nie práve najpríjemnejším ovládaním (čo bolo obratom v diskusii otrepané autorovi o hlavu – sto ľudí, sto názorov) a prvé momenty s hrou budú aj pre vás mierne nemotorné. Či už ide o akýsi trademark hry alebo nepriame zvyšovanie obtiažnosti, Resident Evil patrí proste do starej školy. Nemohli sme mieriť (a tým pádom strieľať) a chodiť zároveň. Nemohli sme jednoduchým spôsobom meniť zbrane, ani sa liečiť. Nutnosťou bolo presunúť sa do inventára, vybrať druhú zbraň, potvrdiť, potvrdiť jej vsunutie do rúk a až potom sme mohli strieľať. Pri návale infikovaných, ktorí vám dýchajú na krk, to nie je nič príjemné. Je to proste mierne kostrbaté a musíte si na tieto odchýlky od bežných hier zvyknúť. Vyzerá to ako klasická akcia z pohľadu tretej osoby, no ovládanie sa drží (veľmi) starých koľají. V prípade konzolovej verzie sa táto obštrukcia dá vydržať a jednoducho si na nezvyčajné ovládanie zvyknete, uvidíme ako to dopadne v prípade PC verzie.

V afrických končinách sa však nebudeme pohybovať sami a dostali sme parťáčku Shevu. Čokoládová kráska si nielenže drží miesto pomocníka, v prípade kooperatívneho multiplayeru sa druhého charakteru bude môcť chopiť iný hráč – a to buď v split-screene alebo aj v online podobe. Nemusíte mať obavy, že by tým začala depresívna atmosféra upadať. Keď sú na scéne dvaja hrdinovia, automaticky stúpol aj počet protivníkov a nezdá sa, že by munície bolo taktiež dvojnásobne viac. Povedzme však, že sa budete venovať výhradne singleplayeru. V tomto prípade sa je Sheva ovládaná umelou inteligenciou podobne ako v Perzskom Princovi. Nielenže si navzájom pomáhate (v prípade zranenia vás „nakopne“ k životu, podobne ju oživíte aj vy), ale navzájom kooperujete a reagujete na výzvy. Jedna postava na seba naláka protivníka a druhá má možnosť ho zlikvidovať zozadu efektným pohybom, pričom každý hrdina má špecifické chvaty. Funguje to napríklad aj pri munícii: nielenže je málo jej, aj zbraní a môžete parťákovi dať povel k presunu munície do vami používanej zbrane a na oplátku môžete kolegovi naopak darovať tú, ktorá je pre vás zbytočná.

Najlepšie však vyzerá kooperácia. Chcete vedieť príklad z praxe? Chcete sa dostať cez jediný možný dom na ulicu, kadiaľ máte pokračovať, no dvere sú zatarasené zvonku. Preto vystúpite do najvyššieho poschodia, kde pomôžete partnerke preskočiť ponad ulicu do domu oproti. Na jej pleciach teraz ostáva, aby otvorila dvere zvonku. Lenže v susednom dome na ňu už čaká početná presila infikovaných, tak jej pomáhate strieľaním nepriateľov puškou s ďalekohľadom. Sama by tento súboj možno zvládla, avšak pravdepodobnejšia je alternatíva číslo dva, čiže jej smrť a automatický reštart. Kooperácia prebieha hladko, nenásilne a vy si postupom času uvedomujete, že hoci ste neustále otočený chrbtom k sebe a nečakajú vás za každým rohom „bafacie“ momenty, bojíte sa taktiež, len trochu iným spôsobom. Pripomína to skôr napínavý triler, než hororovú hru, kde na vás vyskočí strašidlo. Tu sa bojíte permanentne, hoci viete, že čo na vás vyskočiť môže, no nepoznáte ich počet a hlavne, či vaše zásoby budú postačovať a nebudete sa musieť utiahnuť k mávaniu nožom. Čo je spôsob boja pomalý, nie príliš účinný a hlavne sa musíte dostať k infikovanému až smrteľne blízko.

Umelej inteligencie sa obávať nemusíte. Funguje to výborne a pokým by sa vám Sheva aj stratila, privoláte ju stlačením jedného tlačidla. Strieľa pomerne presne, nemíňa zbytočne náboje (čo je potešiteľné, keďže muníciu zdieľate spoločnú) a keď je to nutné, beží preč do bezpečia. Neznamená to však, že proti vám stojí banda hlúpych panákov čakajúcich na odstrel. Rozdelenie do menších skupín dáva možnosť nepriateľom nečakaného obkľúčenia. Jedna skupina zaútočí na vás priamo, druhá sa snaží nájsť si k vám inú cestu. Ak zatarasíte vchod skriňou, nie ste vôbec v bezpečí, pretože búchanie niekoľkých párov rúk dvere i skriňu rozbije, no zatiaľ sa už na vás valia infikovaní aj z okien a niektorí dokonca môžu spraviť dieru v strope a doslova vám skákať na hlavu. K tomu si treba pripočítať ešte aj špeciálnych bossov, ktorí na rozdiel od bežných nepriateľov neskolíte jednou presnou ranou. Keď sa proti vám vyrúti podivné monštrum pripomínajúce Pyramid Heada zo Silent Hillu a skutočne fu*king big sekerou, nebude vám všetko jedno. Alebo podivne zmutovaný tvor s hlavou zabalenou v látke, obrovskými rukami, v ktorých drží motorovú pílu. Jeden dotyk s vami urobí krátky proces a keďže okolo neho veselo pobehujú aj bežní infikovaní, máte o radosť postarané. Len smiech sa z vašich úst nederie von.

Resident Evil 5 jednoducho vyzerá nesmierne lákavo. Nie je to bežná herná produkcia, to sa dá povedať už hneď teraz. Séria si stále zachováva svojho ducha a hlása sa skôr k náročnejšiemu publiku skúsených hráčov. Zomierať budete a zo začiatku veľmi často, no napokon zistíte, že obeta sa vyplatila. Resident Evil 5 vyzerá výborne, hrá sa vynikajúco, má veľmi pohlcujúcu atmosféru a japonskí vývojári poznajú, čo na hráčov platí. Tešíme sa a vy by ste mali taktiež.