BRATISLAVA. Cirok dvojfarebný (Sorgum bicolor) je pôvodne africká travina, príbuzná cukrovej trstine a kukurici. Dnes sa pestuje v tropických a subtropických oblastiach takmer všetkých kontinentov a na tichomorských ostrovoch.
Využitie ciroku je široké; ide o potravinársku, krmovinársku i technickú plodinu. Je bezlepková, na druhej strane potravinárske využitie znižujú taníny a niektoré alkaloidy, a nevyniká obsahom bielkovín. No v porovnaní s kukuricou obsahuje viac bielkovín a menej tuku a blíži sa jej celkovou výživnosťou.
Cirok pomerne dobre znáša teplo a sucho, čo je obrovská výhoda predovšetkým v rozvojovom svete, navyše pri prebiehajúcom globálnom otepľovaní. Využíva sa aj pri výrobe biopalív.
Štyridsaťpäťčlenný tím Andrewa Pattersona z Georgijskej univerzity v Athens (USA) uverejnil v dnešnom Nature opis genómu ciroku. Skladá sa asi zo 730 miliónov „písmen" DNA a vedcom sa podarilo na chromozómoch zaradiť 98 percent génov.
Nedávne genetické zmeny sa týkajú prevažne asi jednej tretiny cirokového genómu a podrobnosťami pripomínajú ryžu. Hromadenie mobilných úsekov DNA, retrotranspozónov, vysvetľuje, prečo má cirok asi o tri štvrtiny väčší genóm ako ryža.
Opakujúce sa sekvencie DNA predstavujú takmer dve tretiny cirokového genómu. Analýza génov ukázala, že asi štvrtina je ich špecifická pre traviny a sedem percent pre samotný cirok.
Zdá sa, že na odolnosti ciroku proti suchu sa podieľajú pomerne nedávne zmeny génov, z hľadiska ich regulácie kľúčových malých typov kyseliny ribonukleovej (mikroRNA). Cirok využíva zvláštny typ fotosyntézy, tzv. C4, ktorý je veľmi účinný pri získavaní energie zo svetla pri vysokých teplotách.
Patterson s kolegami - popri Američanoch boli v tíme Nemci, Číňania, Švajčiari, Indovia a Pakistanci - identifikovali veľa génov, vďaka ktorým cirok znáša teplo a sucho. Predpokladajú, že by sa azda dali preniesť na iné plodiny, čo by pomohlo zlepšiť nepriaznivo sa vyvíjajúcu produkciu potravín vo veľkej časti sveta.
