SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Vedci „pohnojili" Indický oceán železom

V ovzduší rýchlo pribúda oxid uhličitý, ktorý mení klímu. Brániť sa tomu možno napríklad „hnojením" oceánu železom, aby vyrástol planktón, ktorý z atmosféry skleníkový plyn odčerpá.

Aparatúrou SeaSoar, vlečenou za loďou RRS Discovery, vedci sledovali tok uhlíka ku dnu až do hĺbky 300 metrov.Aparatúrou SeaSoar, vlečenou za loďou RRS Discovery, vedci sledovali tok uhlíka ku dnu až do hĺbky 300 metrov. (Zdroj: R. T. POLLARD)

BRATISLAVA. Geoinžinierstvo, čiže zásahy do prirodzeného životného prostredia, je rizikové. Naša civilizácia sa mu však už zrejme nevyhne.

V novembri 2008 upozornilo desať vedcov na čele s Jamesom Hansenom z Goddardovho ústavu pre kozmické výskumy pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku, že obsah oxidu uhličitého v atmosfére prekročil hranicu, za ktorou sa ovzdušie môže katastroficky zmeniť, ak v najbližších desaťročiach neklesne jeho prísun.

Pred priemyselnou revolúciou bol obsah tohto skleníkového plynu na úrovni 350 milióntin, dnes je na 385 milióntinách; rastie tempom asi dve milióntiny ročne, najmä pre splodiny z fosílnych palív a odlesňovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Núdzové riešenia

Nárast oxidu uhličitého si vyžiada núdzové riešenia, lebo na zmeny ekonomiky - tým skôr dobrovoľné - sa nemožno spoliehať. (Rozvojové krajiny sa napríklad logicky vzpierajú obmedzeniam, poukazujú na svoje právo dosiahnuť vyššiu životnú úroveň rovnakým spôsobom ako rozvinuté.)

Geoinžinierstvom sa ľudstvo zaoberá od úsvitu civilizácie, náš vplyv na prírodu bol však dosiaľ zväčša súčtom menších vplyvov. Lenže ak sa situácia vyhrotí, náprava bude musieť byť rýchla a rozsiahla.

Geoinžinierstvo zahŕňa aj technické megaprojekty vrátane kozmických - napríklad zrkadlá na orbite, odrážajúce časť slnečných lúčov. Tu je však riziko privysoké. Vedci preto uprednostňujú biologické projekty. Teraz sa objavili návrhy pestovať vo veľkom plodiny, ktoré prispejú k zmenšeniu skleníkového efektu.

Skryť Vypnúť reklamu

Uhlík a oceány

Staršie sú úvahy o ovplyvnení kolobehu uhlíka v oceánoch, ktorý má obrovský vplyv na klímu prostredníctvom látkovej výmeny planktónu.

Konkrétnym krokom je v tomto smere počin medzinárodného tímu, ktorý oznámili v dnešnom Nature. Výsledky výskumu hovoria o tom, že „hnojenie" úseku Indického oceánu železom podnietilo rast planktónu, sťahujúceho oxid uhličitý z ovzdušia.

Pokusy prebiehali pri francúzskych Crozetových ostrovoch na severnej hranici Južného oceánu, asi 2200 kilometrov juhovýchodne od pobrežia JAR. Tridsaťštyričlenný tím viedol Raymond Pollard z Národného oceánografického strediska v Southamptone.
Výskum prebiehal aj vo vodách s vysokým obsahom živín, kde je napriek tomu nízka aktivita rastlinného planktónu (fytoplanktónu). Nie je tam totiž dosť železa, nevyhnutného na jeho rast. Časť uhlíka z oxidu uhličitého, ktorý stiahne z ovzdušia fotosyntézou, klesá do hlbín, kde dlho zotrvá, alebo sa usadí na dne.

Skryť Vypnúť reklamu

Biologická pumpa

Opísanému procesu sa hovorí aj biologická uhlíková pumpa. Naštartovať ju môže umelý prísun železa, no vedci potrebujú presné poznatky o uhlíkovej bilancii. Priniesol ich práve experiment CROZEX.

V okolí sopečných Crozetových ostrovov dochádza k prírodnému „hnojeniu" oceánskych vôd železom. Problém miestneho fytoplanktónu spočíva v tom, že prúdy železo odnášajú na sever od ostrovov, a na juhu chýba.

Na sever od ostrovov však každú jar fytoplanktón zažíva búrlivý rozmach na ploche vyše 120-tisíc kilometrov. Vedci umelým „hnojením" železom južne od ostrovov dvoj- až trojnásobne zvýšili produktivitu fytoplanktónu od hladiny do stometrovej hĺbky.

Ako prví tiež doložili podobné zvýšenie toku uhlíka smerom ku dnu v hĺbke troch kilometrov a do sedimentov na dne. Rozborom sedimentov zistili, že ukladanie vzdušného uhlíka takto prebiehalo najmenej desaťtisíc rokov.
Celkovo bola efektívnosť fytoplanktónu pri sťahovaní uhlíka z ovzdušia po pridaní železa nižšia ako pri skorších pokusoch. No pri takomto biogeoinžinierstve ide o to získať aspoň niekoľko desaťročí času, kým sa ekonomika preorientuje na iné než fosílne zdroje.

Skryť Vypnúť reklamu

hnoj2.jpg

Aparatúrou PELAGRA skúmali materiál v hĺbke 150 metrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pandémia nám nadelila ďalší typ megaškandálu

Demisia sa pod rúškom udržania Smeru od moci scvrkáva na činy priamej korupcie.

Peter Schutz

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.
Diego Maradona.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Radíme, ako vybrať slúchadlá, mobil či notebook pod stromček

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 914
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 428
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 464
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 419
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 624
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 422
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 103
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 864
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 819
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 494