SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Vedci „pohnojili" Indický oceán železom

V ovzduší rýchlo pribúda oxid uhličitý, ktorý mení klímu. Brániť sa tomu možno napríklad „hnojením" oceánu železom, aby vyrástol planktón, ktorý z atmosféry skleníkový plyn odčerpá.

Aparatúrou SeaSoar, vlečenou za loďou RRS Discovery, vedci sledovali tok uhlíka ku dnu až do hĺbky 300 metrov.Aparatúrou SeaSoar, vlečenou za loďou RRS Discovery, vedci sledovali tok uhlíka ku dnu až do hĺbky 300 metrov. (Zdroj: R. T. POLLARD)

BRATISLAVA. Geoinžinierstvo, čiže zásahy do prirodzeného životného prostredia, je rizikové. Naša civilizácia sa mu však už zrejme nevyhne.

V novembri 2008 upozornilo desať vedcov na čele s Jamesom Hansenom z Goddardovho ústavu pre kozmické výskumy pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku, že obsah oxidu uhličitého v atmosfére prekročil hranicu, za ktorou sa ovzdušie môže katastroficky zmeniť, ak v najbližších desaťročiach neklesne jeho prísun.

Pred priemyselnou revolúciou bol obsah tohto skleníkového plynu na úrovni 350 milióntin, dnes je na 385 milióntinách; rastie tempom asi dve milióntiny ročne, najmä pre splodiny z fosílnych palív a odlesňovanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Núdzové riešenia

Nárast oxidu uhličitého si vyžiada núdzové riešenia, lebo na zmeny ekonomiky - tým skôr dobrovoľné - sa nemožno spoliehať. (Rozvojové krajiny sa napríklad logicky vzpierajú obmedzeniam, poukazujú na svoje právo dosiahnuť vyššiu životnú úroveň rovnakým spôsobom ako rozvinuté.)

Geoinžinierstvom sa ľudstvo zaoberá od úsvitu civilizácie, náš vplyv na prírodu bol však dosiaľ zväčša súčtom menších vplyvov. Lenže ak sa situácia vyhrotí, náprava bude musieť byť rýchla a rozsiahla.

Geoinžinierstvo zahŕňa aj technické megaprojekty vrátane kozmických - napríklad zrkadlá na orbite, odrážajúce časť slnečných lúčov. Tu je však riziko privysoké. Vedci preto uprednostňujú biologické projekty. Teraz sa objavili návrhy pestovať vo veľkom plodiny, ktoré prispejú k zmenšeniu skleníkového efektu.

Skryť Vypnúť reklamu

Uhlík a oceány

Staršie sú úvahy o ovplyvnení kolobehu uhlíka v oceánoch, ktorý má obrovský vplyv na klímu prostredníctvom látkovej výmeny planktónu.

Konkrétnym krokom je v tomto smere počin medzinárodného tímu, ktorý oznámili v dnešnom Nature. Výsledky výskumu hovoria o tom, že „hnojenie" úseku Indického oceánu železom podnietilo rast planktónu, sťahujúceho oxid uhličitý z ovzdušia.

Pokusy prebiehali pri francúzskych Crozetových ostrovoch na severnej hranici Južného oceánu, asi 2200 kilometrov juhovýchodne od pobrežia JAR. Tridsaťštyričlenný tím viedol Raymond Pollard z Národného oceánografického strediska v Southamptone.
Výskum prebiehal aj vo vodách s vysokým obsahom živín, kde je napriek tomu nízka aktivita rastlinného planktónu (fytoplanktónu). Nie je tam totiž dosť železa, nevyhnutného na jeho rast. Časť uhlíka z oxidu uhličitého, ktorý stiahne z ovzdušia fotosyntézou, klesá do hlbín, kde dlho zotrvá, alebo sa usadí na dne.

Skryť Vypnúť reklamu

Biologická pumpa

Opísanému procesu sa hovorí aj biologická uhlíková pumpa. Naštartovať ju môže umelý prísun železa, no vedci potrebujú presné poznatky o uhlíkovej bilancii. Priniesol ich práve experiment CROZEX.

V okolí sopečných Crozetových ostrovov dochádza k prírodnému „hnojeniu" oceánskych vôd železom. Problém miestneho fytoplanktónu spočíva v tom, že prúdy železo odnášajú na sever od ostrovov, a na juhu chýba.

Na sever od ostrovov však každú jar fytoplanktón zažíva búrlivý rozmach na ploche vyše 120-tisíc kilometrov. Vedci umelým „hnojením" železom južne od ostrovov dvoj- až trojnásobne zvýšili produktivitu fytoplanktónu od hladiny do stometrovej hĺbky.

Ako prví tiež doložili podobné zvýšenie toku uhlíka smerom ku dnu v hĺbke troch kilometrov a do sedimentov na dne. Rozborom sedimentov zistili, že ukladanie vzdušného uhlíka takto prebiehalo najmenej desaťtisíc rokov.
Celkovo bola efektívnosť fytoplanktónu pri sťahovaní uhlíka z ovzdušia po pridaní železa nižšia ako pri skorších pokusoch. No pri takomto biogeoinžinierstve ide o to získať aspoň niekoľko desaťročí času, kým sa ekonomika preorientuje na iné než fosílne zdroje.

Skryť Vypnúť reklamu

hnoj2.jpg

Aparatúrou PELAGRA skúmali materiál v hĺbke 150 metrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Neprehliadnite tiež

Vedci identifikovali drobného predka dinosaurov

Objavy naznačujú, že veľkým dinosaurom predchádzali menšie živočíchy.

Fosília Ida. Stará 47 miliónov rokov, veľká 53 centimetrov, zrejme v deviatom či desiatom mesiaci života.
Podcast Pravidelná dávka

Do biológie ukryli štyri bilióny dolárov

Bioinžinierstvo a syntetická biológia sú o ekonomickom prínose.

Podcast Klik

Klik: Čo by ste nikdy nemali napísať na Facebook

Ako sa ochrániť na sociálnych sieťach.

Podcast Klik

Vedci našli baktérie odolné voči antibiotikám aj chlóru v mestskej kanalizácii

K najhoršiemu by došlo, ak by sa voda z kanalizácie dostala do povrchovej vody.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  7. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 27 415
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 767
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 190
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 664
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 732
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 355
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 639
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 735
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 903