Mužská prevaha v šachu je zjavná. Populárne vysvetlenie tvrdí, že šach si vyžaduje také kvality myslenia, ktoré ženy nemajú. Reálnejší dôvod ponúkol výskum britského tímu. Oprel sa o štatistiku.
BRATISLAVA. Šach je doménou mužov. Stačí sa pozrieť do histórie (všetci doterajší majstri sveta boli muži) alebo do aktuálneho rebríčka najlepších svetových hráčov (najlepšia žena, 32-ročná Judit Polgárová z Maďarska, je až v tretej desiatke).
Tím britských vedcov skúmal príčiny mužskej prevahy na čierno-bielych poliach. Zistil, že biologické predpoklady tu hrajú iba minimálnu rolu. Vysvetlením je skôr jednoduchý fakt, že mužov-šachistov je oveľa viac ako šachistiek.
Autori štúdie analyzovali výsledky 120-tisíc nemeckých šachistov a šachistiek, ktoré v apríli 2007 združovala Nemecká šachová federácia. Sú v nej organizovaní všetci súťažní hráči a väčšina amatérov.
Dovedna vo federácii narátali 113 386 šachistov a 7013 šachistiek, čiže ich pomer je zhruba 16:1.
Keď odhadli očakávané výsledky prvej mužskej aj ženskej stovky približne v tritisíc turnajoch, ukázalo sa, že prvé tri ženy naplnili predpoklady lepšie ako prví traja muži.
Ďalších asi 70 mužov hralo o niečo lepšie ako 70 žien, no v poslednej tridsiatke zas mali miernu prevahu ženy.
Čo z výskumu vyplynulo? V šachu sa uplatňuje štatistika, podľa ktorej môžete s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že špička z veľkej skupiny hráčov bude úspešnejšia ako špička z menšej skupiny. Dokonca aj vtedy, keď obe skupiny majú v priemere rovnaké schopnosti, najlepší budú aj tak pochádzať z väčšej skupiny.
Vedci, ktorí publikovali štúdiu v časopise Proceedings of Royal Society B, sa nazdávajú, že štatistický prístup by mohol vysvetliť aj mužskú prevahu vo vede a technike, aj keď výsledky sa tu merajú ťažšie ako v šachu.
Výskum viedla Merim Bilaličová z Oxfordskej univerzity, sama vášnivá šachistka.
