BRATISLAVA. Časy, keď francúzsky filozof René Descartes považoval zvieratá za bezduché mechanizmy bez citov, emócií a rozumu, sú dávno preč.
Zaslúžili sa o to mnohí vedci, najmä etológovia, ktorí študujú správanie zvierat. Ich najvýraznejším predstaviteľom bol Rakúšan Konrad Lorenz, ocenený Nobelovou cenou.
Prečo čítajú inzeráty
Zaujímavé objavy z živočíšnej ríše pokračujú. Jeden z nich urobili aj členovia medzinárodného slovensko-poľsko-amerického tímu.
Zistili, že samce strakoša obyčajného pri hľadaní nového teritória dokážu rozoznať „reklamné pútače" susediaceho, konkurenčného druhu, a na ich základe si vybrať vhodné miesto na hniezdenie. Ušetrí im to čas a energiu, ktorých pri hľadaní teritória a budovaní hniezda nemajú nazvyš.
Dve hypotézy
Vtáky si svoje lokality nevyberajú náhodne, a často si stavajú hniezda v blízkosti konkurencie. To sa na prvý pohľad môže zdať paradoxné, vysvetlenie však existuje.
Jedna hypotéza hovorí, že fyzická prítomnosť konkurenta posilňuje bezpečnosť slabšieho druhu, umožňuje lepšiu ochranu pred votrelcami a dravcami, zabezpečuje kvalitnejšiu stravu a celkový reprodukčný úspech (tzv. Alleeho pravidlo).
Druhá hypotéza tvrdí, že vtáky využívajú konkurenčný druh skôr ako zdroj informácií o danej lokalite. Inak povedané, fakt, že si toto miesto vybral niekto iný, vypovedá o jeho vysokej hodnote.
Na overenie oboch hypotéz poslúžili dva druhy spevavcov - sťahovavý strakoš obyčajný (Lanius collurio) a strakoš veľký (Lanius excubitor). Oba druhy, aj keď pomerne malé, sú dravé a dokážu uloviť takú veľkú korisť, ako sú samy.
Špajze s úlovkom
Časť koristi strakoše veľké napichujú na konár a vešajú do svojich „špájz", a vystavujú ju na obdiv samičkám, ale aj príslušníkom iných druhov vrátane zvedavých vedcov.
Aby vedci zistili, ako sa bude správať menší strakoš obyčajný, vytvárali špajze s "úlovkom" aj na miestach, kde sa inak jeho kolega - strakoš veľký - nevyskytuje.
Ukázalo sa, že vystavené úlovky okrem informačnej funkcie pre samičky slúžia aj strakošom obyčajným ako hraničné kamene, podľa ktorých určia hranicu a kvalitu teritória.
Výsledky elegantných experimentov ukázali, že pre strakošov obyčajných je rozhodujúci napichnutý úlovok, nie samotný lovec. Usadili sa v umelo pripravených lokalitách s nastraženou korisťou rovnako úspešne ako v prirodzených.
Týmto postupom vedci vylúčili hypotézu vyplývajúcu z Alleeho pravidla, ktorá vyžaduje fyzickú prítomnosť konkurenčného druhu.
Pečať kvality
Úlovok teda poslúžil ako reklama. Vtáky sa podla nej rozhodli, že určitá lokalita je dostatočne kvalitná na to, aby tam zahniezdili.
„Zistili sme, že strakoše obyčajné 'čítajú inzeráty' iného druhu strakošov a orientujú sa podľa reklamných pútačov väčších bratrancov," povedal pre SME Martin Hromada, vedúci autor štúdie. Vedci tak ukázali, že posadnutosť reklamou nie je výsadou ľudí, no v živočíšnej ríši je univerzálna, čím sme prišli o ďalšiu čisto ľudskú vlastnosť.
Štúdiu možno využiť pri ochrane ďalších vtáčích aj živočíšnych druhov, no má aj ďalšie dôsledky.
Autori sa domnievajú, že pozorovaný pokles mnohých živočíšnych druhov môže mať nečakané príčiny. Doteraz sa totiž predpokladalo, že úbytok konkurencie inému druhu iba prospieva.
Ak však zvieratá využívajú informácie svojich konkurentov na vlastné rozmnožovanie, pokles početnosti jedného druhu poškodí oba druhy.
Konkurencia je nevyhnutná
Práve medzidruhovou previazanosťou by sa dal vysvetliť súčasný pokles druhov v konkurenčných spoločenstvách.
„Vzťahy v živočíšnych spoločenstvách sú oveľa zaujímavejšie poprepletané, ako sme si doteraz dokázali predstaviť," komentuje výsledky štúdie Hromada.
Znovu sa naskytuje paralela s ľudskou spoločnosťou, v ktorej sa konkurenčné strany potrebujú. Bez lupičov by sme nepotrebovali policajtov, bez ľavice pravicu, bez klimaskeptikov by boli zbytoční klimaalarmisti.
Experimentálne overili tieto hypotézy Martin Hromada z Biologickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach spolu s Thomasom Valoneom z Univerzity v St. Louis a Martinom Antczakom a Piotrom Tryjanowskim z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani. Štúdiu uverejnil prestížny biologický online časopis PLoS one (Public Library of Science). Všetky články časopisu sú prístupné na internete.
