TÉMA

Vo vesmíre je stále čo objavovať

Rok 2009 je medzinárodným rokom astronómie. Uplynulo už štyristo rokov odvtedy, čo Galileo Galilei prvý raz namieril ďalekohľad na oblohu. Dnes má po celom svete tisícky pokračovateľov, či už v radoch profesionálnych alebo amatérskych astronómov. Môže nás

vesmir-cerv-hviez2.jpg

však vesmír ešte niečím prekvapiť? Odborníci tvrdia, že áno.

We are all in the gutter, but some of us are looking at the stars - napísal Oscar Wilde. Všetci sme v bahne, no niektorí z nás hľadia na hviezdy. Nie všetci chcú hľadieť na hviezdy, ale Galileo Galilei pred štyristo rokmi chcel a preto prvý raz v histórii použil vynález Holanďana Hansa Lippersheyho na pozorovanie nočnej oblohy. Treba povedať, že Galileov ďalekohľad nebol ani taký dobrý ako obyčajný triéder, ktorý kúpite za 20 eur v hypermarkete. Teda hociktorý amatérsky pozorovateľ je dnes neporovnateľne lepšie vybavený a dovidí ďalej, ako dovidel Galileo.

Jupiterove mesiace

Profesionálni astronómovia dnes používajú techniku, o akej sa Galileovi ani nesnívalo - v observatóriách cez počítač ovládajú obrovské ďalekohľady, v ktorých sú zabudované kamery. Do vesmíru vysielame sondy, ktoré podrobne monitorujú a fotografujú vesmírne objekty.

Astronómovia dnes dokonale poznajú slnečnú sústavu, dokážu predpovedať dráhy asteroidov, ktoré by mohli dopadnúť na Zem a ohroziť nás. Bol to však Galileo, kto so svojím nedokonalým ďalekohľadom uskutočnil niekoľko významných objavov. Koncom roka 1609 pozoroval detaily na povrchu Mesiaca. Objavil štyri Jupiterove mesiace, ktoré sú v jeho sústave mesiacov najväčšie a najjasnejšie: Europa, Ganymedes, Callisto a Io. Sú to úplne prvé nebeské telesá v histórii objavené ďalekohľadom. Galilei pozoroval mesiace Jupitera 7. januára 1610 a považoval ich najprv za hviezdy, ale počas ďalších nocí zistil, že obiehajú okolo Jupitera. Pozorovaním tiež odhalil, že mliečna dráha nie je súvislý pás, ale že sa skladá z hviezd, objavil fázy Venuše a neskôr pozoroval škvrny na Slnku.

Stále je čo objavovať

Aj dnes, keď sa o slnečnej sústave učia už deti na základnej škole, tisíce astronómov denne pozerajú na oblohu. Amatéri aj profesionáli - všetci túžia niečo nové objaviť. Veď otázka, či sme vo vesmíre sami, vzrušuje ľudstvo stáročia.

„Keď sme si v histórii mysleli, že už vieme skoro všetko, že už potrebujeme len malé detaily, vždy prišlo niečo vesmir-zlta-hviez.jpgzásadné a nové," vraví astronóm RNDr. Juraj Tóth, PhD. z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. „Samozrejme, pri veciach, ktoré sú naozaj detailnejšie preskúmané, ako je napríklad slnečná sústava, neočakávam prevratné objavy. Dnes však vieme, že to, čo pozorujeme v elektromagnetickom žiarení, od rádiových vĺn až po gama žiarenie, je len asi jedno percento všetkej hmoty vo vesmíre. Zásadné veci pred nami stoja neodhalené."

Akou záhadou musel byť vesmír pre Galilea? „Jeho ďalekohľad nemal veľmi veľké zväčšenie a nevedel napríklad rozlíšiť prstenec Saturna, bol z toho až do svojej smrti zmätený. Dnes sonda Cassini, ktorá obieha okolo Saturna a skúma aj štruktúru jeho prstenca, nám poskytuje detailné informácie o jeho štruktúre a časticiach, z ktorých sa skladá. Vieme, akej sú veľkosti, z čoho sú zložené. Kým pred štyristo rokmi Galileo ešte naozaj nevedel, na čo sa pozerá, my už riešime „len" otázku, kedy prstenec vznikol. Či to bolo pred štyri a pol miliardami rokov, kedy vznikal samotný Saturn alebo neskôr, následným rozpadom niektorého z jeho mesiacov.

Sme tu ako doma

Astronóm nemôže len sedieť na katedre v Bratislave, musí predovšetkým pozorovať oblohu. Preto astronómovia z fakulty chodia na týždňovky na svoje vysunuté pracovisko neďaleko Modry - Zochovej chaty. Vždy tu teda nájdete zopár chlapov, ktorí tu celý týždeň aj spávajú, sami si varia, starajú sa skrátka o všetko. No predovšetkým pracujú, hoci sa zdá, že iba pozerajú na „hviezdy". Emotívne vyjadrenia o tom, čo cítia pri pohľade na jasnú nočnú oblohu, z nich nedostanete, ale všetci svorne priznávajú, že nadšenie z tejto práce ich ani po rokoch neprešlo. Práve naopak. Aj keď, pozerajú skôr už len do počítača ako do tmy. To si práve vedia vychutnať amatéri.

„Keď som bol mladý, bolo u nás jedno jediné takéto pracovisko, a to na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte,"vesmir-velky-dalekohl.jpg vraví správca observatória Dušan Kalmančok. „Observatórium je súčasťou univerzity a môžem povedať doslova, že sme si ho vybudovali vlastnými rukami, takže sme s ním životne spojení." Ľudia pracujúci v observatóriu majú rozhádzaný režim. „Zvyčajne pracujeme v noci, sme závislí aj od počasia a od mnohých iných okolností. V lete, keď sú krátke noci, pracujeme povedzme 4-5 týždňov v kuse, každú noc. V zime sa toľko nepracuje, ale zase sú noci dlhé aj 16 hodín. Niekedy musíme byť aj vonku, v mrazoch, hoci dnes už máme počítače a tie nás od nepohodlia oslobodili. No v minulosti nám neraz pri pozorovaní primrzli prsty."

Leonidy, ktoré sa stali raritou

Peter Kolény, ktorý v observatóriu pôsobí už dvadsiaty tretí rok ako technik - pozorovateľ, nám na nástenke hrdo ukazuje unikátny záber, ktorý sa tomuto pracovisku podarilo pred desiatimi rokmi urobiť pri pozorovaní meteorického roja leoníd 17. novembra 1998. Tieto meteory zdanlivo vylietajú zo súhvezdia Leva - latinsky Leo - preto sa nazývajú leonidy. „Snímka obletela celý svet a dostala sa do mnohých publikácií, napríklad profesor z viedenskej univerzity ju použil dokonca na titulnej stránke. Počas štyroch hodín sme zaznamenali 156 meteorov. Vo svete vôbec nechceli uveriť, že sme odfotografovali toľko meteorov naraz - ľudovo nazývaných padajúce hviezdy."

Juraj Tóth na to tiež spomína ako na mimoriadny úkaz. „Už počas práce na diplomovke, ktorú som robil pol roka pred touto udalosťou, som predpovedal, že meteorický roj leoníd by mal byť veľmi aktívny a že by sme mali vidieť na oblohe veľký počet meteorov. Spolu s kolegami zo sveta sme sa zhodli, že by to malo byť v istom čase, ktorý preferoval pozorovanie z inej časti Zeme, teda nie od nás, zo strednej Európy, ale z východnej Ázie. Množstvo expedícií sa tam presunulo, ale nič zvláštne sa tam nedialo. U nás, naopak, áno. Troška si s nami príroda zažartovala.

Viac ako sto meteorov za hodinu

Noc predtým, asi 17 hodín pred predpovedaným maximom, sa nad strednou Európou odohralo veľké divadlo. Zem prechádzala časťou meteorického prúdu častíc, ktoré kométa 55P/Tempel-Tuttle zanecháva vo svojej dráhe. A v tom čase sme sa stretli so zvlášť veľkými časticami - teda centimetrovými, maximálne desaťcentimetrovými - ktoré vesmir-vir-hviezd.jpgpri vniknutí do atmosféry vo výškach okolo 100 kilometrov žiaria mimoriadne intenzívne. Ich rýchlosti sú niekoľko desiatok kilometrov za sekundu. V zlomku sekundy vidíme záblesk, „padajúcu hviezdu". Niektoré boli jasné ako mesiac v splne, osvetľovali okolitú prírodu. Keďže nad naším observatóriom bolo vtedy jasno a mali sme spustené fotografické celooblohové komory, zachytili sme túto meteorickú aktivitu a na našej unikátnej snímke je naozaj najväčší počet doteraz zaznamenaných meteorov na jednu fotografiu v celej histórii meteorickej astronómie. Zároveň sme pozorovali oblohu s kolegom z terasy observatória a za hodinu sme videli viac ako sto meteorov, pričom každý bol veľmi jasný. Bola to šou, ktorá nás priviedla takmer až k extatickému zážitku."

Podjavorinská lieta vo vesmíre

„Ja rád pozorujem," vyznáva sa z lásky k astronómii aj zanietený mladý astronóm Mgr. Adrián Galád, PhD. Podaril sa mu naozaj cenný objav, objavil totiž blízkozemský asteroid. To znamená taký, ktorý sa pohybuje v blízkosti Zeme a mohol by nás potenciálne ohroziť. „Veľa asteroidov obieha okolo Slnka medzi dráhami Marsu a Jupitera, tam je ich známych už niekoľko stotisíc. Keďže pozorujeme aj iné objekty, do zorného poľa sa dostanú aj asteroidy, mnohé, dovtedy neznáme. Našli sme ich už vyše sto. Ale vo svete to nie je až také významné, cení sa ten blízkozemský asteroid. Máme už dva. Ja mám taký, čo mal sotva 30 metrov a vlastne ho už nikdy neuvidím, možno až o 80 rokov. Kolegovi RNDr. Štefanovi Gajdošovi, PhD. sa podarilo spozorovať asi kilometrový."

Keď astronóm objaví novú planétku, môže ju pomenovať. Samozrejme, nie podľa známej obchodnej značky alebo podľa vojnového generála, ale napríklad podľa významnej osobnosti z oblasti vedy či kultúry. Cocacolu či Napoleona vo vesmíre teda nestretnete, ale Modru a Pezinok áno - takto totiž pomenoval novoobjavené planétky jeden z ich kolegov. Aj Ľudmila Podjavorinská lieta vo vesmíre. „Jednu svoju planétku som navrhol pomenovať po tejto národnej umelkyni," vraví Peter Kolény.

Niekto zbiera známky, niekto „hviezdy"vesmir-hveydarne-modra.jpg

„Je to fascinácia oblohou. Niekoho to chytí v mladosti a drží dlhé roky, často po celý život. Je to koníček ako každý iný," vraví známy amatérsky astronóm Roman Piffl. Roky pôsobil ako predseda Slovenského zväzu astronómov amatérov. „Niekoho bavia rybičky, niekto zbiera známky a niekto pozoruje oblohu, „zbiera" objekty, ktoré videl alebo odfotil." Roman Piffl astronómiu aj študoval a pracoval dlhé roky v časopise Kozmos, ale inak je „poctivým", zanieteným amatérom. Prečo vlastne amatéri pozorujú oblohu? Môžu priniesť vede aj nové poznatky či objavy? „Niektorí oblohu len obdivujú, no niektorí amatéri môžu prispieť vede zberom údajov, pretože profesionálne observatóriá nestihnú sledovať všetko. Hoci profesionálne monitorovanie oblohy je čoraz dôslednejšie, stále môžeme ako amatéri prispieť niečím novým. Najmä v oblasti meteorov alebo premenných hviezd, pri objavovaní nov či supernov, alebo sledovaním krátkodobých dejov, ako sú vzájomné zákryty vesmírnych telies, dokážu amatéri priniesť plnohodnotné výsledky. Samozrejme, sú aj nadšenci, ktorí len tak, pre svoje potešenie, pozorujú oblohu, sledujú objekty voľným okom, fotografujú ich. Nemá to vedeckú hodnotu, ale slúži to na potešenie."

Očistné pozorovania

vesmir-merac.jpg Pozorovanie nočnej oblohy však nie je len romantika, amatéri musia zniesť aj veľkú dávku nepohodlia, neraz pozorujú dlhé hodiny v zime, v mraze. Na druhý deň potom nevyspaní, unavení, vstávajú do práce alebo do školy. Vesmír chce skrátka svoje obete. „Keď pozorujete úkaz, ktorý trvá krátko a niekam preň vycestujete, je v tom zastúpená aj adrenalínovú zložka. Pozorovateľská astronómia je často adrenalínovým športom a adrenalín vám vyváži všetky útrapy. Je tu kompenzácia, ako keď horolezci lezú na horu. Astronómovia idú povedzme niekam 200 kilometrov, aby zaznamenali 5 sekúnd trvajúci úkaz. Keď ho zaznamenajú, satisfakcia je veľká. Pozorovanie pomáha aj k určitému mozgovému resetu, lebo keď pozorujete oblohu, vyfučí vám z hlavy všetko ostatné. Sústredíte sa na oblohu a to je povznášajúce, očistné."

Na Slovensku fiasko?

Hoci aj Roman Piffl vníma takzvané svetelné znečistenie ako veľký problém amatérskych astronómov a vôbec civilizácie, je zástancom „urban astronomy", teda tvrdí, že pozorovať sa dá aj v meste z balkóna. Samozrejme, lasery svietiace na oblohu, osvetlené megabilbordy a pouličné lampy v tvare gule sú katastrofou. „Guľa je absolútny nezmysel, svieti všetkými smermi, ale my v noci potrebujeme svietiť, aby sme si videli pod nohy, čiže na cestu," vraví Piffl. „Sú krajiny, kde majú dokonca zákon o svetelnom znečistení. Veľmi prísny zákon je napríklad na ostrove La Palma, pretože sa tam nachádza jedno z významných európskych observatórií."

Absolútnou hanbou podľa Piffla tiež je, že Bratislava na rozdiel od iných veľkých miest nemá observatórium anivesmir-piffl.jpg planetárium. „Je to, akoby sme nemali múzeum alebo kino, ale nie je tu tá tradícia, takže ľuďom to nechýba." Hoci Slovensko a Česko mali rovnakú štartovaciu pozíciu, Čechom sa napríklad na rozdiel od Slovákov podarilo dostať do medzinárodnej organizácie ESO, čo je Európske južné observatórium. „Astronómia sa vždy označovala za matku vied. A hoci je medzinárodný rok astronómie, na Slovensku grantová agentúra zamietla podporu projektom v rámci tohto roku. Myslím si, že na Slovensku sa medzinárodný astronomický rok skončí veľkým fiaskom, presnejšie, bežní ľudia ho ani nepostrehnú a skoro sa u nás naň zabudne."

Veria astronómovia v Boha?

Čím lepšie vesmír poznáme, tým viac otázok sa pred nami vynorí. Dnes je astronómia čisto prírodnou vedou, ale kedysi si astronómovia kládli aj filozofické otázky o podstate bytia, o vzniku života, o zmysle ľudskej existencie, o tom, čo bolo na samom začiatku. Aj dnes si ich mnohí kladú. „V trinástich rokoch som sníval, že budem kozmonautom. Keď som zistil, že to asi nebude veľmi reálne, najbližšie k tomu sa mi zdala byť astronómia. Potom som rozmýšľal o štúdiu teológie, ale som rád, že som sa stal astronómom. V každom prípade som zostal pri nadpozemských výšinách." hovorí Juraj Tóth.

Mimochodom, výrok Oscara Wilda niektorí prekladajú aj takto: Všetci sme v sračkách, no niektorí z nás hľadia na hviezdy.

Viac sa dozviete na

www.vesmir.sk

www.astroportal.sk

www.astro-forum.cz

http://www.svetelneznecistenie.sk/

http://www.astronomy2009.org/

Tip na výnimočnú knihu

Timothy Ferris: Pohľad do tmy

Projekt Tmavá obloha

vesmir-sploc-foto-astronom.jpg Celosvetovo sa bude tejto problematike venovať aj Medzinárodný rok astronómie 2009 (IYA) pri príležitosti 400 rokov od prvého použitia astronomického ďalekohľadu Galileim.

V tomto projekte IAU spolupracuje s americkým Národným Optickým Astronomickým Observatóriom (NOAO), Medzinárodnou asociáciou nočnej oblohy (IDA) a ďalšími národnými a medzinárodnými partnermi vo výchove verejnosti týkajúcej sa tmavej nočnej oblohy a životného prostredia. Projekt sa sústredí na 3 hlavné programy na meranie lokálnej úrovne svetelného znečistenia. Tieto programy budú uskutočňované formou „lovu na hviezdy" a „počítania hviezd", ktoré poskytnú ľuďom zábavu a umožnia im zistiť mieru svetelného znečistenia prostredníctvom pozorovania nočnej oblohy.

Projekt Tmavá obloha je jedným z najdôležitejších projektov a jediným kľúčovým projektom, kde má Slovensko svojho zástupcu Pavla Ďuriša v celosvetovom organizačnom výbore.

Ochrana svetového dedičstva tmavej oblohy je jednou z prvoradých úloh pri popularizácii astronómie. Cieľom úlohy je pôsobiť na ľudí, aby nesvietili zbytočne v smere nočnej oblohy, ale tmavú oblohu ochraňovali a bojovali proti svetelnému znečisteniu. S tým súvisí aj meranie jasu nočnej oblohy na viacerých miestach Slovenska prístrojom vyvinutým na tento účel.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 18 669
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 946
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 513
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 041
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 592
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 503
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 493
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 414
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 288
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 271

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

BRATISLAVA

Prestavba stanice sa blíži, Bratislava o obmedzeniach mlčí

Najskôr musia dokončiť modernizáciu električkovej trate na Špitálskej ulici.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.

KULTÚRA

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.