SME
Pondelok, 5. december, 2022 | Meniny má Oto

„Noemovská potopa" pri Čiernom mori bola menšia

Výskumy sedimentov z delty Dunaja v Rumunsku podstatne znižujú odhady, o koľko stúpla hladina Čierneho mora po preliatí či prelomení Bosporskej šije koncom poslednej ľadovej doby. Tento jav niektorí bádatelia spájajú s biblickou potopou, keďže narušil osí

Bádatelia sa v delte Dunaje plavia k miestam odberu vzoriek sedimentov.Bádatelia sa v delte Dunaje plavia k miestam odberu vzoriek sedimentov. (Zdroj: Liviu Giosan, Woods Hole Oceanographic Institution)

dlenia ľudí mladšej kamennej doby pozdĺž brehov Čierneho mora.

Starozákonné výklady a príbehy sú hlboko zakorenené v kultúre Západu. Nečudo, že sa mnohí pokúšajú nájsť ich vecný základ.

V historickej oblasti sa to pomerne darí, lebo nezávislé písomné pamiatky i archeologické nálezy často dobre ladia s biblickými údajmi. V súvislosti s prírodnými javmi, či už údajne mali nadprirodzenú príčinu, alebo nie, ktoré opisujú autori starozákonných textov, je však situácia zložitejšia, aspoň ako-tak podložených súvislostí je minimum.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Za potopou do Čiernomoria

V tejto sfére dlho dominuje polemika o „potope sveta".

Tradične sa spájala s udalosťami v Mezopotámii. Áno, napríklad nejedno tamojšie dávne mesto, ktorého zrúcaniny dnes ležia hlboko v púšti, mávalo morský prístav. No to sa dá vysvetliť geologicky preukázanými posuvmi brehov Perzského zálivu.

V roku 1998 ale geológovia William Ryan a Walter Pitman z Kolumbijskej univerzity v New Yorku (USA) uverejnili v odbornejšej forme svoj skorší názor, že biblickú potopu vyvolalo spojenie Stredozemného mora s dovtedy izolovaným sladkovodným jazerom, ktoré voláme Čierne more. Dôjsť k tomu malo pred asi 7600-rokmi.

Stúpaním morských hladín vplyvom topenia ľadovcov po skončení poslednej ľadovej doby sa pomaly preliala, alebo prudko prelomila Bosporská šija. Hladina Čierneho mora stúpla o 80- až 100-metrov a zaliala ľudské sídla pozdĺž jeho brehov. Zaplavenú plochu vedci odhadli na 70-tisíc kilometrov štvorcových, najmä na západe a severe.

SkryťVypnúť reklamu

To mohlo o.i. viesť k hromadnejšiemu odchodu skorých poľnohospodárskych etník zo zatopených oblastí do vnútrozemia európskeho kontinentu, teda aj k nám.

Názor o „čiernomorskej potope" podporili sedimenty a terénne útvary i archeologické nálezy na morskom dne pri tureckom pobreží. (Na archeologických výskumoch sa podieľal aj tím amerického podmorského bádateľa Roberta Ballarda, známeho prieskumom vraku Titanicu).

Lenže všetky tri skupiny dôkazov, odhliadnúc od základnej diskutabilnosti ich spájania s biblickou potopou, zožali pádnu odbornú kritiku. Otázka zostáva otvorená. Najnovšie entuziazmus zmierňujú závery geologického výskumu dunajskej delty.

noeovska_potopa2.jpg

Schéma dnešnej situácie. Čierne more je prepojené so Stredozemným cez Marmarské (a za ním Egejské). V závere poslednej doby ľadovej to ale bolo sladkovodné jazero, ktoré od mora delila Bosporská šija.

SkryťVypnúť reklamu

Ilustrácia: Jack Cook, Woods Hole Oceanographic Institution

noeovska_potopa3.jpg

Názor o biblickej "potope sveta" pri pretečení alebo prelomení Bosporskej šije prepdkladá, že hladina Čienreho mora následne stúpla o približne 80-metrov.

Ilustrácia: Jack Cook, Woods Hole Oceanographic Institution

Dávka triezvosti

V časopise Quaternary Science Reviews ich s dvomi rumunskými krajanmi predložil geológ Liviu Giosan z Oceánografického ústavu vo Woods Hole (USA). V kocke: ak pri Čiernom mori k „potope" došlo, mala podstatne menší rozsah, ako je dosiaľ udávaný.

Trojica určila úroveň morskej hladiny geologickou i datovaciou metodikou, ktorá minimalizuje neurčitosti. Sústredili sa na úroveň samotnej planiny delty Dunaja, ktorú ťažko zameniť s akýmkoľvek iným útvarom a určite vždy ležala iba niekoľko metrov nad úrovňou mora. (Závery založené na sedimentoch, dunách a sladko- či slanovodných organizmoch skresľujú viaceré faktory, ktoré treba starostlivo eliminovať.)

SkryťVypnúť reklamu

Zo skorších výsledkov, ktoré Giosan s kolegami uverejnil v roku 2006, vyplývalo, že hladina Čierneho mora bola počas posledných 6-tisíc rokov zhruba na dnešnej úrovni. To odporovalo predchádzajúcim záverominých odborníkov, podľa ktorých hladina Čierneho mora v tomto časovom rozpätí značne oscilovala.

V roku 2007 začal Giosanov tím realizovať nové vrty do sedimentov dunajskej delty. Cieľom bolo preniknúť hlbšie v čase, do predpokladanej doby „potopy". Vedci chceli mať dôkladne zmapovanú situáciu pred a po spojení Čierneho mora so Stredozemným.

Zistili, že delta sa pred približne 10-tisíc rokmi utvárala na styku Dunaja so sladkovodným jazerom. Krátko nato, pred asi 9,5-tisícmi rokov, ju prekryli jemné morské sedimenty, ktoré potom zasa prekryli nánosy modernej delty.

SkryťVypnúť reklamu

„Udivuje to, skorá delta sa utvárala v sladkovodnom jazere iba niekoľko storočí pred potopou," povedal Liviu Giosan.

Pri datovaní vrstiev sa s kolegami sústredil na analýzu zvyškov takých organizmov, ktoré očividne nepreniesli do iných vrstiev povedzme vlny. (Najviac išlo o dvojškrupinové mäkkýše, ktorých ulity stále držali pokope. Pri presune, keďže ich spájala iba tenká vrstva tkaniva, by sa jednotlivé škrupiny ulity oddelili.)

Pomocou datovania urýchľovačovým hmotnostným spektrometrom potom určili vek jednotlivých vrstiev v delte, z čoho im vyplynula úroveň hladiny Čierneho mora v jednotlivých epochách.

Ukázalo sa, že v čase spojenia Čierneho mora so Stredozemným ležala úroveň hladiny Čierneho mora iba približne 30-metrov pod dnešnou.

SkryťVypnúť reklamu

Určiť, koľko vody sa do Čierneho mora vlialo cez Bosporskú šiju, nie je ľahké. Nik totiž presne nevie, aká vtedy bola úroveň hladiny Marmarského mora za šijou. No nepriame rekonštrukcie naznačujú, že úroveň Čierneho presahovala iba o 5- až 10-metrov.

„Ak je to pravda, znamená to, že rozsah čiernomorskej potopy bol 5- až 10-metrov, nie 50- až 60-metrov," povedal Giosan. „Aj päťmetrová záplava brehov Čierneho mora by však stále mala významné dôsledky, zaliala by deltu Dunaja a 2-tisíce kilometrov štvorcových špičkovej poľnohospodárskej pôdy," pokračoval. K istej migrácii poľnohospodárov asi došlo.

noeovska_potopa4.jpg

Liviu Giosan pri analýze sedimentov z dunajskej delty.

Foto: Tom Kleindinst, Woods Hole Oceanographic Institution

noeovska_potopa5.jpg

Trojica bádateľov pri odbere vzoriek sedimentov v delte Dunaja - Liviu Giosan je vpredu vľavo, vedľa neho je v žltom Ionutz Ovejanu a vzadu v modrom Emil Vespremeanu, obaja z Bukurešťskej univerzity (Rumunsko).

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Liviu Giosan, Woods Hole Oceanographic Institution

noeovska_potopa6.jpg

Najpravdepodobnejšie je, že v čase spojenia Stredozemného mora s Čiernym bola hladina toho druhého iba približne 30-metrov pod dnešnou úrovňou.

Ilustrácia: Jack Cook, Woods Hole Oceanographic Institution

Ohrozená delta

Delta Dunaja je ekologicky mimoriadne cenná oblasť. Toto bludisko mokradí, piesočných dún a riečnych ramien obýva vyše 300 druhov vtákov a 45 druhov sladkovodných rýb. Navyše ju už v dobe kamennej osídlili ľudia. Starí Gréci a Rimania, ako aj Byzantínci a stredoveké talianske republiky tam vybudovali obchodné prístavy a vojenské oporné body. Delta Dunaja je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.

noeovska_potopa7.jpg

Pohľad na breh Sulinského ramena v delte Dunaja.

Foto: ICPDR

Plavba po Dunaji, druhej najdlhšej európskej rieke, ktorá od prameňov v nemeckom Čiernom lese po Čierne more meria 2850-kilometrov, sa riadi zvláštnymi medzinárodnými pravidlami. Deltou prebieha cez umelo prehĺbené Sulinské rameno. Deltu dnes výrazne ovplyvňujú poklesy prietoku a prísunu sedimentov na asi 30-percent, vyplývajúce z vodných diel na celom toku Dunaja. Najväčšiu ekologickú hrozbu však priniesli v roku 2004 plány ukrajinskej vlády na vybagrovanie 170-kilometrov dlhého plavebného kanálu v Chiliaskom ramene.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Quaternary Science Reviews z januára 2009; Komuniké Woods Hole Oceanographic Institution z 22. januára 2009.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Logo podcastu Dobré ráno.

Počet ľudí na Zemi dosiahol osem miliárd.


a 1 ďalší 2 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 3. dec

Každomesačné rozhovorové vydanie podcastu Zoom.


a 1 ďalší 3. dec

Výsledky prieskumu poslucháčov podcastov 2022.


a 1 ďalší 2. dec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  2. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  3. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  6. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Nová éra stavieb začína teraz
  2. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  4. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 14 778
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 7 936
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 514
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 021
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 382
  6. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 046
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 692
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 255
SkryťZatvoriť reklamu