PRAHA, BRATISLAVA. Znie to prinajmenšom konšpiračne. Slávny dánsky archeológ Tycho Brahe mal byť v Prahe otrávený smrteľnou dávkou chloridu ortutnatého. Vrahom bol údajne dánsky šľachtic Erik Brahe.
Nitky tohto zločinu však majú viesť oveľa vyššie. Vraždu si údajne objednal muž, ktorého Dáni ospevujú v kráľovskej hymne. Panovník Kristián IV.
Historici by nad takouto správou len mávli rukou. Keby sa na cestu do Prahy už nepripravoval tím dánskych archeológov a na stole pražského arcibiskupstva neležala oficiálna žiadosť o exhumáciu Braheho tela. Tú už podľa portálu Aktuálně.cz posudzujú odborníci z Archeologického ústavu českej Akadémie vied a Národného pamiatkového ústavu.
Cirkev proti exhumácii
„Je to skutočne neobvyklá žiadosť, takže žiadna procedúra nie je stanovená. Rozhodovať však bude príslušná farnosť v spolupráci s arcibiskupstvom,“ povedal Aktuálně.cz hovorca pražského arcibiskupstva Aleš Pištora. Netají sa tým, že cirkvi sa tento nápad nepáči.
Pozostatky slávneho rudolfínskeho hvezdára uložili do hrobky v pražskom kostole Matky Božej pred Týnom v roku 1601.
Farnosť si nie je istá prípadným vedeckým prínosom exhumácie. Argumentuje tiež úctou k ostatkom Braheho, ako aj rizikom poškodenia hrobky.
„Hrobka bola otvorená už na začiatku minulého storočia, v roku 1901,“ citoval denník Mladá Fronta Dnes Zdeňka Dragouna z Národného pamiatkového ústavu. Braheho kosti vtedy uložili do novej rakvy. Predmety z hrobu si nechalo Múzeum hlavného mesta Prahy, Dánom darovalo časť Braheho fúzov.
Fúzy plné orute
Vedci na univerzite v Lunde práve zo vzorky fúzov astronóma zistili, že obsahuje stokrát väčšie množstvo ortute, ako je normálne.
Keďže historici pre Braheho skúsenosti s jedmi vylučujú možnosť, že by sa otrávil sám pri alchymistických pokusoch, otvorili sa dvere špekuláciám.
Uveriť ľudovej povesti, že hvezdárovi praskol močový mechúr, pretože sa hanbil odísť na toaletu od cisárskeho stola, odmietajú nielen vedci. A tak prišla na rad možnosť, že Brahe sa stal obeťou nájomnej vraždy.
Túto teóriu ešte viac podporil nález dánskeho historika Petra Vinilandicusa Andersena. Ten našiel v útrobách Kráľovskej knižnice v Štokholme starý denník Erika Braheho, písaný v latinčine a viazaný v koži.
Vzdialený príbuzný slávneho astronóma v ňom údajne opisuje, ako si ho na vraždu najal dánsky kráľ, ktorý sa obával ľúbostného romániku medzi kráľovou matkou Sofiou a Tychom Brahem.
„Prečo by som to tu mal robiť. Nechcem,“ cituje z denníka slová Erika Braheho dánsky denník Politiken. Kráľ Kristián IV. sa vraj obával o svoj trón a tak chcel mať istotu. Erik Brahe podľa Dánov napriek výčitkám svedomia svojmu príbuznému smrteľnú dávku chloridu ortutnatého podal.
Do Prahy vrah prišiel v apríli 1601 a zoznámil sa s uznávaným vedcom. Prvýkrát sa ho pokúsil zavraždiť už 13. októbra. Až druhá dávka, o desať dní neskôr, bola účinná. Údajne trinásť hodín po požití jedu 54ročný Tycho Brahe zomrel.
Priveľa náhod
Po vzorku kostí Tycha Braheho si chce do Prahy osobne prísť archeológ Jens Vellev, ktorý sa k teórii o úkladnej vražde prikláňa. Okolnosti smrti totiž obsahujú až príliš veľa náhod.
Jednou z nich je aj fakt, že večierok, kde 13. októbra podali Brahemu prvú dávku jedu, hostil český šľachtic Petr Vok z Rožmberka. Vok bol vtedy veľmi zadlžený a potreboval peniaze.
Od čias Josefa II. sa v českých kostoloch nepochováva a žiadosť na otvorenie hrobu je preto veľmi citlivá aj pre pamiatkarov. Dáni budú musieť byť trpezliví. „Konečné slovo má kardinál Miloslav Vlk,“ povedal Aktuálně.cz asistent z Týnskeho chrámu Štepán Filipec.
Tycho Brahe
Narodil sa 14. decembra 1546 v Knudstrupe.
Vyštudoval filozofiu a rétoriku v Kodani, neskôr právo v Lipsku.
V roku 1571 získal vlastné observatórium a začal sa venovať astronómii a alchýmii.
V roku 1599 ho kráľ Rudolf II. pozval do Prahy. V Benátkach nad Jizerou postavil observatórium, kde pracoval s Keplerom.
Na základe jeho pozorovaní neskôr Kepler formuloval svoje slávne zákony obehu planét.
